MVDr. Jozef Tirpák

Monografia východoslovenského kotrmeliaka

Niečo na úvod.

            K napísaniu tejto monografie na inšpiroval MVDr. Jozef Koreň napísaním Monografie birminghamského kotrmeliaka. Toto plemeno bolo vyšľachtené v minulých storočiach, teda je podstatne staršie a už o ňom bolo vydaných veľa kníh, ktoré sa zaoberajú vznikom plemena, akrobatickým výkonom, hodnotením, genetikou sfarbenia, aj významnými chovateľmi a ich názormi na chov a šľachtenie. Z nich autor MVDr. J. Koreň vychádzal a do knihy zakomponoval aj svoje skúsenosti z chovu Bk, ktoré nadobudol počas viac ako 20 ročného chovu.

            Východoslovenský kotrmeliak (Vk) je plemeno veľmi mladé. Má len 22 rokov, aj keď sa predchodcovia chovali na Slovensku už dlhé roky. Informácie o predchodcoch Vk, kvalite akrobacie a letu, farieb a chovu sa šírili zväčša len ústnym podaním. Objektivita takýchto informácií je slabá a postupom času sa zhoršuje. Je o nich napísaných len niekoľko článkov v odborných časopisoch. Všetky informácie, alebo čo najviac z nich je potrebné „dať na papier“, aby sa na nich nikdy nezabudlo a aby sa časom zachovali. Už sa nič nedozvieme od nebohých Imra Konkoľa, Laci Báčiho, či Paľa Dzureňa. Preto tieto informácie o pôvode, o začiatkoch zrodenia plemena, dôvodoch uznávania, či iné skutočnosti, treba získať, zapísať a zachovať pre našich potomkov. Ak to teraz zanedbáme, tieto informácie nenávratne zmiznú spolu s ich nositeľmi smrťou. Ani ja neviem o Vk všetko, ale čo som sa o nich dozvedel od chovateľov a čo som sa naučil počas ich chovu od roku 2004, kedy som prvé jedince dostal od Imricha Konkoľa, som sa snažil napísať do tejto knihy.

            Chcem poďakovať MVDr. Jožkovi Koreňovi, že mi dal veľa podnetov, ktoré som využil pri písaní tejto knihy a usmernil ma, aby kniha bola „čitateľná“.

            Chcem poďakovať aj Jožkovi Karabášovi že mi povedal veľa informácií o dnes už nežijúcich chovateľoch Vk, ktorých osobne poznal a ja som sa k nim už nestihol dostať. Za tie dlhé roky má veľa skúseností s chovom orientálneho papučkatého kotrmeliaka, ťažkosti s jeho neposudzovaním, ťažkosti s jeho uznávaním a radosti z jeho chovu. A tieto informácie sú pre naše mladé národné plemeno mimoriadne potrebné.

           Taktiež chcem poďakovať aj Imrichovi Konkoľovi, Ing. Milošovi Košťanovi za informácie, ktoré som sa od nich dozvedel pri dlhých rozhovoroch. Mali chovateľské srdce a pre Vk by urobili všetko. Škoda že z tohto sveta odišli tak skoro. Vydanie tejto knihy by ich mimoriadne potešilo a verím, že poteší aj všetkých, ktorí sa k nej dostanú.             

Všeobecne o pôvode kotrmeliakov.

            K domestifikácii holuba skalného (lat. columba livia)| došlo v dávnej minulosti a už dlho tento žije v spoločnosti ľudí. Holuby boli vtedy hlavne zdrojom jatočných holúbät. Do plemenitby holubov spočiatku držitelia nezasahovali. Po zdomácnení holuba začali viac či menej  chovatelia zasahovať do plemenitby holubov. Postupne si všimli, že holuby nie sú úplne jednoliatym celkom. Niektoré mali inú farbu ako pôvodné modré čierno pásavé holuby skalné, niektoré sa radšej predvádzali pred samičkami, nafukovali hrvoľ, inak poletovali. Biely holub bol synonymom Ducha svätého a stalo sa z neho lacné obetné zviera hlavne v oblasti Izraela. Ak si takú vlastnosť chovateľ všimol a snažil sa ju udržať, prípadne ju rozvíjal, mohla byť predpokladom na diverzifikáciu znakov v rámci druhu. Nejednalo sa o proces v mesiacoch, alebo rokoch, ale skôr v desiatkach až stovkách rokov, čo si vyžadovalo mať pokračovateľov v chove holubov s takýmito vlastnosťami. Ak sa všetky tieto podmienky splnili, potom sa podchytená vlastnosť mohla udržať v chove a rozvíjať. Ak sa jej chovateľ systematicky nevenoval, skôr či neskôr postupne zanikla. Všetky tieto nové vlastnosti väčšinou sú recesívne založené, čiže oproti pôvodnému skalnému holubovi ustupujúce. Ak sa zámerne nevyberali a spolu nepárili holuby nesúce takúto vlastnosť, postupne sa tieto gény rozplynuli v genotype celej populácie a stratili sa.

           Jednou z takýchto vlastností bola aj akrobacia. Ešte keď som choval poštové holuby často som vídal najmä mladé holuby, ako vo vzduchu robili rôzne vývrtky a náhle zmeny smeru letu. Pripravovali sa na únik pred dravcami, zisťovali, čo dokážu ich krídla, jednoducho trénovali let. Taký let je podľa mňa prvopočiatok akrobacie. Ak sa takéto holuby vyberali a párili medzi sebou, upevňoval sa  tento spôsobu letu. V potomstve sa vždy narodili holuby bez týchto vlastnosti, ktoré bolo potrebné vyradiť a holuby s rovnakou akrobaciou ako rodičia sa nechávali na chov. Raz za čas sa narodili mláďatá lepšie ako ich rodičia a tieto boli ťahúňom kvality akrobacie v populácii. Keď sa podarili prvé kotrmelce u holubov, bolo už pomerne jednoduché ich upevniť. I v tejto fáze šľachtenia niektoré chovy zostali na jednoduchej akrobacii, čiže jeden kotrmelec. Tak vznikli jednoduché kotrmeliaky. Iné chovy pokračovali v šľachtení kotrmelcovania a vyberali holuby, ktoré kotrmelcovali v šnúrach, čiže viacero kotrmelcov naviazaných bezprostredne jeden na druhý. Také nazývame rolery.   

            V dávnych dobách sa človek musel starať o svoje prežitie, o hospodársky významné zvieratá a na holuby nebolo času, preto šľachtenie pokračovalo veľmi pomaly. Často stagnovalo i niekoľko desiatok rokov, nebola možnosť výmeny a distribúcie plemenného materiálu na väčšie vzdialenosti. Šľachteniu napomáhalo hustejšie osídlenie a formovanie usadlostí a miest. Vo väčších osadách či mestách bola aj väčšia šanca, že sa šľachtenia určitej vlastnosti chytilo viac chovateľov, ktorí mali pokračovateľov vo svojom chove v potomkoch. Tí pokračovali v začatej práci šľachtenia. Výsledky šľachtenia bolo potrebné rozmnožovať a rozširovať do okolitých usadlostí a z nich brať materiál na občerstvenie krvi. Vo výhode boli tak chovy holubov pri obchodných cestách, prístavoch, križovatkách ciest a pri veľkých trhových miestach. Tie sa významne podieľali na rozšírení holubov s mimoriadnymi vlastnosťami. Také vhodné podmienky boli najmä v suchej časti južnej a juhovýchodnej Ázie. Preto veľa plemien akrobatov a letúnov pochádza z Turecka, Iránu, Iraku, Afganistanu  a arabských  krajín. Napomáhal tomu aj dobrý vzťah obyvateľov týchto oblastí k zvieratám. Keďže v tej dobe neexistovala globalizácia, chovatelia nevedeli, či niekto iný podchytil a šľachtil rovnakú vlastnosť. I keď chovatelia šľachtili holuby s rovnakou vlastnosťou, v iných vlastnostiach boli holuby rozdielne. Tak vznikali skupiny plemien kotrmeliakov, letúnov, vírivých holubov a podobne. I napriek spoločnej vlastnosti mali tieto holuby rozličné ďalšie vlastnosti – operenú nohu, chochlík, rozličnú šírku chvosta, dĺžku zobáka, farbu a mnoho ďalších. Navyše obchodníci, ktorí plemená šírili, často ich predávali pod rozličnými názvami, čo ešte sťažovalo orientáciu v týchto „plemenách“. Taktiež aj vonkajšie podmienky sa podpísali na vzhľade týchto plemien. Dochádzalo k páreniu rozličných plemien a vzniku ďalších plemien, či zárodkov plemien. Veľa ich aj zaniklo.

        To sme už v pomerne nedávnej minulosti (posledných 200 - 300 rokov). Kotrmelcujúce holuby s krídlami nesenými pod chvostom s označením orientálny kotrmeliak, sa dostali na naše územie po Dunaji cez Rumunsko a Maďarsko, alebo loďami do západnej Európy a cez Nemecko a Čechy až ku nám. Tieto holuby sa najviac sa „chytili“ na území východného Slovenska, kde sa chovali už v polovici 19. storočia. Tu bola hlavná základňa chovu týchto holubov. Zasahovala až do Zakarpatskej  Ukrajiny, ktorá vtedy územne patrila k nám. V polovici 20. storočia k najznámejším chovateľom orientálnych kotrmeliakov pančuškatých patrili v Košiciach bratia Farkašovci, školník Rancpek, Jozef Karabáš, v Prešove Ján Garbár, Dalion, Imrich Konkoľ, Slaninka z Popradu, z Bratislavy prof. RNDr. Oskar Ferianc, DrSC. a ďalší. Postupom času sa k nim pridal Milan Leško z Trebišova, Peter Lompart zo Sabinova, MVDr. Pavel Krajčí, Peter Samuelis z Košíc, Pavol Dzureň z Bukovca, Milan Leško z Trebišova, MVDr. Jozef Porezaný z Kapušan pri Prešove, Ing. Ivan Rosiar z Rimavskej Soboty, Ladislav Bereš z Košíc - Barce  a ďalší. To už sme v 90. rokoch minulého storočia.          

Pôvod východoslovenského  kotrmeliaka

        Východoslovenský kotrmeliak (Vk) je vyšľachtený chovateľmi na východnom Slovensku na podklade tu chovaného rázu orientálneho kotrmeliaka s operenými nohami. Zaraďujeme ho medzi výkonné kotrmeliaky - rolery. Je to dokonalý akrobat, predvádzajúci rozmanité akrobatické prvky z výškového letu. Prvotný je akrobatický výkon, všetko ostatné je podriadené tomuto cieľu.

        Predkovia tohto holuba pochádzajúce z Orientu, sa chovali na tomto území viac než  180 rokov. Jednalo sa o holuby ochotne lietajúce, predvádzajúce pestrú akrobaciu. Spoločným znakom týchto holubov bol zodvihnutý chvost a krídla spustené pod chvost. Tieto boli chované v holonohej forme, ale aj s papučkami. Hoci operenie nôh nehralo skoro žiadnu rolu, na východe Slovenska bola obľúbená predovšetkým papučkatá forma. Hlavným dôvodom tejto  obľúbenosti bola výborná  akrobacia, podľa ktorej dostali aj ľudové pomenovanie: „pergovy“. V tej dobe bola oficiálnym jazykom maďarčina a aj toto pomenovanie vychádzalo z pomenovania „pergő“. Je to odvodenina od maďarského výrazu pre kolotoč.

        MVDr. Pavel Krajči z Bratislavy vo svojom článku Východoslovenský kotrmeliak uverejnený v časopise Chovatel rádce uvádza: „Tieto sa dostali na naše územie z Perzie, terajšieho Iránu, cez Turecko po hodvábnej ceste. Navlas podobné holuby tam nazývali Urfa (papučkaté) a Thrace (holonohé). Rozšírili sa cez Rumunsko a Maďarsko, hlavne počas obsadenia týchto krajín Turkami. Postupne sa počas tejto nadvlády pozvoľne preberali návyky okupačných národov a zakorenil sa aj chov akrobatických holubov, hlavne kotrmeliakov. Nie je zrejmé, ako sa tieto holuby šírili do západnej Európy. Je však zrejmé, že v našich krajinách sa chovali asi o storočie skôr a boli aj viac rozšírené. Až neskôr na „západe“ sa oficiálne uznali dve plemená. Perzský kotrmeliak ako papučkatý a orientálny kotrmeliak ako holonohý. Rozdiely medzi nimi sú drobné a to plnšia, či štíhlejšia postava, hlava a hlavne operenie behákov. V strednej a východnej Európe vznikali z týchto holubov ďalšie plemená, napr. v Maďarsku debrecínske kotrmeliaky, v Rumunsku temešvárske a v Bosne a Hercegovine  bijeljinské kotrmeliaky a ďalšie. Až neskôr skoro po 30-tich rokoch sme sa rozhodli aj my uznať naše vzácne holuby za samostatné plemeno zv. východoslovenský kotrmeliak.“ (koniec citácie).

        MVDr. Pavel Krajči ďalej uvádza, že sa nevedel vynadívať na tieto kotrmeliaky v Bratislave, ktoré pochádzali od bratov Farkašových z Košíc. Vystavoval ich Ján Horník v Medickej záhrade. Do Bratislavy sa železnicou dostalo niekoľko tuctov týchto vzácnych holubov. Aj prof. RNDr. Oskár Ferianc, DrSC. mal tieto holuby, ktoré však boli menšie, skôr letový typ a pochádzali z Rožňany, Trebišova a Mukačeva. Lietali v jednom kŕdli s budapeštianskymi letúnmi. Vystúpali do veľkých výšok a po ustálení letu, kŕdeľ začal pomaly klesať a potom to začalo. Niekoľko desiatok premetov padali za sebou, to bolo ako živý ohňostroj. Obzvlášť vynikala tmavofŕkaná  a čierna samička. Ostatné, iného pôvodu už toľko premetov nerobili. Vynikali v ďalších zložitých letových kreáciách, ktoré dokonale striedali počas lietania. Pravidelne dĺžka letu bola 3 – 4 hodiny. On sám mal tieto holuby od prof. Ferianca a Ladislava Molnárika. V Petržalke ich dávno pred tým choval Alexander Binder a Karol Mellenec. Chovali ich aj iní chovatelia, ktorých nemenoval. Tieto holuby podľa neho boli o triedu lepšie ako holuby chované v terajšej dobe.

        MVDr. Pavel Krajči vo svojej knihe Chováme športové holuby letúny v časti o orientálnom kotrmeliakovi uvádza, že patrí k najznámejším plemenám kotrmeliakov. Pochádza z Orientu a strednej Ázie. Turci tieto holuby nevyšľachtili, ale prevzali ich od národov žijúcich ďalej na východ. V popise uvádza, že telo má stredne veľké, chvost nesie nad krídlami, ktoré sú spustené. Svojrázny chvost sa skladá zo 14 až 16 niekedy aj viac kormidlových pier. Nohy pokrýva krátke husté perie, ale niektoré jedince sú aj holonohé. Rozmanitosť letových figúr je veľmi pestrá. Dobré jedince musia predvádzať premety v rozsahu aspoň 6 – 7 metrov, ale niektoré to dokážu až na 20 – 30 m. Orientálneho kotrmeliaka s obľubou chovali na Slovensku a niektoré kmene dosiahli špičkovú úroveň. Spomedzi takýchto chovateľov možno spomenúť Rancpeka z Košíc, ktorý choval vyše 300 holubov. Mal ich rozdelené podľa farby a tak ich aj trénoval. K ďalším dobrým chovateľom patrili Haluška z Užhorodu, Ivan z Trebišova, Šefrán z Rimavskej Soboty, Osvalt z Tomášoviec a Ferianc z Bratislavy.

        MUDr. Michal Straka, CSc. vo svojej knihe „Slovenský statok“ uvádza, že predchodcovia tohto plemena sa chovali na Šariši a Zemplíne oddávna. Ich história siaha až do obdobia osmanskej expanzie na Balkán a Uhorska v 17. a 18. storočí. Osmanskí Turci pochádzajúci z ríše dávnych Seldžukov, boli vášniví chovatelia holubov, hlavne pre ich nevšedné letové a akrobatické výkony. Predchodcom holubov s vyššie neseným chvostom a spustenými krídlami je podľa neho práve seldžuský letún, ktorý má klenbovitý chvost s krátkym operením nôh. S ohľadom na prastarý pôvod tohto plemena dôvodne predpokladá, že uvedený typ holubov bol pravdepodobne dovezený do regiónu východného Slovenska. Keďže Zemplín a Šariš boli v tom období pomerne izolované oblasti, zachovali sa tieto holuby v pôvodnom type s využívaním príbuzenskej plemenitby a preto je možné ich považovať za autochtónne. Najskôr boli známe pod názvami „pergö“ či „pergöv“. Od polovice 20. storočia boli už známe ako pančuškatý orientálny kotrmeliak. Známejší však bol ľudový názov a to „pergov“           

        Najkvalitnejšie kŕdle týchto pôvodných kotrmeliakov vyleteli do strednej výšky a odtiaľ v dlhých šnúrach kotrmelcovali. Ich typickým znakom bolo časté kotrmelcovanie mimo kŕdľa, čo robilo dojem že kotrmelcujú všade, po celej oblohe. Táto akrobacia sa popisovala ako „roj komárov“. Keď takto „spadli“ holuby o 100 – 200 m do malej výšky, prestali s akrobaciou a znova v kŕdli vyleteli do strednej až veľkej výšky a zopakovali akrobaciu znova. Toto sa opakovalo aj 10 krát. Potom holuby v kŕdli vyleteli až do nedohľadna, kde lietali aj pol hodiny za ojedinelej akrobacie. Potom znova skotrmelcovali na viackrát do malej výšky a zosadli. Takýto let zvyčajne trval jednu až tri hodiny v závislosti od počasia a ich kvality. Tak popisuje výkon svojich orientálnych papučkatých kotrmeliakov i Jožko Karabáš z Košíc, ešte z čias, keď ich choval na hoteli Slovan.

        V obciach, kde bolo viacero holubárov, zvyčajne v nedeľu púšťali kŕdle týchto holubov a od najlepších holubárov sa snažili získať holuby do chovu na občerstvenie krvi. Často uzatvárali stávky, kto má lepšie kotrmeliaky. Potom spolu chodili po holubníkoch a predvádzali svoje kŕdle. Na akrobacii sa cenili dlhšie šnúry a razantná akrobacia, ktorú holuby vedeli veľa krát zopakovať. Tí, ktorí prepadli týmto holubom ich chovali v počtoch 100 i viac kusov. Bežní holubári si od nich kúpili niekoľko kotrmeliakov a tešili sa z ich akrobacie. Ich vzhľadu málokto venoval pozornosť. Vždy to boli „pergovy“ s krídlami pod chvostom, čo bolo exotické oproti ostatným holubom. Hlavne, že kotrmelcovali. Robili a aj v terajšej dobe robia premety dozadu, čiže kotrmelce, čo je najčastejší akrobatický prvok. Sú však schopné robiť aj kotrmelce dopredu, premety cez krídlo, čiže na stranu, točenie sa okolo vystretého krídla v malých kruhoch, lietanie v malom kruhu na jednu stranu a veľa ďalších akrobatických prvkov. Často sú typické len pre toho-ktorého jednotlivca. Ťažko sa popisujú, lebo holuby ich robia razantne. Ak ich holub opakuje a nie sú len náhodou, sú podľa smerníc Klubu chovateľov východoslovenských kotrmeliakov hodnotenou akrobaciou. Akrobatické prvky robia niekoľko za sebou spojených do tzv. šnúr. Niektorí chovatelia ich nazývajú reťaze. Nehodnotenou akrobaciou, avšak spestrujúcou celkový zážitok z letu, je padanie po chvoste, samostatne urobený akrobatický prvok, prevaľovanie sa striedavo na boky, tlieskanie, pomalá, málo razantná akrobacia, náhle zmeny smeru letu, náznak stavania, náhle straty výšky a mnohé ďalšie. Je to proste akrobat.

        I keď to boli pomerne obľúbené holuby, dlho nemali štandard a neboli uznané ako plemeno. Postupne v druhej polovici 20. storočia sa dostali do Nemecka prisťahovalci z Turecka a doniesli si so sebou ďalšie holuby. Boli to rozličné plemená, často s akrobatickým výkonom. Nemcom sa tieto holuby zapáčili.  I vtedy „prím“ hral akrobatický výkon a nie exteriér. Boli to vzdušní akrobati so zdvihnutým chvostom a krídlami nesenými pod chvostom. Existovali hlavne holonohé, sem - tam aj papučkaté formy. Postupne s rozvojom výstavníctva sa javila potreba stanoviť štandard. Nemecká poriadkumilovnosť spôsobila, že vypracovali štandard a uznali ich podľa pôvodu pod názvom orientálny kotrmeliak (nem: orientalische roller). Prisťahovalci z Turecka, ktorí hlavne chovali tieto kotrmeliaky, ich mali väčšinou však v holonohej forme. Aj preto bola uznaná len holonohá forma. Logicky preto vyznieva názor, že nemeckí chovatelia vychádzali z ich úrovne poznania chovu Ok, kde sa kvalita akrobacie spájala s holonohými holubmi a tak sa tento stav snažili zachovať. Papučkaté holuby považovali za odlišné plemeno, pri ktorom nebolo možné vylúčiť ani kríženie s rôznymi nevýkonnými „postavovými“ holubmi. Myslím, že na tento postup malo vplyv aj to, že rozlišovacie označovače u holonohých kotrmeliakov boli lepšie viditeľné, ako u papučkatých. Pri tréningoch pretekárskych kŕdľov rozlišovacie označenie bolo a je mimoriadne dôležité. Počas rozdelenia Európy v druhej polovici 20. storočia na kapitalistickú a socialistickú časť, sa prerušila komunikácia medzi oboma časťami z dôvodu tzv. „studenej vojny“. V tej dobe chovatelia Nemeckej spolkovej republiky, čiže „západného Nemecka“, spresnili štandard a papučkatú formu do neho nepojali. Tak sa orientálny kotrmeliak pre Nemecko a neskôr aj pre celú Európu, stal len holonohý. Po „nežnej revolúcii“ v roku 1989 a uvoľnení hraníc sme zistili, že krajinou pôvodu pre orientálneho kotrmeliaka sa stalo Nemecko a jeho štandard nepozná pančuškatú formu. Snažili sme sa o jej uznanie, avšak vzťahy s Nemeckom boli vtedy  „v plienkach“ a nepodarilo sa túto zmenu presadiť. 

        Keďže orientálny kotrmeliak bol uznaný len v holonohej forme, na Národnej výstave v Nitre v roku 1993 po prvý krát neboli posúdené. Neskôr sa prestali posudzovať aj v Čechách. Chovatelia z rozličných dôvodov postupne skoro všetky plemená holubov zatvorili do voliér, čím sa letový výkon stával nepotrebným. Neštandardný papučkatý orientálny kotrmeliak prestal byť chovateľsky zaujímavý. Veď kto by ho aj choval, keď na výstavách nebol posudzovaný. Preto sa začal vytrácať z našich chovov. Otvorením sa svetu sme sa presvedčili, že kotrmeliaky podobné našim sú uznané ako perzské, smyrnianske, stredoázijské, debrecínske a ďalšie. Boli však len podobné našim kotrmeliakom. S každým plemenom mali veľa spoločných extérierových znakov (krídla nesené pod chvostom, vyššie nesený chvost, mierne šikmo nesené telo, operené nohy krátkym hustým perím, širší chvost so 14 – 18 kormidlovými perami a podobne). Mali však väčšie telo, silnejšiu postavu, hrubší krk, oblé temeno, vyššie čelo a ďalšie odlišné znaky. I napriek tomu dochádzalo k dovozu kotrmeliakov týchto plemien a následne aj ku kríženiu s našimi kotrmeliakmi. To však narúšalo exteriér našich kotrmeliakov a došlo k „rozbitiu“ exteriérovej jednotnosti celej populácie. Neprinieslo to ani očakávané zlepšenie letových a akrobatických výkonov. Naopak ich akrobatický výkon postupne klesal. Akoby sa blížil koniec týchto skvelých akrobatov. 

        Poslední chovatelia Imrich Konkoľ z Prešova, Jozef Karabáš z Košíc, Pavol Dzureň z Bukovca, Milan Leško z Trebišova, Peter Samuelis z Košíc, MVDr. Jozef Porezaný z Kapušan pri Prešove, Ladislav Bereš z Košíc - Barce a František Koscelník z Prešova sa odmietli zmieriť s týmto osudom a rozhodli sa založiť klub chovateľov tohto holuba. Po skoro dvojročných prípravách sa to podarilo jedenástim z osemnástich prihlásených chovateľov. Na ustanovujúcej schôdzi dňa 18.11.1992 v Prešove, v zasadačke Štátneho veterinárneho ústavu na Bajkalskej ulici č. 28. založili Klub chovateľov orientálnych kotrmeliakov a to aj vďaka vtedajšiemu riaditeľovi Štátneho veterinárneho ústavu MVDr. Jozefovi Koreňovi, najvýznamnejšiemu chovateľovi birminghamských kotrmeliakov. Keďže nebolo možné tieto holuby posudzovať ako plemeno, jedinou schodnou cestou bolo uznanie za samostatné plemeno.

        Prvý pokus o uznanie holubov za samostatné plemeno bol na 1. celoštátnej výstave holubov s uznávaním plemenných  chovov v Demjate, okr. Prešov v termíne 4. – 6. 11. 1994. V katalógu sú uvedené s označením: „holub v šľachtení“. Milan Leško z Trebišova vystavil dva čierne, dva červeno fŕkané, po jednom bielom, plavom, hnedofŕkanom, modrom, modrofŕkanom, žltom a šiestich viacfarebných. Imrich Konkoľ z Prešova vystavil 8 bielych, a 8 čiernych. Jozef Karabáš z Košíc vystavil 3 červené, 3 žlté, 3 žlté fŕkané, 3 modré,  a 3 čierno fŕkané. Pavol Dzureň z Bukovca vystavil 2 červené, 2 modré, 2 čierne, 2 žlté a 2 modrofŕkané. MUDr. Michal Straka z Bratislavy vystavil 6 ks ale farby nie sú uvedené. Rudolf Pavlík z Veľkého Šariša vystavil 2 bronzové a po jednom vo farbe červenej, čiernej a žltý fŕkaný. Spolu tak bolo vystavených 68 kotrmeliakov 13. farieb a kresieb, čo len poukázalo na pestrosť farieb chovaných kotrmeliakov. Uznávacia komisia bola aj na ohliadke u niektorých chovateľov. Pre značnú nejednotnosť exteriéru vystavených holubov, ho za plemeno neuznala. Odporučila ďalšie šľachtenie za účelom zjednotenia exteriéru. Na II. Celoštátnej výstave v Trenčíne v dňoch 10. – 12. novembra 1995 vystavil MUDr. Michal Straka 5 ks východoslovenských kotrmeliakov. Tieto neboli posúdené s poznámkou „neuznané plemeno“.  

        Vyššie uvedení chovatelia sa nevzdali, vyselektovali exteriérovo nežiaduce holuby a postupne zjednocovali exteriér týchto kotrmeliakov. V plemenitbe  i naďalej uprednostňovali kotrmelcujúce jedince. Po zhodnotení exteriéru kotrmeliakov u týchto chovateľov v roku 1998, vypracovali nový návrh štandardu nového plemena s označením východoslovenský kotrmeliak. Zvažovali sa názvy prešovský, košický, či trebišovský kotrmeliak. Názov východoslovenský kotrmeliak zahŕňa všetky tieto názvy. Vypracovaný návrh štandardu za pomoci Miroslava Nosáľa, bol dňa 30.4. 1998 zaslaný ÚV SZCH v Bratislave a následne aj publikovaný v odbornej tlači. Klub po VČS v jari roku 2001 znova požiadal o uznanie nového plemena. Ústredná odborná komisia pre chov holubov SZCH na svojom zasadnutí 26.5. 2001 v Nitre prijala písomné odporučenie komisie posudzovateľov v zložení: Boris Bocko, Ing. Ján Ješko a Jozef Šveda o uznanie nového plemena východoslovenský kotrmeliak. V uznesení č. 7/2/2001 Ústredná odborná komisia SZCH uložila šľachtiteľom vystaviť na výstave v Košiciach 100 ks typických predstaviteľov tohto plemena  a 30 ks na Celoštátnej výstave v Nitre. Súčasne bola  menovaná uznávacia komisia. Klub tieto podmienky splnil. Na krajskú výstavu drobných zvierat v Košiciach dodali chovatelia Imrich Konkoľ z Prešova, Jozef Karabáš a Ladislav Bereš z Košíc, Milan Leško z Trebišova a Pavol Dzureň z Bukovca okr. Košice spolu 60 ks východoslovenských kotrmeliakov v šľachtení. Tieto boli rozdelené do 12 voliér po 5 ks. Keďže bol oficiálnym šľachtiteľom určený Jozef Karabáš, tak v katalógu je uvedený Jozef Karabáš ako vystavovateľ. Nie sú uvedené farby a kresby v akých boli jednotlivé holuby vystavené, ale z rozprávania J. Karabáša viem, že isto boli vystavené jednofarebné červené, žlté, čierne a biele. V akých ďalších farbách boli vystavené sa mi nepodarilo zistiť. Z týchto vystavovateľov žijú už len Karabáš a Leško. Dňa 9.11.2001 na tejto výstave uznávacia komisia posudzovateľov v zložení Miroslav Nosáľ, Boris Bocko, Ing. Jozef Demeter zhodnotila vystavené holuby a uznala ich za plemeno s názvom východoslovenský kotrmeliak.

Klub chovateľov východoslovenských kotrmeliakov a ostatných kotrmeliakov orientálneho pôvodu.

       Orientálne kotrmeliaky (Ok) sa chovali na území v.ýchodného Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny  veľmi dlho, preukázateľne asi od polovice 19. storočia v pančuškatej forme, zriedka v holonohej forme.  Hoci nikdy nepatrili k tzv. módnym plemenám, vždy mali okruh svojich priaznivcov. Ich počet kolísal v závislosti od všeobecných podmienok pre chov holubov, ale aj podmienok pre konkrétne plemeno. Za obzvlášť nepriaznivých podmienok sa ich počet znižoval len na tých skalných. Vyvstala potreba podchytiť ich a zorganizovať. Tejto úlohy sa zhostili Imrich Konkoľ, Jozef Karabáš, MVDr. Jozef Koreň, MVDr. Jozef Porezaný Pavol Dzureň z Bukovca, Milan Leško z Trebišova, Ladislav Bereš z Košíc – Barce, František Koscelník z Prešova a ďalší chovatelia asi od roku 1990. Hlavným podnetom na založenie klubu bolo neposúdenie týchto kotrmeliakov na NV v Nitre, s odôvodnením, že sú to neštandardné orientálne kotrmeliaky. 

            Dňa 8.11. 1992 po predchádzajúcich skoro dvojročných prípravách a súhlase Komisie pre chov úžitkových a okrasných holubov  ÚV SZCH v Bratislave, sa stretlo 11 chovateľov  z 18 prihlásených v priestoroch Štátneho veterinárneho ústavu v Prešove na Bajkalskej ul. č. 28   na ustanovujúcej schôdzi Klubu chovateľov orientálnych kotrmeliakov. Priestory ponúkol MVDr. Jozef Koreň, ako vtedajší riaditeľ ŠVÚ. Schôdzu zahájil Imrich Konkoľ, predseda prípravného výboru a informoval o dôvodoch a zámeroch založenia tohto klubu. Hlavným cieľom bolo zorganizovať všetkých chovateľov Ok, rozvíjať spoluprácu, byť hlavným garantom šľachtenia a skvalitňovania chovu Ok v ČSFR, udržať letový výkon u Ok, ale aj iných kotrmeliakov. Členská schôdza zvolila výbor v zložení: Imrich Konkoľ ako predseda, Jozef Karabáš ako podpredseda, tajomníkom bol MVDr. Jozef Porezaný, hospodárom František Koscelník a členom výboru MVDr. Jozef Koreň. Revízna komisia pracovala pod vedením Ladislava Bereša z Barce Košíc a členmi Pavlom Dzureňom a Milanom Leškom. Keďže väčšina členov bola z Prešova a aj ustanovujúca schôdza bola v Prešove, za sídlo klubu bolo zvolené toto mesto. Zapisovateľom bol I. Konkoľ a overovateľom bol MVDr. Jozef Koreň. 

         Tento klub pracoval v ďalšom období a veľmi  pomaly sa dostával do povedomia chovateľskej verejnosti. Štandard orientálneho kotrmeliaka vyžadoval neoperenú nohu. Tým sa naše orientálne kotrmeliaky stali administratívne „neštandardnými“ a od roku 1993 prestali byť na Slovensku posudzované. Klub sa postupne snažil presadiť posudzovanie aj papučkatej formy, avšak bezvýsledne. Z dôvodu neposúdenia týchto holubov sa viacerí chovatelia vzdali tohto výkonného plemena kotrmeliakov. Iní sa pokúšali vystavovať ich ako iné plemeno, no neuspeli. Poklesla tým základňa chovateľov a klub si stanovil za cieľ presadiť posudzovanie holubov tohto plemena na výstavách. To bolo priechodné len uznaním za samostatné plemeno. V roku 1994 požiadal klub Ústrednú odbornú komisiu pre chov holubov ÚV SZCH o uznanie týchto holubov za samostatné plemeno. To viedlo k oživeniu záujmu o chov týchto kotrmeliakov a počet členov klubu sa postupne zvýšil až na 30. 

            Prvé uznávacie konanie prebehlo na 1. Celoštátnej výstave holubov s uznávaním plemenných chovov v spoločenskej hale v Demjate, okr. Prešov v termíne 4. – 6. 11. 1994.  Uznávacia komisia však pre značnú nejednotnosť v exteriéri vystavených holubov plemeno neuznala a odporučila zjednotenie exteriéru. Činnosť klubu v nasledujúcich rokoch mierne stagnovala, avšak jednotlivci sa nevzdávali. Vyselektovali exteriérovo nežiaduce holuby, ale i naďalej v plemenitbe uprednostňovali kotrmelcujúce jedince.    

            V roku 1998 sa znova zmobilizovali členovia klubu a vypracovali podklady pre  štandard nového plemena s označením Východoslovenský kotrmeliak. Štandard citlivo vypracoval predseda posudzovateľského zboru Miroslav Nosáľ. Tento bol zaslaný dňa 30.4. 1998 na UV SZCH v Bratislave a neskôr bol aj publikovaný v odbornej tlači. Od tohto roku snaha klubu o uznanie nového plemena silnela. Zvýšil sa aj počet členov na 64. Klub po VČS v jari roku 2001 znova požiadal o uznanie nového plemena. Dňa 9.11. 2001 boli vystavené holuby na Krajskej výstave v Košiciach uznané za plemeno s názvom východoslovenský kotrmeliak.

         Po uznaní plemena bolo potrebné zmeniť názov  klubu. Na VČS v roku 2002 bol odsúhlasený nový názov Klub chovateľov Východoslovenského kotrmeliaka a ostatných kotrmeliakov orientálneho pôvodu (KCHVK), ktorý po určitých nezrovnalostiach vzal na vedomie aj ÚV SZCH. Tento názov navrhol Ing. Jozef  Demeter, člen uznávacej komisie,  aby klub oficiálne zastrešoval aj ostatné výkonné plemená (napr. birminghamské, rakovnické a iné). 

          Pre zlepšenie a vzájomné porovnanie akrobatického výkonu kotrmeliakov MVDr. Jozef Koreň vypracoval a na VČS v roku 2002 predložil návrh smerníc pre preteky kotrmeliakov. Tieto smernice boli schválené a v roku 2002 sa uskutočnil nultý ročník pretekov východoslovenských (Vk) a birminghamských kotrmeliakov (Bk), nakoľko chovatelia iné plemená do pretekov neprihlásili. Od tohto roku KCHVK pravidelne usporadúva preteky a vyhodnocuje výsledky. O výsledkoch v jednotlivých ročníkoch klub informuje na stránkach odborných časopisov. Od roku 2004 sa súťaží o putovný pohár tohto klubu zvlášť pre Vk a zvlášť pre Bk. Od roku 2011  súťaž v letovom a akrobatickom výkone bola premenovaná na „Memoriál Imricha Konkoľa“  na počesť prvého predsedu KCHVK.  V roku 2014 sa uskutočnil 12. ročník. Bol to posledný ročník, ktorý sa riadil smernicami pre preteky z roku 2002. Počas pretekov sme totiž zistili potrebu úpravy a hlavne rozšírenia smerníc a tak sa od roku 2013 začali prípravy na zmenu smerníc. Výbor klubu a najúspešnejší chovatelia KCHVK (MVDr. Jozef Koreň, MVDr. Jozef Tirpák, Jozef Karabáš, Ing. Miloš Košťan, Ján Baník, Matej Beňa, Stanislav Vavrek a František Železník) navrhli zmeny, pripomienky a rozšírenie smerníc. MVDr. Jozef Koreň vypracoval návrh nových smerníc, ktoré na stretnutiach a členských schôdzach klubu sa postupne „dobrúsili“. Po konsenzuálnej zhode boli predložené a schválené na Výročnej členskej schôdzi klubu dňa 16.2. 2014. Od roku 2015 sa preteká podľa týchto smerníc. Tým sa plnia ciele, ktoré boli vytýčené pri založení klubu. Letový výkon týchto holubov sa z roka na rok zlepšuje.

          Taktiež aj dlhoročná práca na exteriéri priniesla svoje výsledky. V roku 2007 výbor klubu spresnil štandard plemena Vk v súlade s dovtedy získanými poznatkami z chovu Vk. Jednalo sa o veľmi malé spresnenia. VČS dňa 4.3. 2007 schválila tento štandard, ktorý je doposiaľ platný.  Spolupracovali sme aj na príprave Vzorníka plemien holubov Boris Bocko a kol. (2018) pri plemene Vk.     

          Členská základňa sa od založenia klubu z pôvodných 18 členov rozrastala až na 64 členov v roku 1994. Po neúspešnom uznaní plemena v roku 1994 počet klesol na 15 členov.  Od tohto roku sa počet členov pomaly zvyšoval. V terajšej dobe sa počet  členov  udržuje nad číslom  30. Pravdou však je, že aktívne  jadro predstavuje asi 20 členov. Plemeno Vk prezentovali členovia klubu na veľkom množstve výstav rozličných úrovní to aj na zahraničných,  pričom sa kvalita exteriéru neustále zlepšovala. Prvou zahraničnou prezentáciou novo uznaného plemena bola Európska výstava kotrmeliakov v maďarskom Debrecíne v roku 2003. Holuby pútali veľkú pozornosť chovateľov a v diskusiách potvrdzovali, hlavne tí starší, že takto nejako vyzeral pôvodný letový typ holubov. Túto akciu zorganizovali košickí chovatelia:  Peter Samuelis, ktorý sa osvedčil ako zdatný prekladateľ a Jozef Karabaš. Zúčastnili sa jej aj 2 prešovskí chovatelia Imrich Konkoľ a MVDr. Jozef Koreň, ktorý tam vystavoval Birminghamské kotrmeliaky. Snaha o reprezentáciu Vk v zahraničí viedla klub k tomu, že v roku 2008  požiadal Ing. J. Demetera o preloženie štandardu a pôvodu plemena do nemčiny. Tieto podklady spracoval výbor klubu a prostredníctvom RR SZCH v Bratislave boli zaslané spolu so žiadosťou o zapísanie Vk do zoznamu plemien EE. Po predvedení východoslovenských kotrmeliakov na školení posudzovateľov holubov v septembri 2009 v Rakúskom Linzi,  bol Vk zapísaný do zoznamu plemien EE pod poradovým číslom 998. S Vk sme úspešne reprezentovali v decembri 2009 na Európskej výstave v Nitre. V januári 2010 sme vystavili Vk na Európskej výstave kotrmeliakov v Rumunsku v Kluži. Debrecínske a birminghamské kotrmeliaky sme samozrejme vystavili tiež. Aj na Európskej výstave v Nemecku v Lipsku 2012, vo Francúzsku v Métach 2015 a v Dánsku v Hermingu 2018 sme vystavili Vk a treba  veriť, že budú vystavené aj na ďalších európskych výstavách.

        Vedenie klubu sa do roku 2008 nemenilo. Až smrťou Imricha Konkoľa, došlo k výmene na poste predsedu. Zvolený bol MVDr. Jozef Tirpák z Prešova. Jozef Karabáš sa stal pokladníkom a tajomníkom sa stal Marek Kollár z okr. Stará Ľubovňa   

        V priebehu rokov došlo postupne ku generačnej výmene v KCHVK. Navždy nás opustil  prvý a dlhoročný predseda Imrich Konkoľ /15.5. 2008/. V roku 2010 zomrel Pavol Dzureň, v roku 2013 zomrel Ladislav Béreš, v roku 2016 zomrel Peter Samuelis a v roku 2021 aj Ing. Miloš Košťan, všetko skvelí chovatelia kotrmeliakov a členovia klubu.  

    V terajšej dobe KCHVK vedie MVDr. Jozef Tirpák, tajomníkom je MVDr. Jozef Koreň, pokladníkom  je Matej Beňa a revízorom je MVDr. Jozef Porezaný.

        Klub vedie aj internetovú stránku na adrese   www.vslkotrmeliak.wbl.sk  ktorá je pravidelne obnovovaná.  

  Štandard východoslovenského kotrmeliaka

        Vyšľachtený bol na východnom Slovensku na podklade tu chovaného rázu orientálneho kotrmeliaka s operenými nohami. Zaraďujeme ho medzi výkonné kotrmeliaky. Je to dokonalý akrobat, predvádzajúci rozmanité akrobatické prvky z výškového letu. Prvotný je akrobatický výkon, všetko ostatné je podriadené tomuto cieľu. Pôvodný štandard z roku 1998 bol doplnený a spresnený 4.3. 2007, ktorého doslovné znenie uvádzam.

Poradie dôležitosti exteriérových znakov

1. Postava, chvost, postoj a operenie  

2. Hlava, oči, operenie nôh

3. Nohy, kresba, farba

Exteriérové znaky.

Hlava: primeraná k telu, skôr jemnejšia s nižším, užším mierne zaobleným čelom s mierne plochým temenom, v záhlaví zaoblená

Oči: perlové, pri bielych  prípustné tmavé, ale perlové sú prednosťou

Obočnice: bledé, úzke

Zobák: primeraný k veľkosti hlavy s viditeľným zlomom medzi zobákom a čelom, je ružovkastej farby, na konci mierne zahnutý.

Nadnozdrie: malé, hladké s jemným popraškom.

Krk:  stredne dlhý, nie príliš hrubý, k prsiam široko nasadený.

Postava: jemnejšia so širšími mierne vyklenutými prsiami, s prehnutou hornou líniou chrbta a chvosta, so spustenými letkami

Chrbát: je širší, stredne dlhý s miernym sklonom,  plynulo prechádzajúci do vyššie neseného chvosta

Krídla: v ramenách priliehajú k telu, letky voľne nesené pod chvostom, zeme sa nedotýkajú, letky sú dlhé dobre vyvinuté,  kratšie ako chvost, mierne zahnuté

Chvost: v pomere k telu primerane dlhý, jeho šírka sa rovná šírke ramien, koniec nesený  mierne nad úrovňou ramien, kormidlové perá uložené do mierneho, uzavretého oblúka, s ideálnym počtom 14 – 18, bez nadchvostovej žľazy

Nohy: nižšie, zarastené krátkym perím, pazúriky sú vždy bledej voskovej farby, prsty jemne  operené až po pazúriky.

Operenie: dobre priliehajúce, husté, bez ďalších  pernatých ozdôb, okrem operenia nôh

Farebné a kresbové rázy:  Farba a kresba je druhoradým znakom, prednosť však majú čisté farby a presnejšie kresby.

Jednofarebné: biele, žlté, červené, hnedé, modré s čiernymi pásmi, jarabé a čierne,

Trojfarebné: majú základnú farbu mandľovú, po nej sú roztrúsené svetlé a tmavé pierka. 

Viacfarebné: majú rovnomerne rozmiestnené pierka dvoch a viacerých farieb na základnej farbe  

Fŕkané: základná farba je biela a po nej sú pravidelne rozmiestnené farebné pierka príslušnej farby, alebo na rôznej základnej farbe sú pravidelne rozmiestnené biele pierka     

Tigrované: na základnej farbe sú čo najpravidelnejšie rozmiestnené biele pierka, letky a kormidlové perá sú základnej farby                               

Strakaté: skupinky bielych pier pravidelne rozmiestnené na základnej farbe                                      

Všetky možné farby a kresby aj nepopísané vo vzorníku sa uvádzajú pod spoločným názvom AOC.

Vyraďujúce chyby:

Hrubá, netypická hlava, oči inej farby ako perlové, okrem bielych, netypická postava, krídla nesené na chvoste,  úzke kormidlové  perá, vidlicovitý chvost,  menej ako 14 a  viac ako 18  kormidlových pier,  trvale  príliš vysoko nesený chvost, prítomná nadchvostová žľaza,

Veľké chyby:

Robustná hlava, bez náznaku plochého temena, tmavé obočnice, tmavý zobák, hrubý krk, príliš malá, útla, alebo mohutná postava, vodorovne nesený, úzky chvost, nízke, alebo vysoké nohy, slabo zarastené nohy,  neoperené prsty, príliš veľké papuče,

Malé chyby:

Zaoblená hlava s vyšším čelom, ružové obočnice, prekrvené oči, u tmavých rázov tmavá ihla na zobáku, tmavé pazúriky, papuče, operenie nôh kryjúce pazúriky, vodorovne nesený chrbát, letky nesené tesne pod chvostom, alebo letky ťahané po zemi, nedostatky vo farbe a kresbách, užšie perie, rozštiepená zástavica kormidlových pier.

Schválené v Košiciach  4.3. 2007.

Charakteristika plemena  Vk.

Akrobatický výkon:

        Východoslovenský kotrmeliak (Vk) je zaradený podľa kategorizácie EE do skupiny rolerov, pri ktorých sa vyžaduje min.1 hodinový let. Vk dokáže lietať aj dlhšie. Počas letu je však  potrebná dostatočná frekvencia akrobacie. Akrobaciou sa rozumie akékoľvek prerušenie hladkého letu a predvedenie určitého akrobatického prvku. Vk musia jednotlivé prerušenia spájať spolu do tzv. šnúr, alebo reťazí. U Vk sa vyžaduje pestrá akrobacia, čiže holuby robia rôzne akrobatické prvky. Sú to kotrmelce dozadu, dopredu, točenie okolo vystretého krídla, točenie okolo zvislej osi, tanierové točenie a mnoho ďalších akrobatických prvkov v šnúre, čiže naviazané na seba, pri ktorých stráca výšku. Niektoré akrobatické prvky sú často ťažko popísateľné. Jednak pre pestrosť, ale aj razanciu, v ktorej akrobaciu predvádzajú. Hodnotia sa len tie, ktoré holub dokáže počas letu zopakovať. Bodovanou akrobaciou sa rozumie akrobacia, pri ktorej kotrmeliak spája akrobatické prvky do šnúr v počte minimálne troch rovnakých, alebo dvoch rôznych akrobatických prvkov. Akrobaciu holub začne náhle a náhle ju aj ukončí a pokračuje v lete s kŕdľom, alebo kŕdeľ dohoní. Akrobacia je ukážkou radosti z letu a zručnosti ich krídel. Akrobacia musí mať správnu frekvenciu. Takou frekvenciou sú aspoň dve hodnotiteľné akrobacie za minútu letu na kŕdeľ. Vtedy päť členný kŕdeľ za 20 minút preteku dosiahne v hodnotení nad 40 bodov.  Ideálna je jedna bodovaná akrobacia na minútu letu na každého holuba. Potom výkon kŕdľa je nad 100 bodov. Od 1.1.2015 podľa nových smerníc je platný rekord klubu z 1.9. 2019 chovateľa MVDr. Jozefa Tirpáka, so ziskom 269,5 bodu za 223 bodovaných šnúr akrobacií počas pretekov v dĺžke 32 minút. Holuby musia lietať v kŕdli a pri akrobacii vypadnuté holuby z kŕdľa, sa musia snažiť dostihnúť kŕdeľ v čo najkratšej dobe. Predchodca tohto plemena papučkatý orientálny kotrmeliak mal aj jednu zvláštnosť letu a to je tzv. „roj komárov“. Je to let mimo kŕdľa, so samostatnou, pestrou a bohatou akrobaciou po celej oblohe. Taký let a akrobaciu však rozhodca nie je schopný  hodnotiť. U východoslovenského kotrmeliaka je už len pozostatok tohto spôsobu letu. Kŕdeľ vyletí do strednej výšky a odtiaľ skotrmelcujú všetky holuby kŕdľa na dva až štyri krát do malej výšky. Kŕdľu to trvá asi jednu až dve minúty. Pri takej akrobacii sa nežiada, aby kotrmelcujúce holuby sa hneď vracali do kŕdľa. Takáto akrobacia je riadne hodnotená, nie je „mimo kŕdeľ“. Holuby po skončení takej akrobacie sa sformujú do kŕdľa a letia v kŕdli znova do vyššej výšky. Dobré Vk túto akrobaciu sú schopné zopakovať 5 – 6 krát za tréning. Ideálom letu je súčasná akrobacia všetkých holubov v kŕdli nazývaná „plná akcia“ (angl. full turn). Tá je odmenená dvojnásobným počtom bodov, čiže 10 bodov na kŕdeľ. Vtedy všetky holuby naraz začnú akrobaciu, čiže naraz skotrmelcuje celý kŕdeľ o niekoľko metrov.

          Jednotlivé akrobatické prvky musia holuby urobiť prudko, tak aby nebolo možné jednotlivé prvky presne spočítať. Ich počet sa pri hodnotení len odhaduje. Niektoré holuby pri akrobacii robia len jeden druh akrobatického prvku v šnúre, často však prvky v šnúre striedajú. Ak holuby robia len kotrmelce dozadu, nie je to chybou, avšak cennejšie sú holuby s rozmanitou tzv. „pestrou“ akrobaciou. Dĺžka šnúr nie je obmedzená. Z akrobacie má mať chovateľ zážitok, preto smernice pre pretekanie kotrmeliakov, vypracované KCHVK  uprednostňujú holuby častejšie kotrmelcujúce (frekventné), pred holubami s dlhými šnúrami (hlboká akrobacia). Ideálne je, ak Vk robia šnúry s 3 - 9 akrobatickými prvkami. Vk s hlbokou akrobaciou o dĺžke 30 a viac metrov často prestávajú kontrolovať akrobaciu a zabijú sa pádom na strechy, alebo na zem (tzv. smrtiaci). Nechceme však nariadiť chovateľom, aké holuby majú chovať. Oveľa lepší zážitok má chovateľ z častej a kratšej akrobacie, ako čakať celý tréning na niekoľko dlhých šnúr akrobacií a báť sa, že sa také holuby zabijú. Kontrola akrobacie u kotrmeliakov – rolerov je veľmi dôležitá vlastnosť pre jeho prežitie.

        Holuby počas letu robia aj nebodovateľné figúry, čo síce zlepšuje pestrosť akrobacie a preteky robí zaujímavejšími, ale kŕdľu to neprinesie žiadne body. Takými sú padanie po chvoste, samostatné prvky bez nadväznosti na iné, náhle zmeny smeru, pomalá a ľahko spočítateľná akrobacia, alebo aj iná akrobacia, ktorú holub počas letu nedokáže zopakovať. Holuby s pomalšou dobre viditeľnou akrobaciou sa dajú použiť v určitom období výučby mláďat ako učitelia.

        Akrobaciu holuby majú predvádzať v malej a strednej výške. Ideálna výška je 50 – 250 m. Holuby letiace vyššie robia akrobaciu odvážnejšie a o niečo dlhšie šnúry. U holubov letiacich vo veľkej výške sa akrobacia neráta, lebo nie je možné spoľahlivo rozoznať jednotlivé figúry a hodnotiť ich kvalitu. Kŕdeľ letiaci vo veľkej a miziacej výške dostáva jeden bod za minútu letu. Preferovanie kotrmelcovania pred hladkým letom je zrejmé, lebo Vk nie sú letúne, ale kotrmeliaky.

        Východoslovenské kotrmeliaky najlepší výkon poskytujú v malom kŕdli v počte 5 - 8 holubov. U menej početných kŕdľov napr. 3 ks, ako je to pri pretekaní v Klube chovateľov akrobatických holubov Česko a a Slovenska, je výkon asi o štvrtinu nižší. Pri väčšom počte holubov ako 5 v jednom krídli, už rozhodca nie je schopný zaznamenať počet, ale hlavne kvalitu akrobacie, čo by bolo na úkor hodnotenia kŕdľa. Aj preto pretekáme s 5 členným  kŕdľom.   

        Holuby Vk sú povahovo „pohodlnejšie až lenivšie“. Preto je potrebný cieľavedomý tréning. Ak sa dostanú do dobrej kondície, potom už aj samy vyletia z holubníka a polietajú si pol až dve hodiny. Najdlhší zaznamenaný let v pretekoch dosiahli holuby MVDr. Jozefa Tirpáka v roku 2009 v trvaní 85 minút. Počas tréningov dosahovali lety v trvaní 3,5 hodiny s 350 bodovanými akrobaciami. Jednalo sa o mladé holuby vo veku 4 mesiace. To naznačuje, kde je ich „výkonnostný strop“. Rekord klubu v počte získaných bodov u päť členného kŕdľa je 1962 bodov podľa starých smerníc (maj. MVDr. J. Tirpák v roku 2013) a podľa nových smerníc platným rekordom 269,5 bodu (v roku 2019 u MVDr. Jozefa Tirpáka). Najlepší holub v zdokumentovanom výkone je samec Vk svetlý čierny fŕkaný č. 583/09-G z chovu MVDr. J. Tirpáka, ktorý lietal v tréningu 48 minút počas ktorých mal 90 šnúr bodovaných akrobacií a 13 nebodovaných akrobacií. Lietal až na hranici strednej výšky. Akrobaciu mal pestrú, mimoriadne prudkú s náhlym začiatkom aj ukončením, v šnúrach od 3 do 10 kotrmelcov. Dlhšie šnúry končil plynulo oblúkom smerom dohora (v tvare písmena „U“).

        V klube pravidelne pretekáme aj s Birminghamskými kotrmeliakmi (Bk), preto uvediem aspoň stručnú charakteristiku tohto plemena. Jedná sa o plemeno vyšľachtené v oblasti Birminghamu vo Veľkej Británii. I keď je to pomerne mladé plemeno, nie je presne známy jeho pôvod. MVDr. Jozef Koreň vo svojej monografii“ Birminghamský kotrmeliak“  uvádza, že na jeho vzniku má hlavný podiel tzv. vysokolietajúci kotrmeliak indo-pakistanského pôvodu, (predchodca tiplera), po ktorom Bk zdedil vlohy k výškovému a vytrvalému letu. V kombinácii s domácimi plemenami kotrmeliakov vzniklo nové plemeno. Niekedy sa udáva aj podiel orientálneho kotrmeliaka (Ok), nedá sa to však potvrdiť, ale ani vylúčiť. Ok sa dostal do Anglicka pomerne neskoro – až po vytvorení Bk, a nikdy tu nebol príliš rozšírený. Bk je akrobaticky mimoriadne nadané plemeno má vo svojej akrobatickej výbave hlavne rýchle šnúry kotrmelcov smerom dozadu. Dokáže aj iné akrobatické prvky, ale tie nie sú žiaduce a nie sú počas preteku ani hodnotené. I napriek tomu sa holuby pestrú akrobaciu pomerne rýchlo naučia. Stačí ak majú mláďatá vo svojom blízkom okolí „vhodných učiteľov“. Výzorom je to holub jednoduchých ladných tvarov – ako malý poštový holub. Nemá žiadne perové ozdoby, jeho exteriér je  podriadený akrobatickému a letovému výkonu Je rozšírený po celom svete. Ako pri  jedinom plemene holubov akrobatov sa organizujú medzinárodné preteky - svetový pohár. Tak ako pri  každom plemene existujú špičkové, výborné, priemerné a aj podpriemerné jedince.  Existujú línie, ktoré lietajú nízko a krátko a často pri tom kotrmelcujú, aj línie, ktoré lietajú dlho a vysoko a menej kotrmelcujú,   Potomstvo po plavom anglickom importe v chove MVDr. J. Koreňa lietalo až 3,5 hodiny, z toho pol hodiny v nedohľadne, za súčasnej, aj keď menej početnej akrobacie. Špičkové Bk dosahujú v priemere lepšie výkony ako Vk. Dobre držia kŕdeľ, majú stabilnejšie a vyrovnanejšie výkony  a disponujú vlohami k simultánnej akrobacii – k rolovaniu holubov v kŕdli naraz. Dobre trénované Bk vo vrcholnej forme sa dokážu vypnúť k neuveriteľným výkonom. Takým je slovenský rekord evidovaný v  Klube chovateľov letúnov z 15.6. 2002, kedy päť členný kŕdeľ MVDr. Jozefa Koreňa z Prešova za 59 minút urobil spolu 467 šnúr bodovanej akrobacie. Podľa vtedy platných smerníc KCHL získal 4 670 bodov za akrobaciu. Spolu s bodmi za dĺžku a výšku letu bol súčet 4 753 bodov. V pretekoch Bk podľa starých smerníc KCHVK drží rekord kŕdeľ Jána Baníka z Malej Domaše, okr. Vranov nad Topľou. Jeho päťčlenný kŕdeľ dňa 2.10. 2010 za let v trvaní 95 minút urobil  330 šnúr bodovanej akrobacie, čiže 3300 bodov a za hladký let  (28 minút vo veľkej výške ) získal spolu 3551 bodov. Podľa nových smerníc  absolútny slovenský rekord vytvoril kŕdeľ MVDr. J. Koreňa dňa 12.7 2020, kedy za 35 minút sme napočítali 522 bodovaných šnúr akrobacie za čo  získal spolu 563,5 bodov. Takýchto výkonov sú schopné len špičkové, dobré vytrénované holuby v dobrých podmienkach. V chovoch v ktorých sú Bk držané spolu s inými plemenami holubov sa obyčajne takéto výsledky nedosahujú. V USA existuje elitný klub chovateľov birminghamských kotrmeliakov – Pensom Roller Club, ktorý má vo svojich stanovách klauzulu, že člen klubu nebude chovať iné plemeno a dokonca ani iné línie Bk, okrem línie Pensom. Je to hlavne pre zachovanie jedinečných vlastnosti holubov Wiliama H. Pensoma, Angličana, ktorý sa presťahoval s rodinou aj s holubmi do USA. Je to dobrá podmienka, ktorá vylúči rôzne rušivé vplyvy pri tréningoch mláďat /imprinting/ a možnosť nežiaduceho párenia holubov. Od založenia klubu to malo svojich zástancov, ale aj kritikov.  

Chov a odchov

        Východoslovenské kotrmeliaky sú životaschopné, energické, pritom znášanlivé a pohyblivé holuby. Ľahko odchovávajú mláďatá v priestranných holubníkoch s možnosťou denného preletu a dobrej stravy. Niektoré sa nerady kúpu. Mám holuby, ktoré sa okúpu len niekoľko krát ročne. Zrejme to súvisí s absenciou nadchvostovej žľazy, charakteristickým znakom, ktorý zdedili po Ok. Pár dokáže počas chovnej sezóny odchovať 10 mláďat, niekedy aj viac. Nie sú plaché, na chovateľa si rýchlo privyknú. Pokiaľ sú kŕmené v holubníku, po dvore sa pomerne málo pohybujú. Radšej  vysedávajú na streche a pozorujú okolie. Ojedinele niektoré línie neznášajú zásahy chovateľa do hniezda. Neznášajú zmenu prostredia a ťažšie si zvykajú ma zmenu holubníka (pri predaji, presťahovaní a pod.).  Keď som v roku 2007 sťahoval holubník asi o 200 m ďalej, i napriek vajíčkam a mláďatám na hniezdach v novom holubníku, sa vrátili do pôvodného dvora, hoci holubník už bol rozobratý. Jeden pár tam nocoval bez krmiva a vody 7 dní a odmietal sa vrátiť do nového holubníka. Chodil som po nich ešte 3 mesiace. Je pravda, že starý holubník bol veľmi kvalitný, teplý a priestranný. Vk majú výborný orientačný zmysel a zo vzdialenosti 10 km sa vráti domov skoro každý holub. Viackrát som ich púšťal na svadbách v okolí Prešova. Dva chovné samce som dal na veľmi peknú výstavu do obce Geča v okr. Košice - okolie, čo je vzdušnou cestou asi 40 km do Prešova. Pri posudzovaní v piatok nedopatrením ušli a prvého som našiel doma sobotu ráno a druhého v sobotu večer v oddelení mláďat, ktoré bolo ako jediné otvorené. Preto som presný čas príchodu nezaregistroval. Usporiadatelia výstavy mi nechceli uveriť, že sa holuby vrátili domov.     

Farebné rázy východoslovenských kotrmeliakov

            Východoslovenský kotrmeliak zdedil po svojom predchodcovi orientálnom kotrmeliakovi, celú jeho pestrú paletu farieb a kresieb. Ako mladé plemeno má tak neobyčajne mnoho farebných rázov. Aj keď je farba a kresba  u tohto výkonného kotrmeliaka  druhoradým znakom, pri posudzovaní na výstavách majú prednosť holuby s „čistými“ farbami a konvenčnými kresbami. V kategórii AOC je však možné vystaviť aj holuby rôznych nepopísaných farieb a kresieb. Tak je možné dostať  na výstavu  kvalitné výkonné rolery,  ktoré často disponujú takýmito „zvláštnymi farbami  a kresbami“. Je to dôsledok toho, že pri  párení Vk sa  hlavný dôraz  kladie  na akrobatický výkon a nie na farbu a kresbu. To je hlavný rozdiel medzi vystavením AOC okrasných holubov, ktoré sú chované len na výstavy a AOC vystavovaním  športových plemien. 

Ako jednofarebné sa Vk chovajú biele, žlté, červené, hnedé, modré čierno pásavé a hnedopásavé, plavé žlto, červeno a hnedopásavé, červené a modré jarabé a čierne. Biele majú výnimku a môžu mať aj tmavé oči, nie len perlové. Modrým čiernopásavým a modrým jarabým sa prednostne venuje Matej Beňa zo Záhradného, okr. Prešov. Jednofarebným vo farbe čiernej, červenej, žltej sa prednostne venuje Jozef Karabáš z Košíc. Plemenný chov na čierne, žlté a červené mal Imrich Konkoľ. 

Trojfarebné. Táto farba je pomerne náročná na vyšľachtenie a nesie semiletálny faktor. Pri párení trojfarebných holubov a holubíc sa rodia slepé mláďatá. Stáva sa to hlavne pri svetlejších trojfarebných holuboch. Preto sa pária trojfarebné holuby s holubicami zv. „čore“, čo sú zosvetlené čierne, alebo tmavé modrojarabé. Môžu sa páriť aj na červené a žlté. Trojfarebné Vk majú základnú farbu mandľovú, svetlejšieho, alebo tmavšieho odtieňa a po nej sú roztrúsené svetlé a tmavé pierka ďalších dvoch farieb. Svetlejšie odtiene majú zvyčajne ďalšie dve farby modrú a žltú  a tmavšie mandľové majú červenú a čiernu farbu. Samozrejme, že môžu byť v základnej mandľovej farbe aj pierka iných dvoch farieb. Trojfarebným sa dlhé roky prednostne venoval Milan Leško z Trebišova.

Viacfarebné sú holuby v niektorej zo základných farieb, najčastejšie modré, žlté, červené, hnedé a v tejto základnej farbe sú rozmiestnené pierka iných dvoch, alebo viacerých farieb. Je dobré, ak sú rozmiestnené čo najpravidelnejšie.

Vo všetkých farbách sa vyskytujú aj šimle. Sú to holuby v niektorej z vyššie uvedených základných farieb, ktorá je zosvetlená týmto faktorom. Vtedy sa zvyčajne ukáže presvetlenie niektorých pier na hlave, krku, štítoch krídel, v letkách a chvoste. Pierka však nie sú jednofarebné biele, ale strakaté. Niektoré parútky sú biele, iné farebné. Takéto pierka budia dojem strakatých pier. Pri väčšom vplyve tohto faktora dochádza k zosvetľovaniu celého operenia a až do bielej farby. Holuby s týmto génom sa rodia farebné a pri preperení postupne zosvetlejú. Zvyčajne zosvetlejú pri prvom preperení a viac sa nemenia.     

Fŕkané svetlé: základná farba je biela a po nej sú roztrúsené farebné pierka jednej farby. Často sú nepravidelnej kresby, kedy sa farebné pierka vyskytujú len na hlave, krku, papučkách, či na bruchu. Pravidelnosť je u ich pomerne problematická. Zvyčajne sú čierne, modré, žlté a červené.   

Fŕkané tmavé: po základnej farbe sú roztrúsené biele pierka. Často sú nepravidelne rozmiestnené, kedy sa biele pierka vyskytujú len na hlave, krku, papučkách, letkách a kormidlových perách. Pravidelnosť je u ich pomerne problematická. Zvyčajne sú čierne, modré, žlté a červené.   

Tigrované: na farebnom podklade sú čo najpravidelnejšie rozmiestnené biele pierka, pričom letky a kormidlové perá musia byť farebné. Často sú nepravidelnej kresby, kedy sa biele pierka vyskytujú len na hlave, krku, papučkách, štítoch krídel. Pravidelnosť je u ich pomerne problematická. Zvyčajne sú čierne, modré, žlté a červené.   

Strakaté holuby majú väčšie, alebo menšie skupinky bielych pier pravidelne rozmiestnené na farebnom podklade, vo farbách ako vyššie.     

Ďalšou zvláštnosťou operenia Vk sú holuby vybeľujúce a stmavujúce. Stmavujúce sú nazývané „haboše“. Narodia sa svetlé fŕkané a postupne pri každom preperovaní tmavnú. Vo veku asi 8 – 10 rokov sú tmavé, skoro jednofarebné. Zostane im len niekoľko svetlých, či bielych pier zvyčajne na hlave a krku. Zosvetľujúce sú nazývané „baboše“ sa rodia skoro jednofarebné tmavé a postupne každým preperovaním zosvetlievajú, takže  veku 8 – 10 rokov sú skoro biele s niekoľkými farebnými, alebo strakatými perami. Často majú šimľový faktor.   

Niekedy sa u Vk vyskytne rozštiepené pero, alebo trojpero. Je to kormidlové pero, ktoré má rozštiepenú kostrnku až po brko, alebo na rozštiepenej kostrnke vyrastie ešte jedna zástavica, čiže je to pero v troma  polovičnými zástavicami. Táto chyba je zaradená ako malá chyba v štandarde. Pomerne dobre sa dedí. Starí chovatelia hovorili, že také kotrmeliaky sú výborné rolery a cenili si ich. Aj v terajšej dobe sa trojpero vyskytuje a zástancovia exteriéru ich nemajú radi a vyradzujú také holuby. Chovatelia výkonných akrobatov ich viac tolerujú. 

Smernice na pretekanie kotrmeliakov.  

       Jednou z hlavných úloh pri založení klubu bolo udržanie a porovnanie letového a akrobatického výkonu u tohto plemena. MVDr. Jozef Koreň, ako člen výboru KCHVK spracoval v roku 2002 smernice pre preteky plemien kotrmeliakov združených v  klube. Vychádzal hlavne zo smerníc Klubu chovateľov letúnov, ale zohľadnil aj ďalšie pravidlá pri pretekaní kotrmeliakov. Tieto prvé smernice platili do konca roku 2014. 

Smernice pre preteky kotrmeliakov platné do 31.12. 2014 (Skrátená forma)

            Hlavným organizátorom pretekov je KCHVK a organizoval každoročne preteky kotrmeliakov v triede otvorenej a v triede mláďat  Pretekov sa mohli zúčastniť len členovia klubu a počas pretekov rešpektovať tieto smernice. Rozhodcu  a člena komisie určil klub, alebo samotný pretekár, ktorých schválil klub. Obaja museli byť členovia KCHVK, prípadne KCHL ovládajúci smernice a majúci skúsenosti s pretekmi. Pri pretekoch vypísali na mieste protokol z preteku, kde sa uvádzal dátum, čas štartu a pristátia holubov, čísla krúžkov pretekajúcich holubov, počet hodnotenej a nehodnotenej akrobacie, dĺžka hladkého letu a výška. Víťaz dostal putovný pohár. Bolo zakázané ovplyvňovať rozhodcu, zasahovať do záznamu z preteku  a neodoslať protokol o výsledku nasledujúci pracovný deň.

            Výbor klubu schvaľuje ceny a zodpovedá za ich udelenie víťazom jednotlivých pretekov. Pri prípadnej rovnosti bodov sa víťazom stáva ten chovateľ, ktorého kŕdeľ urobil viac plných  akcií   (keď  súčasne  roluje  všetkých  5  holubov naraz).  Putovný pohár klubu získava  ten účastník, ktorý získa z pretekov v jednom roku najviac bodov. Do trvalého vlastníctva môže získať putovný pohár ten chovateľ, kto ho získa 3 x po sebe, alebo celkovo 5 krát. Chovateľ mal právo pokiaľ holuby po štarte nevzlietli a nie sú od holubníka vzdialené viac ako 65 m prinútiť ich do 2 minút po štarte vzlietnuť. Inak je kŕdeľ diskvalifikovaný.  Chovateľ môže zosadajúce holuby len jeden krát prinútiť pokračovať v lete.

Hodnotila sa dĺžka, výška letu a letové figúry, ktoré holuby predvedú počas celého trvania letu. Let kratší ako 15 minút znamenal diskvalifikáciu kŕdľa.

          Dĺžka letu nebola obmedzená, avšak počas celej doby letu je potrebná dostatočná početnosť akrobacie. Lietalo sa s kŕdľom piatich čistokrvných kotrmeliakov jedného plemena riadne obrúčkovaných.  Za 1 minútu letu v malej výške dostal kŕdeľ  1 bod. V strednej výške 3 body za minútu letu a  4 body za minútu letu za kŕdeľ v bodovej výške (veľká výška). Let v miziacej výške vyniesol kŕdľu  5 bodov za minútu letu. Holuby v tejto výške museli zotrvať aspoň 2 minúty. Premety kotrmeliakov počnúc veľkou výškou sa nehodnotili. Hodnotia sa kotrmelce aspoň 3 v šnúre sumou 10 bodov za šnúru. U plemien s pestrou akrobaciou sa 10 bodmi hodnotili aj šnúry min. troch iných prvokov, alebo aspoň dva rôzne akrobatické prvky v dostatočne razancii. Holuby museli lietať v kŕdli. Akrobacia mimo kŕdeľ sa nepočítala. Požiadavky na kŕdľový let u Bk boli prísnejšie. Pretek končil zosadnutím prvého holuba po 15. minúte letu. Ak prvý holub zosadne pred limitom 15 minút, pretek pokračuje a hodnotia sa len ostatné 4 holuby v kŕdli. Ak zosadne pred limitom 15 minút aj druhý holub, kŕdeľ je diskvalifikovaný. Pretek sa mohol  ukončiť po dohode komisie  s chovateľom.

            Pre skvalitnenie pretekania a rozšírenie možností pretekania na väčšie kŕdle a jednotlivcov, došlo v KCHVK od roku 2011 k návrhom na zmenu smerníc. Celé smernice prepracoval MVDr. Jozef Koreň. Tieto členovia výboru klubu a najúspešnejší chovatelia pripomienkovali na viacerých stretnutiach a členských schôdzach v marci a októbri 2013, ktoré boli zapracované do smerníc. Na výročnej členskej schôdzi dňa 16.2. 2014 boli tieto smernice schválené.  Keďže sú platné, uvádzam ich v plnom znení.

Smernice pre preteky kotrmeliakov platné od 1.1. 2015

(Plné znenie)

Úvodné ustanovenia:

Poslaním Klubu chovateľov východoslovenského kotrmeliaka a ostatných kotrmeliakov orientálneho pôvodu (ďalej len KCHVK), je všestranné zvyšovanie úrovne chovu nášho národného plemena kotrmeliakov, hlavne zachovanie jeho jedinečných letových a akrobatických vlastnosti, ako aj podpora zachovania obdobných vlastností pri ďalších plemenách kotrmeliakov, ktoré klub zastrešuje.

K zmene pôvodného názvu klubu na súčasný došlo v r. 2002, v súvislosti s uznaním východoslovenského kotrmeliaka za samostatné plemeno ( viď Uznesenie ÚOK ÚV SZCH č. 9/2/2002). Sídlom KCHVK je Prešov. Klub má celoslovenskú pôsobnosť. Preteky organizuje od roku 2002.

Časť 1 –Všeobecné ustanovenia

Článok I

KCHVK organizuje preteky rolerov aj jednoduchých kotrmeliakov na holubník, podľa jednotlivých  plemien a to pre kŕdle, ako aj pre jednotlivcov, pre mláďatá, aj pre dospelé holuby.

Termíny pretekov oznámi výbor KCHVK v dostatočnom predstihu ( po ich aktualizácii).

Článok II.

Pretekov sa môžu zúčastniť len riadni členovia KCHVK (uhradené členské poplatky).

Článok III.

Okrem plnenia si povinnosti člena KCHVK, je každý chovateľ povinný rešpektovať aj „Smernice pre preteky kotrmeliakov“ a v rámci svojich možností, sa na požiadanie výboru klubu zúčastňovať pretekov ako člen komisie, alebo rozhodca.

Každý chovateľ prihlásený na pretek si musí dohodnúť dvoch chovateľov do komisie a klub zabezpečí rozhodcu, člena klubu, ktorý pozná letové figúry kotrmeliakov a ovláda systém hodnotenia. Prípadnú výnimku na rozhodcu  - nečlena klubu môže v odôvodnených prípadoch udeliť výbor KCHVK. Výbor doporučuje v tomto smere hlavne spoluprácu s členmi Klubu chovateľov letúnov (KCHL) a  Klubu chovateľov akrobatických holubov Česka a Slovenska (KAH CS).

Článok IV.

Výbor klubu schvaľuje ceny a zodpovedá za ich udelenie víťazom jednotlivých pretekov. Pri prípadnej rovnosti bodov sa víťazom stáva ten chovateľ, ktorého kŕdeľ urobil viac plných  akcií   ( keď  súčasne  roluje  všetkých  5  holubov naraz ).  Putovný pohár klubu získava  ten účastník, ktorého kŕdeľ získa v danom roku najviac bodov.  Do trvalého vlastníctva môže získať  putovný pohár ten chovateľ, kto ho získa 3 x po sebe, alebo celkovo 5 krát.

Článok V.

Za vážne porušenie pravidiel pre preteky kotrmeliakov sa považuje:

- pokus o akékoľvek ovplyvňovanie rozhodcu v záujme vylepšenia výsledkov pretekov

- pokus o neoprávnené zásahy do záznamov o pretekoch.

- odstúpenie z preteku bez včasného vyrozumenia výboru, resp. delegovaného rozhodcu a členov komisie.

- nedostavenie sa chovateľa,  ktorý bol delegovaný za rozhodcu alebo člena komisie bez náležitého ospravedlnenia a zabezpečenie adekvátnej náhrady. 

- neodoslanie pretekového protokolu  v dohodnutom termíne po preteku (viď článok VII).

            Výbor KCHVK po oznámení prejedná každé závažné porušenie pravidiel  a podľa závažnosti vyvodí príslušné opatrenia (napomenutie, anulovanie výsledkov preteku, opakovanie preteku, pozastavenie pretekárskej činnosti, vylúčenie z klubu, ...).

Článok VI.

Ak je súťažiaci presvedčený, že bol závažnejším spôsobom poškodený nesprávnym rozhodnutím, alebo konaním rozhodcu, má právo podať proti tomu protest, hneď po ukončení preteku. Rozhodca urobí o tom záznam do letového protokolu.  Rozhodca, po konzultácii s členmi komisie,  rozhodne o proteste priamo na mieste a svoje  rozhodnutie uvedie do protokolu. Svoje stručné stanovisko majú možnosť vyjadriť aj členovia komisie.  Ak nie je súťažiaci spokojný s týmto rozhodnutím, má možnosť do 14 dni sa písomne odvolať na výbor KCHVK. Výbor KCHVK prešetrí oprávnenosť odvolania, v prípade potreby si vyžiada doplňujúce údaje od oboch strán a  na základe prešetrenia okolností prípadu o ňom písomne rozhodne, zvyčajne do jedného mesiaca od obdŕžania

Článok VII  - Pravidlá  pre chovateľov:

     Každý chovateľ môže prihlásiť na pretek len riadne obrúčkované kotrmeliaky a to na pretek mláďat len mláďatá narodené v roku konania preteku. Na pretek dospelých je možné prihlásiť kotrmeliaky bez obmedzenia veku. Chovateľ môže prihlásiť na pretek aj viac kŕdľov, resp. kŕdle viacerých plemien, ktoré však súťažia v samostatných kŕdľoch a nie ako zmiešaný kŕdeľ.

     Prihlásený chovateľ požiada výbor KCHVK o delegovanie rozhodcu na stanovený deň a čas  preteku, oznámi mená  dvoch dohodnutých chovateľov do komisie,

     Chovateľ predloží komisii formulár protokolu o preteku kotrmeliakov dvojmo, s vyplnenými údajmi o registračných obrúčkach, farbe a  pohlaví súťažiacich holubov

     Chovateľ zaistí rozhodcovi a členom komisie vhodné stanovište, pre nerušené sledovanie priebehu preteku.

     Chovateľ môže ovplyvňovať holuby len počas prvých 5 minút od vypustenia  zaužívaným signálom,  napr. ak všetky nevzlietli, alebo niektoré hneď zosadli a nie sú od holubníka príliš vzdialené, môže ich prinútiť opätovne vzlietnuť. Nesmie však pritom ohrozovať zdravie (welfare) pretekajúcich holubov. Ovplyvňovanie holubov po uplynutí 5 minút znamená  diskvalifikáciu.

     Chovateľ je povinný odoslať kópiu protokolu o preteku výboru klubu do 3 pracovných dní (ak výbor klubu neurčí inak).

Článok VIII - Pravidlá pre rozhodcov:

     Rozhodcom môže byť ten chovateľ, ktorý má už patričné skúsenosti s chovom, dokáže spoľahlivo posúdiť jednotlivé figúry, ovláda smernice pre preteky kotrmeliakov a nevzniká pri tom konflikt záujmov (hodnotenie vlastného kŕdľa, alebo kŕdľa rodinných príslušníkov)    

     Rozhodca zodpovedá za kontrolu registračných obrúčok a identifikáciu kotrmeliakov prihlásených na pretek

     Rozhodca zodpovedá za regulárny priebeh pretekov, za správne posúdenie akrobacie podľa svojho najlepšieho vedomia a za správne registrovanie  predvedenej akrobacie.

     Pred pretekom, ani počas preteku nekonzumuje rozhodca alkoholické nápoje a nepoužíva na sledovanie holubov ďalekohľad.

     Rozhodca pred pretekom, podľa potreby  inštruuje  chovateľa a členov komisie o ich právach a povinnostiach,  dohodne si spoluprácu s členmi komisie pri sledovaní jednotlivých činnosti, čo je dôležité  hlavne v prípade združeného preteku  - keď jednotlivec preteká súčasne s kŕdľom (2 samostatné letové protokoly, časomiera, výška letu, holuby mimo kŕdľa, atd.)

     Po ukončení  preteku  rozhodca zodpovedá za kompletné vyplnenie protokolu o preteku, (počasie, vonkajšia  teplota, pohyb vzduchu, celkové slovné zhodnotenie výkonu kŕdľa, zdôvodnenie diskvalifikácie a pod.). Na záver spolu s členmi komisie podpíše protokol a  1 kópiu odovzdá chovateľovi. Pri združenom preteku vypracuje samostatné letové protokoly pre kŕdeľ  aj pre jednotlivca.

     Pri delegovaní rozhodcov na preteky vybor KCHVK  zohľadní predovšetkým zaistenie  podmienok pre čo najobjektívnejšie hodnotenie pretekov.  Ideálne je, pokiaľ jeden druh preteku v sezóne, je u všetkých súťažiacich hodnotený tým istým rozhodcom,  kvôli  uplatneniu „zásady jednotného metra“.

Časť 2 - Preteky kŕdľov

Článok  IX. A - Hodnotenie malého kŕdľa rolerov

1) Pretekársky kŕdeľ pozostáva z 5 čistokrvných rolerov jedného plemena, ktoré sú riadne obrúčkované a nevykazujú zjavne exteriérové znaky iného plemena.

Hodnotí sa: počet  akcií - sérií figúr, ktoré holuby predvedú v kŕdli  v zodpovedajúcej kvalite počas doby trvania  preteku a doba trvania výškového letu.

2) Dĺžka preteku:

      Dĺžka preteku je stanovená pri roleroch na 40 minút. Dĺžka letu zatiaľ nie je striktne obmedzená, umelé predlžovanie letu rolerov však nie je dovolené (rozlišovať dĺžku preteku a dĺžku letu).

      Na požiadanie chovateľa je možné pretek riadne ukončiť kedykoľvek po 15. minúte preteku (napr. ak hrozí nebezpečie od dravca, náhle  zmeny počasia, stačí mu počet získaných bodov, atď. - hodnotenie sa ukončí a chovateľ môže začať vábiť holuby na zosadnutie). Pretek ukončený po 15 minúte sa riadne započítava do klubovej súťaže.

     Let kratší ako 15 minút znamená diskvalifikáciu.

3) Hodnotenie výškového letu:

     Výškový let sa začína sa hodnotiť 1 bodom za minútu na kŕdeľ, keď holuby vystúpajú do takej výšky, že už nemožno objektívne hodnotiť druh a kvalitu predvádzanej akrobacie, a zotrvajú v nej min. 2 minúty (spravidla na hornej hranici strednej výšky – treba prihliadať aj aktuálnemu počasiu a viditeľnosti)

     Pokiaľ rolery vystúpajú až do miziacej výšky nad holubníkom a v nej sa znovu objavia, započítava sa im celá doba výškového letu.

    Ak zmiznú z  dohľadu v malej, alebo strednej výške odletením do strany a objavia sa z miziacej výšky nad holubníkom, alebo opačne (zmiznú vo výške nad holubníkom, ale priletia zboku), do výškového letu sa im započítava len  polovičná doba.

     Dobu výškového letu určuje rozhodca,  za spolupráce s určeným členom komisie.

V hodnotení akrobacie sa pokračuje až po klesnutí kŕdľa na patričnú strednú výšku.

4) Hodnotenie akrobatických figúr rolerov:

 a) Rolovanie dozadu –  pri birminghamských sa hodnotí 1 bodom na holuba  každá séria min. 3, veľmi rýchle na seba nadväzujúcich  premetov dozadu. Ak sa premety dajú dobre spočítať, alebo ak ich je menej ako 3 v sérii – nehodnotia sa.

Pri ostatných  roleroch (východoslovenský, orientálny, galatský a iné) sa hodnotí 1 bodom na holuba  každá séria min. 3  premetov dozadu, požiadavky na rýchlosť akrobacie sú primerane menej prísne.  

b) Iné letové figúry – pri  východoslovenských, orientálnych, galatských a ďalších roleroch, ktoré majú pestrejší sortiment figúr, sa  hodnotí 1 bodom na holuba aj každá séria min. 2 na seba nadväzujúcich iných rôznych figúr (t.j. bez akéhokoľvek prerušenia) z nasledovného sortimentu:             

      -     premety dozadu - (len ak sú v kombinácii s inou figúrou, ináč platí bod IX. A 4a)

-     premety dopredu (cez zobák)

• premety šikmo bokom (cez krídlo)
• premety okolo pozdĺžnej osy (axiálne otáčanie)
• otáčanie okolo zvislej osi bez padania – v rovine (tanier či mlynček)
• otáčanie okolo zvislej osi s padaním (skrutkovica)
• iné letové figúry, ktoré holub dokáže zopakovať počas preteku

c) Kvalita akrobacie

     Za väčšiu hĺbku akrobacie presahujúcu  zhruba 2x bežnú hĺbku (čo je cca 2-3 m), možno oceniť príslušného holuba 1,5 bodom za akciu takejto hĺbky (nie však paušálne na každého holuba a nie každú akciu).  Vždy  prihliadať aj  k rýchlosti akrobacie).

     Zvlášť sa registrujú tzv. plné akcie – keď všetky holuby v kŕdli začnú naraz synchrónne rolovať, čo predstavuje vrchol umenia kŕdľového letu rolerov, preto ju hodnotíme 2 bodmi na holuba (t.j. 10 bodov na kŕdeľ). Pri prípadnej  rovnosti bodov je víťazom kŕdeľ s väčším  počtom plných akcií.    

d) Nebodovaná akrobacia rolerov:

Pri roleroch sa nehodnotia tieto akrobatické figúry:

-  padanie po chvoste

- prevaľovanie sa zo strany na stranu

- dvojitý premet dozadu - bez napojenia na ďalšiu figúru

- jednotlivá iná figúra (ako sólo prvok) - bez napojenia na ďalšiu figúru

- viaceré, ale pomalé, ľahko spočítateľné premety dozadu

- akrobacia vo veľkej výške (viď vyššie článok IX. A 3)

 - akrobacia mimo kŕdľa (viď ďalej článok IX. C 3, 4)

- akrobacia mimo priestoru vyhradeného pre pretek (viď ďalej článok IX. C 5)

Jednotlivá  figúra (sólo prvok) bez ďalšieho napojenia na iný, sa považuje pri roleroch len za spestrenie letu, do hodnotenia sa nezapočítava.

Článok IX. B -Hodnotenie malého kŕdľa jednoduchých kotrmeliakov

1) Pretekársky kŕdeľ pozostáva z 5 jednoduchých kotrmeliakov jedného plemena, ktoré sú riadne obrúčkované a nevykazujú zjavne exteriérové znaky iného plemena. 

Hodnotí sa: počet jednoduchých a dvojitých figúr, ktoré holuby predvedú v kŕdli  v zodpovedajúcej kvalite počas doby trvania  preteku a doba výškového letu.

2) Dĺžka preteku:

Dĺžka preteku je stanovená pri jednoduchých kotrmeliakoch na 30 minút. Dĺžka letu zatiaľ nie je obmedzená, umelé predlžovania letu kotrmeliakov však nie je dovolené (welfare).

Let kratší ako 15 minút znamená diskvalifikáciu.

3) Hodnotenie výškového letu:

      Výškový let sa začína sa hodnotiť 1 bodom za minútu na kŕdeľ, keď holuby vystúpajú do takej výšky, že už  nemožno objektívne hodnotiť druh a kvalitu predvádzanej akrobacie a zotrvajú v nej min. 2 minúty (spravidla na hornej hranici strednej výšky - prihliadať aj aktuálnemu počasiu a viditeľnosti)

     Pokiaľ kotrmeliaky vystúpajú až do miziacej výšky nad holubníkom a v nej sa znovu objavia započítava sa im celá doba výškového letu.

     Ak zmiznú z  dohľadu v malej, alebo strednej výške odletením do strany a objavia sa z miziacej výšky nad holubníkom, alebo opačne (zmiznú vo výške nad holubníkom, ale priletia zboku), do výškového letu sa im započítava len  polovičná doba!

     Dobu výškového letu určuje rozhodca, za spolupráce s určeným členom komisie.

V hodnotení akrobacie sa pokračuje až po klesnutí kŕdľa na patričnú strednú výšku.

4) Hodnotenie akrobatických figúr jednoduchých kotrmeliakov

     Pri jednoduchých kotrmeliakoch sa hodnotí 1 bodom na holuba každá jednotlivá a dvojitá figúra, ktorú jedinec vykoná v kŕdli  v požadovanej kvalite počas doby preteku.

     Ideálne je, ak holub vykoná premet okolo osi roztiahnutých krídiel rýchlo, bez straty výšky, alebo s minimálnou stratou a pokračuje v lete  pôvodným smerom spolu s kŕdľom 

5) Nebodovaná akrobacia jednoduchých kotrmeliakov:

• pomaly vykonaná akrobacia
• padanie po chvoste
• zjavne nedokončená akrobacia
• trojitá figúra, alebo reťaz  sa taktiež nehodnotia! (Nie  je to  akrobacia charakteristická  pre túto skupinu!)

Článok IX. C - Požiadavky na kŕdľový let rolerov a kotrmeliakov

1) Súťažiace birminghamské rolery musia lietať v zovretom kŕdli – v tomto smere sa na nich kladú všeobecne vyššie požiadavky, ako pri ostatných plemenách rolerov a kotrmeliakov.

2) Za kŕdeľ sú považované  holuby letiace v letovej formácii, v ktorej si počas letu udržujú medzi sebou navzájom približne rovnaké - menšie, alebo väčšie rozstupy (zovretý, alebo voľnejší kŕdeľ) a na každú zmenu smeru reagujú všetky jedince rovnako.

3) Roler, ktorý sa pri rolovaní prepadne pod kŕdeľ a javí evidentnú snahu dobehnúť kŕdeľ, sa nepovažuje za „holuba  mimo kŕdeľ“.

4) Ak holub zjavne lieta mimo kŕdeľ, jeho akrobacia sa v takom prípade do hodnotenia  kŕdľa nikdy nepočíta - hodnotí sa len zbytok kŕdľa! (t.j. ostatné 4 ks lietajúce spolu) .

5)  Ak dôjde k odpojeniu 2 holubov, ktoré lietajú mimo kŕdľa, hodnotenie kŕdľa sa preruší do doby, kým sa aspoň jeden z nich nevráti späť do kŕdľa (aby hodnotenie malého kŕdľa pokračovalo, musia min. 4 ks lietať spolu ako kŕdeľ!)

6) Ak holuby odletia do diaľky pod uhlom ostrejším ako 45° na dobu dlhšiu ako 15 minút sú diskvalifikované

7) Štart  preteku:

Chovateľ má čas 5 minút od vypustenia holubov  na  ohlásenie  štartu  preteku rozhodcovi,

(spravidla po dosiahnutí letovej výšky, na ktorú sú holuby zvyknuté). Ak tak neurobí  do 5 minút od vypustenia holubov, rozhodca začne s hodnotením  automaticky po 5 minútach od vypustenia holubov (začína im plynúť doba hodnotenia preteku )

8) Ukončenie preteku:

     Pretek sa považuje za ukončený uplynutím stanovenej doby hodnotenia preteku, alebo pri zosadnutí prvého holuba z malého kŕdľa. Ak prvý holub zosadne pred limitom 15 minút, zbytok kŕdľa sa ďalej hodnotí, do zosadnutia druhého holuba. Ak však zosadne pred limitom 15 minút aj druhý holub, kŕdeľ je diskvalifikovaný.

     Nepredvedenie žiadnych charakteristických akrobatických prvkov počas preteku znamená diskvalifikáciu kŕdľa

     Umelé predlžovanie letu rolerov/kotrmeliakov je neprípustné (welfare).

     Na požiadanie chovateľa je možné pretek riadne ukončiť kedykoľvek po 15. minúte preteku (viď vyššie článok  IX. A 2)   

     Pretek sa môže prerušiť (max. na dobu 5 minút), alebo preložiť pri útoku dravca na lietajúci kŕdeľ, alebo pri náhlej nepriazni počasia (pri silnom nárazovom vetre, silnom daždi a pod).

     Pretek sa môže prerušiť  (max. na dobu 5 minút), alebo  preložiť, ak sa k pretekárskemu kŕdľu pripojí cudzí, alebo ďalší vlastný holub s akrobaciou a nie je možné ho spoľahlivo odlíšiť.

     Doba hodnotenia sa v prípade prerušenia nastavuje o čas prerušenia, požiadavka odlietania min. 15 minút preteku ostáva v platnosti.

Časť 2.1

Článok  X.  Hodnotenie dvojitého kŕdľa rolerov

1) Pretekársky kŕdeľ pozostáva z 9-11 čistokrvných rolerov jedného plemena, ktoré sú riadne obrúčkované a nevykazujú zjavne exteriérové znaky iného plemena.

Hodnotí sa: počet  akcií - sérií figúr, ktoré holuby predvedú v kŕdli a v zodpovedajúcej kvalite počas doby trvania  preteku a doba výškového letu. Víťazom sa stáva kŕdeľ s najväčším priemerným počtom bodov na 1 holuba.

2) Dĺžka preteku:

Dĺžka preteku je stanovená pri roleroch na 40 minút. Dĺžka letu zatiaľ nie je striktne obmedzená, umelé predlžovanie letu rolerov však nie je dovolené (welfare).

Na požiadanie chovateľa je možné riadne ukončiť pretek kedykoľvek po 15. minúte preteku   (viď vyššie, článok IX. A 2)

Let kratší ako 15 minút  znamená diskvalifikáciu.

3) Hodnotenie výškového letu:

      Výškový let sa začína sa hodnotiť 1 bodom za minútu na kŕdeľ, keď holuby vystúpajú do takej výšky, že už nemožno objektívne hodnotiť druh a kvalitu predvádzanej akrobacie, a zotrvajú v nej min. 2 minúty (spravidla na hornej hranici strednej výšky – treba prihliadať aj aktuálnemu počasiu a viditeľnosti)

    Pokiaľ rolery vystúpajú až do miziacej výšky nad holubníkom a v nej sa znovu objavia, započítava sa im celá doba výškového letu.

     Ak zmiznú z  dohľadu v malej, alebo strednej výške odletením do strany a objavia sa z miziacej výšky nad holubníkom, alebo opačne (zmiznú vo výške nad holubníkom, ale priletia zboku), do výškového letu sa im započítava len  polovičná doba.

Dobu výškového letu určuje rozhodca,  za spolupráce s určeným členom komisie.

V hodnotení akrobacie sa pokračuje až po klesnutí kŕdľa na patričnú strednú výšku.

4) Hodnotenie akrobatických figúr rolerov:

 a) Rolovanie dozadu) –  pri birminghamských sa hodnotí 1 bodom na holuba  každá séria min. 3 veľmi rýchle na seba nadväzujúcich  premetov dozadu. Ak sa premety dajú dobre spočítať, alebo ak ich je menej ako 3 v sérii – nehodnotia sa.

     Pri ostatných  roleroch sú požiadavky na rýchlosť akrobacie  primerane  menej prísne.  (východoslovenský, orientálny, galatský a iné rolery)

b) Iné letové figúry – pri  východoslovenských, orientálnych, galatských a ďalších roleroch, ktoré majú pestrejší sortiment figúr, sa  hodnotí 1 bodom na holuba aj každá séria min. 2 na seba nadväzujúcich iných rôznych figúr (bez akéhokoľvek  prerušenia) z nasledovného sortimentu:             

      -     premety dozadu  - len ak sú v kombinácii s inou figúrou, ináč platí IX. 4a

-     premety dopredu (cez zobák)                                                                                                          

• premety šikmo bokom (cez krídlo)
• premety okolo pozdĺžnej osy (axiálne otáčanie)
• otáčanie okolo zvislej osi bez padania – v rovine (tanier či mlynček)
• otáčanie okolo zvislej osi s padaním (skrutkovica)
• iné letové figúry, ktoré holub dokáže zopakovať počas preteku

c) Kvalita akrobacie

     Za väčšiu hĺbku akrobacie presahujúcu  zhruba 2x bežnú hĺbku (čo je cca 2-3m), možno oceniť príslušného holuba 1,5 bodom za akciu takejto hĺbky (nie však paušálne na každého holuba a nie každú akciu).  Vždy  prihliadať aj  k rýchlosti akrobacie).

     Zvlášť sa registrujú tzv. plné akcie – keď všetky holuby v kŕdli začnú naraz synchrónne rolovať, čo predstavuje vrchol umenia kŕdľového letu rolerov. Hodnotíme ju 2 bodmi na holuba.

 Pri prípadnej  rovnosti bodov je víťazom kŕdeľ s väčším  počtom plných akcií.   

d) Nebodovaná akrobacia rolerov:    

Nehodnotia tieto akrobatické figúry:

-  padanie po chvoste

- prevaľovanie sa zo strany na stranu

- dvojitý premet dozadu - bez napojenia na ďalšiu figúru

- jednotlivá iná figúra (ako sólo prvok) - bez napojenia na ďalšiu figúru

- viaceré, ale pomalé, ľahko spočítateľné premety dozadu

- akrobacia vo veľkej výške (viď článok X. 3)

- akrobacia mimo kŕdľa (viď článok XI. 4-5)

- akrobacia mimo priestoru vyhradeného pre pretek ( viď článok XI. 6)

Jednotlivá  figúra (sólo prvok) bez ďalšieho napojenia na iný, sa vždy považuje pri roleroch len za spestrenie letu, do hodnotenia sa nezapočítava.

Článok XI.  - Požiadavky na kŕdľový let rolerov - dvojitý kŕdeľ

1) Súťažiace birminghamské rolery musia lietať v zovretom kŕdli   – v tomto smere sa na nich kladú všeobecne vyššie požiadavky, ako pri ostatných plemenách rolerov a kotrmeliakov.

2) Za kŕdeľ sú považované  holuby letiace v  letovej formácii, v ktorej si počas letu udržujú medzi sebou navzájom rovnaké - menšie, alebo väčšie rozostupy (zovretý, alebo voľnejší kŕdeľ) a na každú zmenu smeru reagujú všetky jedince rovnako.

3) Roler, ktorý sa pri rolovaní prepadne pod kŕdeľ a javí evidentnú snahu dobehnúť kŕdeľ, sa nepovažuje za „holuba  mimo kŕdeľ“.

4) Ak jeden holub zjavne lieta mimo kŕdeľ, jeho akrobacia sa do hodnotenia  kŕdľa nepočíta - hodnotí sa len zbytok kŕdľa.

5)  Ak dôjde k odpojeniu 2 holubov, ktoré lietajú mimo kŕdľa, hodnotenie kŕdľa sa preruší do doby, kým sa aspoň  jeden z nich nevráti späť do kŕdľa

6) Ak holuby odletia do diaľky pod uhlom ostrejším ako 45° na dobu dlhšiu ako 15 minút sú diskvalifikované

7) Štart  preteku:

     Chovateľ má čas 5 minút od vypustenia holubov  na  ohlásenie  štartu  preteku rozhodcovi, (spravidla po dosiahnutí letovej výšky, na ktorú sú holuby zvyknuté). Ak tak neurobí  do 5 minút od vypustenia holubov, rozhodca začne s hodnotením  automaticky po 5 minútach od vypustenia holubov (začína im plynúť doba hodnotenia preteku)

8) Ukončenie preteku:

      Pretek sa považuje za ukončený po uplynutí stanovenej doby hodnotenia  (40 minúť), alebo pri zosadnutí druhého rolera z kŕdľa. Ak prvý holub zosadne pred limitom 15 minút, pretek pokračuje, zbytok kŕdľa sa hodnotí ďalej. Ak však zosadne pred limitom 15 minút aj druhý holub, kŕdeľ je diskvalifikovaný.

     Umelé predlžovanie letu rolerov je neprípustné.

     Na požiadanie chovateľa je možné pretek riadne ukončiť kedykoľvek po 15. minúte preteku (viď článok IX. A 2)

     Pretek sa môže prerušiť (max. na dobu 5 minúť), alebo preložiť pri útoku dravca na lietajúci kŕdeľ, alebo pri náhlej nepriazni počasia (pri silnom nárazovom vetre, silnom daždi a pod).

      Pretek sa môže prerušiť (max. na dobu 5 minúť), alebo preložiť, ak sa k pretekárskemu kŕdľu pripojí cudzí, alebo ďalší vlastný holub rolujúci a nie je možné ho spoľahlivo odlíšiť.

    Doba hodnotenia sa v prípade prerušenia nastavuje o čas prerušenia, požiadavka odlietania min. 15 minút preteku ostáva v platnosti.

Časť 3: Preteky jednotlivcov.

Článok XII.  Všeobecné pravidlá pre pretek jednotlivcov

     Ako jednotlivec môže pretekať roler, aj jednoduchý kotrmeliak. Vždy však lieta v doprovode  holubov toho istého plemena (ak sa nejedná o združený pretek kŕdľa - počet si urči chovateľ sám, platí však požiadavka minimálne dvoch  doprovodných holubov).

      Súťažiaci jednotlivec  musí byť vždy dobre rozlíšiteľný od ostatných holubov!

      Vhodný spôsob označenia pretekajúceho jednotlivca si zvolí chovateľ. Toto však nesmie plašiť holuba, alebo rušiť iné holuby v kŕdli (welfare)

      Hodnotenie jednotlivca môže byť vykonané aj počas preteku kŕdľa - rozhodca si vopred dohodne spoluprácu ostatných členov komisie; sledovanie pretekajúceho jednotlivca a zvlášť sledovanie kŕdľa (2 samostatné letové protokoly).

Článok XII. A - Hodnotenie rolera jednotlivca:

1) Hodnotí sa počet predvedených akcií – sérii figúr počas doby trvania preteku, ich kvalita a hĺbka.  Každá započítateľná akrobacia (článok IX. A 4 a-b) sa hodnotí 1 bodom.

2) Pri kvalite akrobacie sa hodnotí hlavne rýchlosť a štýl akrobacie

Požiadavky na kvalitnú akrobaciu:

– vyžaduje sa  ľahký a náhly začiatok akrobacie.

– vyžaduje sa veľmi rýchla, hladká, s ľahkosťou prevedená akrobacia v čo najväčšej a stálej rýchlosti, pričom sa holub prepadáva po priamej línii. Najvyššiu kvalitu predstavuje štýl „rotujúca guľa“, a „koliesko s dierkou uprostred“ – pri pohľade kolmo z boku na rolujúceho holuba.

– vyžaduje sa náhle ukončenie v smere letu, bez padania po chvoste: pri BR bez pridávania ďalších figúr - čo najkratšou cestou dostihnúť kŕdeľ.

Najvyššie požiadavky na kvalitu rolovania sú pri BR, pri ostatných roleroch sú primerane  nižšie.

3) Pre hodnotenie akrobatických figúr rolera jednotlivca,  ako aj pre  nebodovanú akrobaciu, platia rovnaké pravidlá, ako pri kŕdľovom lete rolerov (článok IX. A4a-c), znižujú sa len požiadavky na kŕdľový let  (článok IX C)

4) Individuálne hodnotenie  súťažiaceho jednotlivca pokračuje aj pri jeho občasnom lete mimo kŕdľa  - rozhodca môže zvážiť tuto skutočnosť pri rozhodovaní sa o bonuse za kvalitu.

Ak však pri súťažiacom jednotlivcovi let mimo kŕdľa prevažuje, je to už dôvodom na jeho diskvalifikáciu ako jednotlivca (pokiaľ sa nejedná o vyslovene charakteristickú črtu plemena).

- Pri združenom preteku sa táto jeho  individuálna akrobacia mimo kŕdľa do výsledku kŕdľa sa  nikdy nezapočítava !! (viď článok IX C 3).

5) Na rozlíšenie kvality individuálnej akrobacie rozhodca použije bonus body - koeficient  v rozmedzí 1,0 – 1,5 po desatinách, podľa svojho vlastného uváženia. Koeficient 1,0 sa použije pri holubovi, ktorého celková akrobacia sa pohybuje pri hranici udeliteľnosti bodov; koeficient 1,5 pri holubovi, ktorého akrobacia, podľa názoru rozhodcu, spĺňa všetky požiadavky na vrcholnú kvalitu (rotujúca, operená guľa)

6) Hĺbka akrobacie – prepadnutie sa holuba pod kŕdeľ, by mala pri dostatočnej rýchlosti korešpondovať s počtom vykonaných akrobacií. Ak holub točí prevažne po 3 premety  dostáva len základný koeficient  1,0;  pri točení v rozmedzí  3-5 premetov, koeficient  1,1; pri 5-7 premetoch  - 1,2; pri 7-9 premetoch – 1,3; pri 9-12 premetoch – 1,4; pri hlbokých akciách nad 12 premetov koeficient 1,5.

 7) Koniec preteku jednotlivca: pretek končí zosadnutím rolera, resp. uplynutím  doby hodnotenia preteku (60 minút).

-Padnutie/zrolovanie  súťažiaceho holuba  až na zem, alebo na strechu, sa považuje  za jeho zosadnutie, pokiaľ nepokračuje v lete do 10 sekúnd (sám od seba - bez akéhokoľvek plašenia).

-Let kratší ako 15 minút, príp. nepredvedenie žiadnej charakteristickej hodnotenej akrobacie počas tejto doby  je dôvodom na diskvalifikáciu rolera -  jednotlivca.

8) Po ukončení preteku sa počet započítateľných akcii jednotlivca vynásobí koeficientom pre kvalitu aj pre hĺbku. Výsledný súčin predstavuje celkový  počet bodov v preteku rolera -  jednotlivca.

V prípade rovnosti bodov sa víťazom stáva holub s vyšším koeficientom za kvalitu akrobacie!

Článok XII. B - Hodnotenie  jednoduchého kotrmeliaka jednotlivca

1) Hodnotí sa počet jednoduchých a dvojitých figúr počas doby trvania preteku

 Každá takáto započítateľná figúra (článok IX B. 4 ) sa hodnotí 1 bodom.

2) Pre hodnotenie akrobatických figúr kotrmeliaka jednotlivca, ako aj pre  nebodovanú akrobaciu, platia rovnaké pravidlá, ako pri kŕdľovom lete kotrmeliakov (článok IX. B 4, 5), znižujú sa len požiadavky na kŕdľový let  (článok IX. C)

3) Individuálne hodnotenie  súťažiaceho jednotlivca pokračuje aj pri jeho lete mimo kŕdľa  Ak však pri súťažiacom jednotlivcovi let mimo kŕdľa prevažuje, je to už dôvodom na jeho diskvalifikáciu ako jednotlivca (pokiaľ sa nejedná o vyslovene charakteristickú črtu plemena).

- Pri združenom preteku sa táto jeho  individuálna akrobacia mimo kŕdľa do výsledku kŕdľa nikdy nezapočítava !! (viď článok IX. C 3).

4) Pre koniec preteku platia obdobne platia obdobne pravidlá ako pre rolera jednotlivca (článok IX. A 6), doba hodnotenia je však stanovená na 30 minút)

Vypracované v Prešove, schválené na VČS v Košiciach dňa 16.2. 2014

Vypracovala komisia v zložení: MVDr. Jozef Koreň,  MVDr. Jozef Tirpák, Jozef Karabáš, Ing. Miloš Košťan, Ján Baník a František Železník.

Podľa týchto smerníc sa posudzujú preteky od 1.1. 2015.

Doterajšie výsledky pretekov východoslovenských  kotrmeliakov

        Preteky organizuje v zmysle platných smerníc  Klub chovateľov východoslovenských kotrmeliakov a ostatných kotrmeliakov orientálneho pôvodu so sídlom v Prešove. Tieto sa organizujú pre celé územie SR v dobe od júla do konca roku. Chovateľom vychádzame v ústrety a každý si môže zvoliť termín pretekov podľa vlastného uváženia. Pretekať je možné s mladými holubami, alebo v triede otvorenej, čiže s holubmi rozličného veku.

         Výsledky nultého (2002) a prvého ročníka (2003) sa nezachovali. Podľa informácii od MVDr. Koreňa bol nultý ročník jeho nápadom, aby sa zapojilo  čo najviac chovateľov do pretekania  a zistila sa  aktuálna výkonnostná  úroveň chovov.  Nultým bol nazvaný preto, že sa ešte oficiálne  nezaznamenávali jeho výsledky. MVDr. Koreň v priateľskom duchu slovne  ohodnotil každú akciu, vysvetľoval čo sa započítava a čo nie, aby sa zjednotil názor na hodnotenie pretekov. Akrobacia bola pomerne slušnej kvality, bolo však zrejme, že väčšina holubov  nebola na takýto typ preteku pripravovaná a trénovaná. Dĺžka letu ani pri jednom kŕdli  nepresiahla 10 minút, čo by bolo znamenalo v zmysle smerníc diskvalifikáciu. To by určite  chovateľov skôr odradilo ako pritiahlo k pretekaniu.

        Prvý ročník  hodnotil Imrich Konkoľ a výsledky sa už zaznamenávali. Po jeho smrti sa však v jeho agende tieto záznamy nenašli, aj keď bol neobyčajne pedantným človekom. Aby zvýšil záujem o pretekanie počítal a zaznamenával jednotlivým kŕdľom aj tzv. nebodovanú  akrobaciu, za ktorú sa body neprideľovali. Odôvodňoval to tým, že to lepšie vystihuje frekventnosť akrobacie kŕdľa. To sa nakoniec tak zaužívalo, že sa to používa doteraz, hoci nie všetci chovatelia na to majú rovnaký názor.  

Ďalšie výsledky  pretekov sú archivované  a uvádzam ich nižšie.

Rok  2004 – 2. ročník

            Klub chovateľov východoslovenských kotrmeliakov uskutočnil preteky východoslovenských kotrmeliakov v septembri 2004. Pretekov sa zúčastnili  štyria  chovatelia,  každý s päť členným kŕdľom. Preteky vyhral novic, z čoho sa neskôr stala tradícia.

Preteky vyhral MVDr. Jozef Tirpák s mladými holubami s pôvodom od I. Konkoľa a Fr. Čecha. Hneď prvý štart pretavil do víťazstva. Holuby mali akrobaciu razantnú, pestrú, s náhlym začiatkom, ale i ukončením akrobacie. Pretek sa uskutočnil dňa 11.9. 2004 v ranných hodinách za jasného počasia. Holuby lietali v slušnom kŕdľovom lete 35 min. za čo získali 103 bodov. Za akrobaciu získali 530 bodov, spolu tak získali 633 bodov. Holuby lietali 8 minút vo veľkej výške a 22 minút v strednej výške, ostatný čas v malej výške. Preteky boli ukončené spoločným zosadnutím celého kŕdľa.  

2. miesto Milan Leško z Trebišova, 34 minút 314 bodov

3. miesto Imrich Konkoľ z Prešova 30 minút 304 bodov

4. miesto Jozef Karabáš z Košíc, 26 minút,  264 bodov

Rok  2005 – 3. ročník

                Po prvý krát obhájenie prvenstva a rekord klubu. Pretekov sa zúčastnilo 5 chovateľov v  mesiacoch september a október 2005.

Ako prvý sa so svojimi holubami umiestnil MVDr. Jozef TIRPÁK z Prešova, čím obhájil prvenstvo z minulého roku. Pretek sa uskutočnil dňa 23.9. 2005, pričom holuby lietali 70 minút, za čo získali 205 bodov. Za akrobaciu získali spolu 974 bodov, spolu tak získali  1179 bodov. Je to 1. oficiálny rekord klubu. Preteky sa uskutočnili v popoludňajších hodinách za jasného počasia. Boli ukončené po dohode chovateľa s hodnotiacou komisiou, hoci holuby lietali a kotrmelcovali ešte nasledujúcich 10 minút. Kŕdeľ zosadol spolu, naraz na strechu holubníka.  

2. miesto Imrich Konkoľ z Prešova, 30 minút,  738 bodov

3. miesto Štefan ČECH zo Šarišských Lužianok 30 minút,  483 bodov

4. miesto Jozef Karabáš z Košíc, 25 minút,  342 bodov

5. miesto získal Jozef Leško z Trebišova,  26 minút,  306 bodov

Rok 2006 – 4. ročník

            Pretekov sa zúčastnili štyria chovatelia. Preteky vyhral znova novic, za ťažkého počasia a porazil tak predchádzajúceho víťaza. Po prvý krát sa zúčastnil aj mladý chovateľ.

Na prvom mieste sa umiestnili holuby priateľa Františka Železníka zo Zlatej Bane. Svoj prvý štart v pretekoch pretavil do víťazstva. Pretek sa uskutočnil dňa 3.11.2006 za nepriaznivého počasia. Bolo chladno, zamračené, ojedinele snežilo a fúkal pomerne silný vietor. Pretek trval 21 minút v malej a strednej výške, takže holuby získali 51 bodov za let a za akrobaciu 870 bodov, čím spolu tak získali 921 bodov. Zaujímavé bolo, že holuby aj za nepriaznivého počasia výborne kotrmelcovali, často však nedržali kŕdeľ, čo sťažovalo hodnotenie akrobacie. Toto komisia pripísala silnému vetru a celkovo ťažkým meteorologickým podmienkam. Majiteľ však trval na pretekoch. Počas preteku sa objavil aj pernatý dravec, avšak nezaútočil na holuby. Pretek bol ukončený zosadnutím prvého holuba.

2. miesto  MVDr. Jozef Tirpák z Prešova 40 minút 770 bodov.

3. miesto  MVDr. J. Tirpák 22 minút a 582 bodov.

4. miesto  Jozef Karabáš z Košíc, 22 minút 556 bodov.

5. miesto ml. chov. Marek Kollár z Kolačkova, okr. St. Ľubovňa, 23 minút  297 bodov.  

Rok 2007 – 5. ročník

            Štyria chovatelia pretekali s piatimi kŕdľami. 

Víťazom a prvenstvo z minulého roku obhájil František Železník zo Zlatej Bane, okr. Prešov. Prvý pretek sa uskutočnil dňa 26.10. 2007 so začiatkom o 12,50 hod. 3 minúty po začatí preteku sme zaznamenali útok prvého jastraba veľkého, ktorý odohnal jednu holubicu mimo kŕdľa a prenasledoval ju smerom do obce. Samička sa vrátila domov v podvečer druhého dňa. O pol minúty sme zaznamenali útok druhého jastraba veľkého, ktorý odohnal druhého holuba z kŕdľa. Ten sa vrátil po dvoch hodinách. Ostatné holuby ešte lietali, ale s minimálnym počtom akrobacie asi 9 minút a potom zosadli. Z týchto dôvodov bol pretek anulovaný a dňa 24.11.2007 sme ho zopakovali s inými holubmi. Začiatok bol o 11,45 hod. za polojasného počasia, bezvetrie, teplota asi 7 °C. Holuby lietali 33 minút, počas ktorých sme napočítali 131 hodnotiteľných akrobacií. Za nich získali 1310 bodov a 74 bodov za let. Spolu tak získali 1384 bodov a tým bol vytvorený nový rekord KCHVK. Zaujímavé je, že tento kŕdeľ ešte mal 133 nehodnotiteľných akrobacií.    

2. miesto Jozef Karabáš z Košíc – Pereša, 26 minút,  828 bodov. 

3. miesto MVDr. Jozef Tirpák z Prešova,  21 minút  773 bodov 

4. miesto MVDr. Jozef Tirpák z Prešova,  22 minút,  670 bodov. 

5. miesto MCH Marek Kollár z Kolačkova okr. Stará Ľubovňa, 17 minút  389 bodov. 

Rok 2008 – 6. ročník

            V tomto roku pretekalo deväť kŕdľov. Nový rekord klubu a ďalší dvaja mladí chovatelia.   

Prvé miesto vyhral 1. kŕdeľ MVDr. Jozefa  Tirpáka. Dňa 13.10. 2008 za slnečného počasia pri jemnom vetre jeho 5 holubov lietalo 60 minút, avšak pretek bol ukončený po dohode chovateľa s komisiou po 35 minútach. Za tento čas holuby vykonali 142 hodnotiteľných akrobacií. Za let získali 78 bodov, čo spolu bolo 1485 bodov a nový rekord klubu.  Holuby lietali spolu v kŕdli a spoločne zosadli na strechu.

2. miesto MCH David Hejniš z Plavnice 25 minút, 1027 bodov

3. miesto František Železník zo Zlatej Bane, okr. Prešov, 23 minút 923 bodov 

4. miesto MCH Dávid Hejniš, 30 minút 634 bodov 

5. miesto Stanislav Vavrek z Kanaša, Veľký Šariš, 27 minút, 557 bodov.

6. miesto  MCH Marek Kollár, z Kolačkova, 15 minút 247 bodov.

Rok 2009 – 7. ročník 

         Zapojili sa len traja chovatelia, znova zlepšenie rekordu klubu a po prvý krát preteky mimo územia Východného Slovenska. Víťazný kŕdeľ lietal 85 minút. Druhý kŕdeľ lietal dokonca 100 minút, avšak v súťaži sa mu rátalo len 51 minút.

1. miesto obhájil s kŕdľom č. 1 MVDr. Jozef  Tirpák z Prešova. Dňa 15.9. 2009 za slnečného počasia pri vánku  a teplote 24 °C štartoval kŕdeľ o 17,50 hod. Holuby lietali spolu v kŕdli, kotrmelcujúce holuby po akrobacii dobiehali kŕdeľ, akrobacia bola rýchla razantná a vynikal v nej biely čierno fŕkaný holub č. 583/09 G. Mal veľkú početnosť akrobacie, mimoriadne prudká s náhlym začiatkom a náhlym ukončením, v šnúrach po 5 - 10 kotrmelcov. Závod bol ukončený po dohode komisie s chovateľom v čase o 18,37 hod, pričom holuby ešte lietali a kotrmelcovali až do 19,05 hod. Počas preteku sme u tohto kŕdľa zaznamenali spolu 180 bodovaných akrobacií a 57 nebodovaných akrobacií. Spolu tak tento kŕdeľ získal 1800 bodov za akrobaciu a 47 bodov za hladký let. Spolu tak tento kŕdeľ získal 1847 bodov, čo je nový rekord klubu. Tento bol zlepšený z minulého roku o 362 bodov. 

2. miesto MVDr. J. Tirpák, kŕdeľ č. 2, 51 minút 830 bodov

3. miesto Róbert Vitaloš z Jelky okr. Galanta, 16 minút  326 bodov

4. miesto Stanislav Vavrek z Kanaša, 23 minút, 293 bodov.

Rok 2010 – 8. ročník

Nový víťaz klubu, 5 chovateľov, veľa akrobacie mimo kŕdeľ, čiže nebodovaná. Niektorí chovatelia odstúpili z pretekov, lebo zostali im len holuby so slabším výkonom. Veľké straty na holuboch spôsobili pernaté a srstnaté dravce. 

          Preteky vyhral Stanislav Vavrek z Kanaša, Veľký Šariš a to s prvým kŕdľom. Pretek sa uskutočnil za ideálneho počasia (jasno, slnečno, teplo, jemný vánok) dňa 3.10. 2010 so štartom v čase od 09,45 hod. Jeho pätica holubov lietala vo voľnejšom kŕdli, síce len v malej výške 29 minút a za tento čas holuby urobili 109 bodovaných akrobacií a 46 akrobacií nebodovaných. Za let získali 29 bodov, čiže spolu za akrobaciu a let získali 1119 bodov. Veľa akrobacie mal čierny  holub č. 486/10 mimo kŕdeľ a tak stratil veľa bodov. Akrobacia bola razantná,  pestrá, v dlhších šnúrach. 

2. miesto Jozef Karabáš z Košíc – Pereša, 19 minút,  517 bodov

3. miesto MVDr. Jozef Tirpák z Prešova, 18 minút  418 bodov

4. miesto S. Vavrek z Kanaša, 18 minút  164 bodov

5. miesto J. Karabáš, 19 minút a 139 bodov

Rok 2011 - 9. ročník  

                Preteky o putovný pohár dostali nové meno: „Memoriál Imricha Konkoľa“ na počesť zosnulého predsedu klubu. Preteky znova vyhral novic.

Víťazstvo si odniesol pretekársky kŕdeľ Ing. Miloša Košťana z Košíc. Jeho 5 členný kŕdeľ štartoval dňa 14.8.2011 v čase 12,10 hod. Bol polojasný deň, jemný vietor, teplota asi 27 °C,  čiže skoro ideálne počasie. Kŕdeľ lietal spolu, ale jeden biely holub po akrobacii zaostával za kŕdľom. Holuby robili rozličné akrobatické prvky razantne, dobrým štýlom. Vo vzduchu boli 19 minút z toho 6 minút v strednej výške. Za dĺžku letu získali 31 bodov. Šnúry boli najčastejšie tvorené troma až piatimi akrobatickými prvkami, ale boli aj šnúry po 6 prvkoch. Za tento čas kŕdeľ urobil 127 šnúr bodovanej akrobacie za 1270 bodov. Okrem týchto ešte komisia narátala 99 šnúr, alebo jednotlivých kotrmelcov, ktoré sa nebodovali. Za tento výkon získali holuby pre svojho majiteľa 1301 bodov.

2. miesto Jozef Karabáš, 20 minút,  890 bodov.

3. miesto MVDr. Jozef Tirpák,  46 minút  646 bodov

4. miesto Stanislav Vavrek z Veľkého Šariša 16minút,  236 bodov. 

Rok 2012 - 10. ročník 

                Znova zlepšenie klubového rekordu  a ďalší  MCH v pretekoch.   

Už po piaty krát si víťazstvo odniesol MVDr. Jozef Tirpák z Prešova. Päť holubov VK rozličných farieb štartovalo dňa 29.7. 2012 v čase o 07.05 hod. Počasie bolo ideálne – polojasno, jemný vánok a 19 °C. Kŕdeľ lietal vo voľnejšej formácii 31 minút v malej výške 8 minút v strednej výške a 8 minút vo vysokej výške. Akrobacia bola razantná, najčastejšie v šnúrach 3 – 5 akrobatických prvkov. Holub č. 312/12 sa zriedkavo odpojil od kŕdľa a táto akrobacia sa do hodnotenia nerátala. Za 47 minút letu získali 87 bodov. Za tento čas kŕdeľ urobil 180 šnúr bodovanej akrobacie za 1800 bodov. Okrem týchto ešte komisia narátala 169 šnúr, alebo jednotlivých kotrmelcov, ktoré sa nebodovali. Za tento výkon získali holuby pre svojho majiteľa 1887 bodov. Týmto výkonom bol zlepšený rekord klubu z roku 2009 o 40 bodov.

2. miesto MCH Matej Beňa zo Záhradného, 18 minút 1159 bodov

3. miesto Ing. Miloš Košťan z Košíc, 33 minút 929 bodov.

4. miesto MVDr. Jozef Tirpák, 31 minút,  671 bodov.

5. miesto Stanislav Vavrek z Veľkého Šariša., 19 minút, 239 bodov 

6. miesto S. Vavrek, 18 minút, 195 bodov,  

7. miesto František Železník zo Zlatej Bane, 19 minút,  139 bodov.

Rok 2013 - 11. ročník  

                Pretekov sa zúčastnil len jeden chovateľ s dvoma kŕdľami. Nový rekord klubu.

Už po šiesty krát si víťazstvo odniesol MVDr. Jozef Tirpák z Prešova. Päť holubov Vk rozličných farieb štartovalo dňa 6.10.2013 v čase o 08.45 hod. Bolo polojasno, bezvetrie s teplotou asi 7 °C.  Kŕdeľ lietal len v malej výške až na hranici strednej výšky 32 minút. V niektorých šnúrach akrobacia bola pomalšia, inak razantná, pestrá. Kŕdeľ lietal dobre zovretý.  Zaujímavosťou bolo, že holuby mali čísla krúžkov od 700 do 704. Holuby za uvedených 32 minút urobili 193 šnúr bodovanej akrobacie a 119 nebodovanej akrobacie. Tým získali 1930 bodov. Po pripočítaní 32 bodov za hladký let získali spolu 1962 bodov, čiže znova bol zlepšený rekord klubu o 75 bodov. 

Druhé miesto získal druhý kŕdeľ MVDr. Jozefa Tirpáka za pretek v ten istý deň. Holuby lietali v čase od 11,19 do 11,39 hod., čiže 16 minút. Lietali v malej výške, niektoré holuby krátko lietali aj mimo kŕdeľ. Akrobacia bola menej razantná, avšak pestrá. Holub č. 724/13-H  čierny bielohrotý mal výborný štýl akrobacie, veľmi prudký v dlhších šnúrach po 5 – 8 kotrmelcoch. Všetci prítomní sa zhodli, že to bol najlepší štýl akrobacie u Vk. Po skončení akrobacie sa rýchlo vracal do kŕdľa. I napriek krátkemu času vo vzduchu u tohto kŕdľa sme napočítali 88 šnúr bodovanej akrobacie  a 19 nebodovanej akrobacie. Za akrobaciu kŕdeľ získal 880 bodov a 16 bodov za hladký let. Tento kŕdeľ tak získal spolu 896 bodov.

Rok 2014 - 12. ročník  

            Pretekov sa zúčastnili traja chovatelia so siedmimi kŕdľami. Pretekalo sa len na Východnom Slovensku, aj keď boli prísľuby z celého Slovenska. MVDr. Jozef Tirpák za dosiahnuté víťazstvá získal putovný pohár do trvalého vlastníctva. Posledný krát sa lietalo podľa starých smerníc z roku 2002.    

Už po siedmy krát si víťazstvo odniesol MVDr. Jozef Tirpák z Prešova. Dňa  16.11. 2014 lietali za  zamračeného počasia s jemným vánkom pri teplote asi 10 °C. Lietali len v malej výške 31 minút a zaznamenali sme u nich 98 šnúr bodovanej akrobacie, čiže 980 bodov. S bodmi za let (31 bodov) získali 1011 bodov a prvé miesto. Potešujúce bolo, že holuby mali dlhšie šnúry (5 – 12 akrobatických prvkov v šnúre) vo výbornej razancii. 

2. miesto MVDr. Jozef Tirpák, 17 minút 927 bodov

3. miesto Jozef Karabáš v Košíc 20 minút,  458 bodov

4. miesto Stanislav Vavrek z Kanaša – Veľký Šariš, 30 minút, 394 bodov. 

5. miesto Jozef Karabáša, 15 minút 385 bodov. 

Rok 2015 – 13. ročník 

            Pretekov sa zúčastnili s VK 4 chovatelia. Po prvý krát sa pretekalo podľa nových smerníc schválených pred dvoma rokmi. Hlavný rozdiel bol v tom, že za šnúru bodovanej akrobacie sa prideľuje 1 bod a nie 10 bodov, zároveň bol obmedzený čas preteku na 40 minút. Preto výkony v počte bodov klesli zo stoviek na desiatky. Nízky počet chovateľov na pretekoch bol výsledkom viacerých negatívnych vplyvov. Hlavný podiel na tom má veľká početnosť pernatých dravcov v miestach chovu našich holubov. Jozefovi Karabášovi v Košiciach vychytali dravce 45 holubov, MVDr. Jozefovi Koreňovi vychytali dravce skoro celú prvú a druhú liaheň, čiže spolu 38 mladých holubov a 9 ks z chovného kŕdľa. U Mateja Beňu zmizlo spolu 33 holubov, z veľkej časti to boli mláďatá. Rovnako podobné straty mal Milan Leško v Trebišove, Stano Vavrek z Kanaša, Janko Baník z Malej Domaše i Ing. Miloš Košťan z Košíc. Novými smernicami začala ďalšia etapa v pretekaní v našom klube MVDr. Jozef Tirpák sponzoroval kúpu nového putovného pohára.    

Už po ôsmy krát si víťazstvo odniesol MVDr. Jozef Tirpák z Prešova. Dňa 17.11. 2015 pretekal s dvoma kŕdľami, ale druhý kŕdeľ nebol hodnotený. Po 9. minútach zaútočil na kŕdeľ sokol, úplne ho rozbil, ale nič nechytil, aj keď útoky zopakoval. Víťazný kŕdeľ štartoval v čase o 11,42 hod. za zamračeného počasia, južného vánku pri teplote 10 °C. Pretek bol ukončený v čase o 12,22 hod, po uplynutí časového limitu 40 minút. Za tento čas sme registrovali 85 bodovaných akrobacií po jednom bode a 12 z nich bolo dvojnásobnej dĺžky po 1,5 bodu. Týmto výkonom získal kŕdeľ spolu 103 bodov.  

2. miesto František Železník, Zlatá Baňa, 16 minút, 86 bodov      

3. miesto Stanislav Vavrek, Veľký Šariš, 29 minút, 52 bodov

4. miesto, Matej Beňa, Záhradné,  20 minút, 33 bodov.

Rok 2016 – 14. ročník 

            Do pretekov sa zapojilo aj tretie plemeno rakovnícky kotrmeliak. Birminghamské kotrmeliaky pretekali vo všetkých troch kategóriách – jednotlivci, malý kŕdeľ a veľký kŕdeľ. Straty spôsobené pernatými dravcami boli znova vysoké, v rozsahu 20 – 50 %, často i viac.  

Po deviaty krát si víťazstvo odniesol MVDr. Jozef Tirpák z Prešova. Kŕdeľ jedno a dvojročných samcov lietal dňa 22.10. 2016 od 11,10 do 11,27 hod. Akrobacia bola razantná, s dobrým nástupom. Viackrát holuby vyleteli až na hranicu strednej výšky, odkiaľ skotrmelcovali na 3 – 4 krát nad strechy domov. Skoro polovica akrobacie bola v dlhých šnúrach. Počas preteku sme zaznamenali 69 šnúr bodovanej akrobacie bežnej dĺžky  a 30 šnúr dvojnásobnej dĺžky. Len 5 akrobacií nebolo bodovaných. Za pretek v trvaní 17 minút získal kŕdeľ spolu 114 bodov.

2. miesto František Železník, Zlatá Baňa 17 minút 105 bodov

3. miesto Michal Franko, Spišský Hrušov, 30 minút, 93,5 bodu

4. miesto Matej Beňa, Záhradné, 23 minút, 88 bodov 

5. miesto MVDr. J. Tirpák, Prešov, 15minút, 78 bodov

6. miesto Stanislav Vavrek, Veľký Šariš, 18 minút, 77,5 bodu

7. miesto MVDr. J. Tirpák. Prešov, 18 minút, 56 bodov

Rok 2017 – 15. ročník 

            Po prvý krát od zavedenia smerníc v roku 2015 sa podaril mimoriadny výkon víťazného kŕdľa Vk i druhého v poradí, ktoré môžeme hodnotiť ako rekord klubu. V tomto plemene pretekali len starí „harcovníci“. Množstvo pernatých dravcov znova negatívne zasiahlo do počtov holubov v našich chovoch. Dokonca u predsedu kuna zlikvidovala nad ránom 19.10. 2017 polovicu holubov, samozrejme z 10 najkvalitnejších holubov na holubníku padlo 6 kusov. Do ďalšieho chovateľského roku mu zostalo zo starších holubíc len 7 ks.    

Po desiaty krát si víťazstvo odniesol MVDr. Jozef Tirpák z Prešova. Dňa 23.7. 2017 pretekal s kŕdľom výletkov rozličných farieb. Kŕdeľ štartoval za polojasného počasia, jemného sev. vánku, o teplote asi 19 °C. Kŕdeľ lietal len v malej výške, vo výbornej kvalite kŕdľového letu. Akrobaciu holuby začínali zväčša náhle. Akrobacia bola pestrá, holuby sa po akrobacii vracali rýchlo do kŕdľa. Mali výbornú frekvenciu akrobacie, aj keď mali aj dlhšie pasáže bez akrobacie. Viac krát rolovali z hranice malej a strednej výšky na niekoľko krát až nad strechy domov, čo môžeme označiť ako „roj komárov“. Pretek skončil uplynutím času na pretekanie o 09,45 hod, ale kŕdeľ pokračoval v lete a akrobacii ešte dve minúty a spolu zosadol na strechu. Za uvedených 40 minút sme napočítali 163 šnúr bodovanej akrobacie v základnej dĺžke 3 plné akcie a 27 šnúr dvojnásobnej dĺžky. Tento výkon im vyniesol 233,5 bodu. Kŕdeľ mal aj 77 nebodovanej akrobacie. Oproti minulému roku, keď bol výkon 114 bodov, je to zlepšenie viac než dvojnásobné. Keďže posledný rekord mal hodnotu 1980 bodov podľa starých smerníc, tento výkon by bol výrazne vyšší a tak ho považujeme na nový rekord klubu.       

2. miesto Stanislava Vavrek, Veľký Šariš, 30 min. 190,5 bodu 

3. miesto František Železník, Zlatá Baňa, 27 min, 89,5 bodu.

4. miesto Jozef Karabáš, Pereš, Košice, 15 min. 38 bodov.  

Rok 2018 – 16. ročník  

            Bol prekonaný rekord klubu o 9 bodov na hodnotu 242,5 bodu. Pretekali len starí „harcovníci“. Množstvo pernatých dravcov negatívne zasiahlo do tréningov i počtov holubov v našich chovoch. Viacerým chovateľom pochytali dravce polovicu odchovaných zvierat. Ostatné holuby sa báli lietať a tak sa všetci nemohli do pretekania zapojiť.

Už po druhý krát si víťazstvo odniesol Stanislav Vavrek z Veľkého Šariša – Kanaša. Dňa 23.9. 2018 pretekal s kŕdľom výletkov rozličných farieb. Kŕdeľ štartoval o 8,26 hod. za zamračeného počasia, pri južnom vánku, o teplote asi 10 °C. Kŕdeľ lietal len v malej, avšak na hodnotenie výbornej výške, vo voľnejšom kŕdli. Akrobaciu holuby začínali zväčša náhle, avšak ukončenie bolo niekedy s prepadom. Akrobacia bola razantná, pestrá, holuby sa po akrobacii vracali rýchlo do kŕdľa. Niektoré šnúry akrobacie boli pomalé a do hodnotenia sa nezapočítavali. Šnúry boli dobrej dĺžky. Pretek skončil v čase o 09,06 hod, kedy vyleteli zo strechy ďalšie kotrmeliaky a nebolo možné odlíšiť ich akrobaciu od pretekárskeho kŕdľa. Za uvedených 40 minút sme napočítali 175 šnúr bodovanej akrobacie v základnej dĺžke po troch až piatich akrobatických prvkov a 45 šnúr dvojnásobnej dĺžky. Tento výkon im vyniesol 242,5 bodu, čo je platný rekord klubu. Je to zlepšenie oproti minulému roku o 9 bodov. Kŕdeľ mal aj 86 šnúr nebodovanej akrobacie.

2. miesto František Železník, Zlatá Baňa, 40 min. 222,5 bodu  

3. miesto MVDr. Jozef Tirpák, Prešov 22 min. 182 bodov

4. miesto Jozef Karabáš, Pereš Košice, 35 min. 164 bodov 

5. miesto Ing. Miloš Košťan, Košice  25 min. 116 bodov

6. miesto Matej Beňa, Záhradné, 24 min s 81,5 bodmi. 

Rok 2019 – 17. ročník 

        Do 17. ročníka pretekov klubu v akrobatickom a letovom výkone, zv. „Memoriál Imricha Konkoľa“ sa zapojili piati chovatelia. Rekord klubu v plemene Vk je znova posunutý na hodnotu 269,5 bodu. V tomto plemene pretekali len starí „harcovníci“, nikto nový sa do pretekov nezapojil. Množstvo pernatých dravcov negatívne zasiahlo do tréningov i počtov holubov v našich chovoch. Viacerým chovateľom pochytali dravce veľa odchovaných zvierat.

Už po jedenásty krát si víťazstvo odniesol MVDr. Jozef Tirpák z Prešova. Dňa 1.9. 2019 pretekal s kŕdľom výletkov rozličných farieb. Kŕdeľ štartoval o 6,52 hod. za jasného počasia a bezvetria. Teplota bola asi 16 °C. Kŕdeľ lietal len v malej, avšak na hodnotenie výbornej výške, vo veľmi dobrom kŕdľovom lete. Zriedka a na krátky čas sa niektoré holuby odpojili od kŕdľa. Akrobaciu holuby začínali zväčša náhle, aj ukončenie bolo náhle, niekedy s prídavkom nebodovaných akrobatických prvkov. Akrobacia bola razantná a pestrá. Holuby sa po akrobacii vracali rýchlo do kŕdľa. Šnúry boli dobrej dĺžky, 31 bolo dvojnásobne dlhých, inak najčastejšie od 3 do 6 v jednej šnúre. Pretek skončil v čase o 07,24 hod. zosadnutím celého kŕdľa spolu. Za uvedených 32 minút sme napočítali 223 šnúr bodovanej akrobacie v základnej dĺžke po troch až piatich akrobatických prvkov a 31 šnúr dvojnásobnej dĺžky. Tento výkon im vyniesol 269,5 bodu, čo je platný rekord klubu. Je to zlepšenie oproti minulému roku o 27 bodov. Kŕdeľ mal aj 89 šnúr nebodovanej akrobacie.

2. miesto MVDr. Jozef Tirpák, Prešov, 35 min. 113 bodov  

3. miesto Matej Beňa, Záhradné, 40  min. 107,5 bodu

4. miesto Stanislav Vavrek, Veľký Šariš, 35 min. 96,5 bodu 

5. miesto František Železník, Zlatá Baňa, 40 min. 61 bodov

6. miesto Ing. Miloš Košťan, Košice, 29 min. 59,5 bodu

6. miesto Jozef Karabáš, Košice, 29 min. 59,5 bodu

7. miesto Jozef Karabáš, Košice, 40 min. 58 bodov

Rok 2020 – 18. ročník 

            Do pretekov sa zapojili len traja chovatelia Vk z Východného Slovenska.

Už po dvanásty krát si víťazstvo odniesol MVDr. Jozef Tirpák z Prešova. Dňa 12.7. 2020 pretekal s kŕdľom výletkov rozličných farieb. Kŕdeľ štartoval o 9,55 hod. za oblačného počasia, slabého severného vetra a teplota bola 14 °C. Kŕdeľ lietal len v malej, avšak na hodnotenie výbornej výške, vo voľnejšom kŕdli. Akrobacia bola pestrá, avšak menej razantná, niekedy s prepadom. Kotrmeliaky robili akrobaciu v kratších šnúrach po 2 - 5 akrobatických prvkov s náhlym začiatkom. 107 šnúr priemernej dĺžky a 3 boli dvojnásobne dlhé. 92 akrobacií nebolo bodovaných. Pretek skončil v čase o 10,32 hod. zosadnutím celého kŕdľa spolu. Za uvedených 37 minút kŕdeľ získal spolu 111,5 bodu.  Dňa 29.7. 2020 vysťahoval holuby z holubníka na povale, pre nespokojnosť susedov s chovom holubov, hoci mal na chov holubov všetky potrebné povolenia zo štátnych i samosprávnych inštitúcií.  Umiestnil ich v holubníku M. Beňu.        

2. miesto Stanislav Vavrek, Veľký Šariš,  37 min. 105,5 bodu 

3. miesto Matej Beňa, Záhradné, 26 min. 88 bodov

Rok 2021 – 19. ročník 

            Do pretekov sa zapojili štyria chovatelia Vk. Výsledky boli priemerné. MVDr. J. Tirpák po prvý krát nepretekal v Prešove, ale v Záhradnom, kde našiel útočisko po vysťahovaní holubov z povaly obytného domu. Viacerým chovateľom pochytali dravce veľa odchovaných zvierat. Aj pre časté útoky jastrabov nepretekal Jozef Karabáš, hoci trénoval dva kŕdle. Počas tréningov mu vždy chytili niektorého holuba z pretekárskych kŕdľov.

Už po trinásty krát si víťazstvo odniesol MVDr. Jozef Tirpák z Prešova. Dňa 31.10.2021 pretekal s kŕdľom výletkov rozličných farieb. Kŕdeľ štartoval o 14,10 hod. za jasného počasia, so severným vánkom pri teplote 14 °C. Holuby lietali v malej až strednej výške, vo voľnejšom kŕdli. Akrobacia bola pestrá, priemernej razancie, niekedy bola pomalšia s prepadom. Kotrmeliaky robili akrobaciu v kratších šnúrach po 2 - 5 akrobatických prvkov s náhlym začiatkom. 138 šnúr bolo bodovaných a 8 bolo dvojnásobne dlhých. 51 akrobacií nebolo bodovaných. Pretek skončil v čase o 14,34 hod. zosadnutím dvoch holubov. Za uvedených 24 minút kŕdeľ získal spolu 150 bodov.         

2. miesto Matej Beňa, Záhradné, 20 minút, 109,5 bodu

3. miesto Matej Beňa, Záhradné, 15 minút, 90 bodov

4. miesto František Železník, Zlatá Baňa, 15 min,  89 bodov

5. miesto MVDr. Jozef Tirpák, Prešov, 23 min, 81,5 bodu

6. miesto Stanislav Vavrek z V. Šariša – Kanaša, 18 min. 81,5 bodu

Rok 2022 – 20. ročník 

            Do pretekov sa zapojili len traja chovatelia Vk. Výsledky boli priemerné. Toto bol príklad, kedy pretekárske kŕdle bez zjavného dôvodu neodlietali výkon, ktorý mali  natrénovaný. Množstvo pernatých dravcov negatívne zasiahlo do tréningov i počtov holubov v našich chovoch. Počas jediného tréningového dňa MVDr. Tirpák a M. Beňa prišli o tri holuby. Pre časté útoky jastrabov nepretekal Jozef Karabáš, hoci trénoval viacero kŕdľov Vk.    

Už po štrnásty krát si víťazstvo odniesol MVDr. Jozef Tirpák z Prešova. Dňa 7.8.2022 pretekal s kŕdľom výletkov rozličných farieb. Kŕdeľ štartoval o 6,28 hod. za zamračeného počasia s premenlivým severným vetrom, pri teplote 13 °C. Holuby lietali v malej až na hranici strednej výšky, vo voľnejšom kŕdli. Tri krát sa stalo, že boli až mimo kŕdeľ, kedy sa im akrobacia nepočítala. Akrobacia bola pestrá, dobrej razancie, s kotrmelcami a inými rôznymi prvkami. Jedna holubica predvádzala tanierové točenie.  Kotrmeliaky robili akrobaciu v kratších šnúrach po 3 - 7 akrobatických prvkov s náhlym začiatkom. 91 šnúr bolo bodovaných bežnej dĺžky a 22 bolo dvojnásobne dlhých. 25 akrobacií nebolo bodovaných. Pretek skončil v čase o 6,50 hod. zosadnutím prvého holuba. Druhý zosadol v čase o 6,51, tretí o 6,58 a ďalšie dva zosadli až o 7,05 hod. Za 22 minút kŕdeľ dosiahol 124 bodov. Nie je to ničím výnimočný výkon.          

2. miesto Stanislav Vavrek z Veľkého Šariša-Kanaša, 18 minút, 123 bodov

3. miesto Matej Beňa zo Záhradného 18 minút a 68 bodov   

4. miesto MVDr. Jozef Tirpák z Prešova, 18 minút 58,5 bodu

5. mieste Matej Beňa zo Záhradného, 15 minút, 58 bodov   

Podmienky na chov kotrmeliakov

            Výkonné kotrmeliaky nie sú príliš náročné na chov. Majú však svoje nároky, ktoré  popíšem v nasledujúcich častiach. 

             Povaha chovateľa.

           Pri kotrmeliakoch je potrebná kľudná a vyrovnaná povaha chovateľa. Holuby vycítia, keď je holubár nervózny, rozčúlený, alebo príde do holubníka „v pohode“ To ovplyvňuje správanie holubov a celkovú pohodu na holubníku. Táto pohoda má vplyv aj na letový a akrobatický výkon. Je potrebná aj rozvaha a rozhodnosť. Chovateľ musí vedieť správne posúdiť holuba, každú jeho vlastnosť a rozhodnúť, či holuba zaradiť do pretekárskeho kŕdľa, do vlastného chovu, predať do iného chovu, alebo využiť v kuchyni. Taktiež musí mať dobrú pamäť, ale hlavne dobré poznámky. Ak holubovi dáme šancu v pretekárskom kŕdli, alebo zaradíme do chovu s nejakou podmienkou, je potrebné po nejakom čase aj skontrolovať, či túto podmienku aj splnil. Ak nie, je potrebné ho vyradiť s rozhodnosťou spolu s potomstvom. Kotrmeliaky sú plodné holuby a zaradenie slabšieho, alebo zlého holuba, mu umožní rozmnožiť svoj nesprávny genotyp. A zákon schválnosti je, že práve taký holub vychová i 10 potomkov so zlým genotypom a zrazu máme plný holubník nevhodných holubov. Ak sú ešte aj pekné, máme problém sa ich zbaviť.

        Nemali by sme však ani zbytočne vyradiť dobrého holuba, lebo je to strata genotypu, ktorý nám v budúcnosti môže chýbať. Často sa však stáva, že do chovu zaraďujeme holuby s rovnakým pôvodom a vtedy sa pomerne rýchlo dostaneme do určitého stupňa príbuzenskej plemenitby, keď môže dôjsť k imbrednej depresii a s tým spojeným znížením života-schopnosti. Sú však aj plemená, ktoré imbreding (príbuzenskú plemenitbu) pomerne dobre znášajú. Príkladom v tomto smere môžu byť Birminghamské kotrmeliaky MVDr. Jozefa Koreňa dlhodobo vedené cieľavedomou líniovou plemenitbou. Ak sa chceme dožiť dobrých výsledkov, musíme byť aj dostatočne prísni na výber holubov do chovu,  tréning, vedenie evidencie a samozrejme aj na seba.

        Zaujímavá je skutočnosť, na ktorú ma upozornil MVDr. Koreň, že veľa chovateľov kotrmeliakov, bolo predtým organizovanými a úspešnými chovateľmi poštových holubov. To platí o ňom samotnom, o I. Konkoľovi, P. Samuelisovi, L. Berešovi, P. Lompartovi, a iných. Ako hobby chov som choval poštové holuby aj ja a aj Matej Beňa, ktorý ich zdedil po svojom dedkovi Tónovi Juskovi. Naďalej PH spolu s kotrmeliakmi chová J. Karabaš, Pritom vývoj bol často podobný: ako chlapci začínali s rôznymi plemenami, potom prešli na chov PH a nakoniec zakotvili pri kotrmeliakoch. Skrátka, kto raz pričuchne k letom holubov, toho už chov okrasných či mäsových plemien neuspokojí, naopak akrobacia holubov je potom logickým zakončením jeho chovateľského snaženia.      

             Holubník

    Holubník by mal vyhovovať holubom, ale  aj chovateľovi. Ing. Miloš Supuka, výborný chovateľ králikov, hydiny a plemenných ošípaných vravieval, že chovateľské zariadenie musí vyhovovať zvieratám, ale najmä chovateľovi, lebo v ňom prežijú celý život. Život chovateľa je však mnohokrát dlhší. Na holubník je veľmi veľa názorov a často protichodných.

        Základné vlastnosti by mal spĺňať každý holubník. Ak je suchý, bez prievanu, s dostatočnou kapacitou vzduchu a priestoru, o niečo vyšším počtom budnikov, ako je počet párov a dostatkom sedačiek, poskytujúci dostatok miesta na oddych holubov, s dostatočným priestorom pri kŕmidle a pri napájačke a ak chovateľ dodržiava základné zoohygienické požiadavky, potom je to vyhovujúci holubník. Mal by byť orientovaný na východ až juhovýchod.  Ale aj na sever orientované holubníky majú dobré výsledky. Každý vnímavejší chovateľ časom zistí, čo jeho holubom vyhovuje, čo ešte „znesú“ a čo im už bráni podať požadovaný výkon. Dobre vyzerajúci a pravidelný holubník nie vždy vyhovuje holubom. Tie sa radi vopchajú  pod strechu, do výklenkov a rozličných zákutí, kde si v pokoji vychovajú mláďatá. Často opustia pekný priestranný budnik a postavia si hniezdo na zemi, vedľa kŕmidla, v rohu oddelenia, či pod dverami holubníka. Najmä u tretích a štvrtých hniezd si pomenia budniky a menej všímavý chovateľ na z toho „hokej“.

        Z  hľadiska zoohygieny je dobré, ak je napájačka na vyvýšenom mieste, ak sú kŕmidlá na roštoch, ak sú inštalované lapače na perie a prach najmä koncom leta a v jeseni, kedy holuby preperujú. Vtáci majú vysokú spotrebu vzduchu, preto je dôležitá plynulá výmena vzduchu. V posledných rokoch chovatelia uprednostňujú poschodie v budniku, kde holubice sedia na vajíčkach a mláďatá sú na prízemí. Neotravujú sediace holuby, nešpinia vajíčka a ani ich pri vyrušení nerozpučia. Niektorí chovatelia uprednostňujú sedačky v chovných oddeleniach. Ja preferujem chovné oddelenie bez sedačiek. Chovné páry majú lepší vzťah k budniku, spoločne si ho chránia a nedochádza k otravovaniu samíc v budniku cudzími samcami. U Vk je pomerne rozšírená „pedofília“, kedy samce chodia po budnikoch a snažia sa odpáriť mláďatá na hniezde. Vtedy im môžu aj ublížiť. Holubník môže byť uteplený, čo má výhodu pri skoršom začiatku chovnej sezóny  (február), ale nie je to nevyhnutné. Taktiež sa zbytočne neprehrieva v lete. Vytápaný holubník je podľa mňa „zbytočný prepych“. Taktiež uprednostňujem letáče zatvorené len mriežkou, aby bola dostatočná výmena vzduchu. Samozrejme, že počas zimných víchric letáče treba zatvoriť pevnými dvierkami, aby sme nemali sneh v holubníku. Prízemné holubníky je potrebné zatvárať každý večer, aby sme sa nedožili návštevy kún a tchorov. Pre akrobatické holuby je dobré mať viacero oddelení. Doporučujem minimálne dve chovné oddelenia a jedno, lepšie však dve a viac oddelení mláďat. V každom by mala byť samostatná napájačka, obojstranné kŕmidlo s patričnou dĺžkou (8 cm na jedného holuba) a gritník s kvalitným gritom. Dobré je mať ešte nádobu na zelené krmivo, drobné kŕmidlá na rôzne prídavky (soľ, sóda, kolumbin, plastin a mnohé ďalšie). V chovnom oddelení nesmú chýbať jasle s materiálom na stavbu hniezd.  

       Vk som choval od roku 2004 v štyroch holubníkoch. Začínal som v holubníku Milana Muchu po poštových holuboch. Jednalo sa o samostatne stojací drevený holubník na poschodí. Mal dvojitú stenu zo severnej strany, orientovaný na juh pri rodinnom dome a mal okno z pletiva v každom z troch oddelení, ktoré sa dalo zatvoriť drevenými vrátkami. Dobrý, ale starý holubník. Od roku 2006 som holuby mal v holubníku na povale troj poschodového bytového domu. Bol orientovaný na západ, lebo to bola najlepšie orientácia. Mal rozmer 6 x 2,8 m s dvoma chovnými (160 x 280 cm) a jedným oddelením pre mláďatá (150 x 280 cm) so samostatnými letáčmi. Prvá miestnosť bola manipulačná. Mal plné drevené steny. Pri prestavbe strechy som postavil holubník o rozmere 7,5 m x 2,8 m s dvoma chovnými odd. a jedným oddelením pre mláďatá. Okrem toho som mal aj oddelenie s boxami, ale tieto som nikdy nevyužil. Zadná stena bola drevená plná, ale krátka bočná stena bola plná len do polovice ostatok bol z drevených latiek pre lepšie vetranie. Tento povalový holubník bol podľa mňa najlepší. Bol suchý, teplý, holubami obľúbený. Navyše výška obytného domu im pomáhala podávať optimálne akrobatické výkony. Holuby lietali v zomknutom kŕdli a nelákali ich susedné strechy na pristátie. Vedľajšia budova Prešovskej univerzity bola nižšia a tak na ňu holuby zriedka sadali. Myslím si, že tento holubník bol jedným z faktorov, že  sa výkon kotrmeliakov každým rokom zlepšoval. Všetky rekordy klubu boli utvorené na tomto holubníku. Chápem prečo sa letúny chovali v povalových holubníkoch v Prahe, Bratislave a Budapešti.  

        Posledným holubníkom, ktorý využívam k chovu Vk už tretí rok, je holubník Mateja Beňu v Záhradnom. Je to holubník po poštových holuboch pod strechou na hospodárskej budove orientovaný na východ s dvoma chovnými oddeleniami o rozmere 220 x 200 cm a spoločnou voliérou o rozmere 220 x 180 cm. Oddelenie mláďat má rozmer 1,80 x 3,5 m. Voliéra má prednú stenu z pletiva, čiže do holubníka sa dostanú prvé ranné lúče vychádzajúceho slnka. Je to však o niečo chladnejší holubník ako môj na povale. Tento holubník má strechu rovnako vysokú, aj nižšiu, ako ostatné okolité domy, pričom striech v okolí je pomerne veľa. Predpokladám, že to je hlavný dôvod, prečo holuby nelietajú v zovretom kŕdli, ale vo voľnejšom kŕdli až samostatne. Holuby majú možnosť si zosadnúť na okolité strechy a je ťažšie ich udržať vo vzduchu. Preto čas letu je kratší.           

       Posledné roky sa uplatňujú letové boxy pre pretekársky kŕdeľ. Podľa počtu trénovaných kŕdľov potrebujeme príslušný počet boxov. Holuby v boxe však potrebujú pravidelný tréningy, aby si udržali dobrú fyzickú kondíciu. Inak ju rýchlo strácajú. Pre dobré a ľahké čistenie je dôležitá hladká, nie však šmykľavá podlaha. Lepšia je drevená s dobrými tepelno - izolačnými vlastnosťami. Boxy musia mať dostatočné otvory na vetranie. Môžeme využiť aj rošty pre lepšiu zoohygienu. V boxoch sú len sedačky, kŕmidlo a napájačka s gritom.   

             Kŕmenie

       S kŕmením je to podobné ako s holubníkom. Každý má svoj systém kŕmenia. Spomínam si na článok o chovateľovi poštových holubov z Veľkej Británie, ktorý vyhral tzv. „trojkorunu“, čiže tri najväčšie preteky v jednom roku. Takých chovateľov bolo v dejinách VB veľmi málo. Tento chovateľ kŕmil svoje holuby len fazuľou. Keď poskytoval interviu, redaktor sa pýtal na kŕmenie. Keď počul, že kŕmi len fazuľou, tak sa mu snažil dohovoriť, že to nie je správne kŕmenie. Tento chovateľ mu však položil jednu otázku: „Vyhral ste už trojkorunu? Lebo ja áno.“

         Dôležité je, ako a čo kŕmiť. Holuby je dobré držať „pri chuti“. Zbytočne neprekrmovať, lebo sa stávajú pohodlné, tučné, neochotné lietať. Také mláďatá aj po úprave kondície už „do vzduchu“ a do výkonu zvyčajne nedostaneme. Ich zlý výkon potom  môžeme vyčítať len sebe, nie „génom“. Preto je dobré opatrné kŕmenie, častá kontrola kondície kotrmeliakov a raz za čas môžeme aj „zabudnúť“ nakŕmiť. Kontrolujeme množstvo podaného krmiva. Dostanú len toľko, čo pozobú za krátky čas. Maximálne 10 % môže zostať v kŕmidle po nakŕmení. Keď si kotrmeliaky zvyknú na množstvo krmiva a pravidelný tréning, už sa nezvyknú „prežierať“. Do chovu a k pretekaniu vyberáme holuby, ktoré nepatria k „pažravcom“. Dobrý kotrmeliak sa rýchlo nazobe a vyletí na sedačku, kde odpočíva a naberá sily na ďalší tréning. Samozrejme nie je dobré kotrmeliaky držať o hlade. Potom nemajú síl na tréning a dostatočne dlhé lietanie. Ak nemajú dostatok energie na tréning, nepredvedú výkon, na ktorý majú genetické predpoklady.

        Každý chovateľ musí skúšať, čo jeho holubom vyhovuje, ako sa správajú a poskytujú výkon pri jednotlivých spôsoboch kŕmenia. Tieto poznatky potom vyhodnocovať a upravovať množstvo a zloženie kŕmnej dávky. Niektorí chovatelia kŕmia len pšenicou – monodiétou, iní si miešajú kŕmnu zmes z viacerých komponentov, ďalší si kupujú namiešané kŕmne zmesi. Všetko má svoje výhody, ale i nevýhody. Ak holuby majú možnosť poláriť a sú na to zvyknuté, potom podajú dobrý výkon i na pšenici. Ak sú zatvorené celý deň a dostanú sa vonku len na tréning, je lepšie im poskytnúť vyváženú a pestrú kŕmnu dávku. Niektorí chovatelia kŕmia jedenkrát, iní dvakrát denne a u iných chovateľov sú kŕmidla plné krmiva. Tí však dobré letové výkony zvyčajne nedosahujú.

       Ja kŕmim chovné holuby v chovnej sezóne a mladé odstavené holuby dvakrát denne. Po odstave mláďatá dostávajú dva týždne kŕmnu zmes rovnakú ako chovné holuby, aby odstav nebol pre nich stresom. Až potom plynule prejdem na kŕmnu zmes pre trénované mláďatá. Chovné holuby po každom kŕmení nakŕmili mláďatá, preto ich kŕmim dvakrát denne. Výletky v plnom tréningu, čiže od výmeny 2. letky  kŕmim len jeden krát denne, vždy po tréningu. Po skončení chovnej sezóny a rozdelení podľa pohlavia, už kŕmim len jeden krát denne, vždy večer všetky holuby.     

       Ak ovládame vlastnosti jednotlivých kŕmnych komponentov a vieme potrebu holubov, potom si môžeme namiešať vlastnú kŕmnu zmes. Jej zloženie počas roku je vhodné meniť v závislosti od reprodukčného a produkčného obdobia, fyzickej záťaže a ďalších vplyvov. Platí však všeobecná zásada, že holub by mal prijať asi 6 – 9 g krmiva na každých 100 g hmotnosti. Pri odchove mláďat samozrejme viac. Už 20 dňové mláďa spotrebuje krmivo v množstve ako dospelý holub. U holubov v tréningu, najmä v druhej fáze, je spotreba krmiva až prekvapivo nízka. Kvalitu a potrebné množstvo krmiva odhadujeme na základe sledovania kondície holuba. Stabilná hmotnosť a kondícia sú veľmi dôležité a poukazujú na vhodné kŕmenie. Chudnutie, alebo priberanie, poukazuje na nevhodný spôsob kŕmenia počas chovného roka.

        Krmivá sa delia na bielkovinové a energetické. Potom ešte existujú doplnky a tu patria vitamíny, minerálne látky a ďalšie. Pomer obilnín, olejnín a strukovín je rôzny podľa reprodukčného a produkčného obdobia. V reprodukčnom období najmä pri výchove mláďat je všeobecne platný pomer obilniny : strukoviny : olejniny  v pomere 50 % : 25 % : 25 %. Tento pomer však nevyhovuje všetkým plemenám a každý by si mal vyskúšať a zistiť správny pomer pre svojich holubov. Z obilnín používam pšenicu, jačmeň a kukuricu. Zo strukovín používam hrach, pelušku a viku. Z olejnín používam slnečnicu, repku a ľan. Posledné roky som pre zlepšenie pestrosti kŕmnej dávky pridával ešte kompletnú kŕmnu zmes pre odchov poštových holubov zloženú z 12 komponentov. Toto zloženie dodržiavam počas celej chovnej sezóny. Táto končí zvyčajne v priebehu augusta, kedy sa postupne odstavia posledné mláďatá. Chovné páry postupne preperia drobné perie. V priebehu októbra končí preperovanie a tak postupne vyradím strukoviny z kŕmnej dávky a pridávam postupne jačmeň. V priebehu novembra uberám olejniny a aj tie nahradzujem jačmeňom. Tak sa dostanem do zimnej kŕmnej dávky zloženej asi z 20 % pšenice a 80 % jačmeňa. Vždy kontrolujem kondíciu holubov, aby nedošlo k chudnutiu, alebo stučneniu. Táto zimná dávka je rovnaká počas celej zimy. Výnimkou je malý prídavok kukurice v dňoch, keď klesá vonkajšia teplota pod  -5 °C.

        Prechod zo zimnej kŕmnej dávky (80 % jačmeňa a 20 % pšenice) na produkčnú robím plynulo. Kŕmenie zmesou pšenice a jačmeňa trvá až do 14. dňa sedenia na vajíčkach. Vtedy pomaly začnem do zimnej kŕmnej dávky pridávať malé množstvá drobných semien a to žltého a červeného prosa, ľanu, lesknice. Tieto zlepšujú produkciu hrvoľovej kašičky. V prvý deň sa jedná o prídavok do 3 % celkovej kŕmnej dávky. Druhý deň pridám o niečo viac a tak stupňujem objem drobných semien až do obsahu 15 %, ktoré dostanú v druhý deň po vyliahnutí mláďat a to vždy na úkor obsahu jačmeňa. Od tretieho dňa veku mláďat pridávam drobnú pelušku, či viku, znova na úkor obsahu jačmeňa. Od 8. dňa pridávam aj hrach, slnečnicu a repku. Tieto zmeny sú plynulé tak, aby vo veku 15 dní mláďat sa kŕmna dávka zmenila na produkčnú zmes z 25 % olejnín, 25 % strukovín a 50 % obilnín. Po rozbehnutí chovnej sezóny, najmä po znesení vajíčok druhej liahne holuby odmietajú žrať jačmeň a tak ho nahradím pšenicou. 

Pri zostavovaní kŕmnej dávky berieme do úvahy aj výkon kotrmeliakov a fázu tréningu. Platí zásada, že kotrmeliaky v začiatkoch tréningu neprekrmujeme. Každé zrnko navyše holuby ťažšie rozlietajú. Kotrmeliaky v pravidelnom tréningu neskôr samé zistia, koľko krmiva potrebujú. Aj my musíme zisťovať, koľko krmiva mláďatá v tréningu potrebujú. Znova pripomínam, že dostanú toľko, koľko zožerú za 15 – 20 minút. Zvyšnú časť vysypeme z kŕmidla a pri nasledujúcom kŕmení im dáme o toľko menej. V plnom tréningu trénované mláďatá žerú až na počudovanie málo a i napriek tomu si udržujú správnu formu.

       V zahraničnej tlači viacerí autori píšu, že akrobatické holuby dobre lietajú aj na mono diétach, čo sa môže zdať dosť drastické. Niektorí chovatelia kŕmili počas tréningu zmesou 2 diely jačmeňa a 3 diely  repky, prípadne v inom pomere a holuby poskytovali výborný výkon. V roku 2013 moje holuby na tejto zmesi vyhrali Memoriál Imricha Konkoľa v novom rekorde KCHVK 1962 bodov. V roku 2012 som pretekárov kŕmil kŕmnou zmesou siedmych druhov zrnín a vyhrali ten istý memoriál s rekordom klubu 1887 bodov. Jednalo sa o nasledovné zloženie: pšenica 4 diely, jačmeň 1 diel, kukurica 2 diely, slnečnica 2 diely, hrach 2 diely, peluška 1 diel, repka 2 diely.

       Mimo reprodukčného obdobia by mal byť podiel strukovín do 5 % kŕmnej dávky. Ja v druhej časti jesene a v zime strukoviny pri kŕmení nepoužívam. Holuby sú už preperené, alebo dokončujú preperovanie, nechovajú mladé a ani od nich nechcem nejaký mimoriadny letový a akrobatický výkon. V jeseni olejniny by mali tvoriť max. do 25 % kŕmnej dávky, aby dobre prepŕchli. Ostatok by mali tvoriť obilniny. V odbornej tlači je veľa článkov od renomovaných chovateľov, kde popisujú kŕmenie, jednotlivé komponenty a aký je ich vplyv na výkon. Niečo k tomu si napíšeme.

Krmivá

            Rozoberme si jednotlivé používané druhy krmív používaných pri kŕmení holubov. K energetickým krmivám patria sacharidové – obilniny a olejniny. U obilnín je nositeľom energie škrob, u olejnín olej. K bielkovinovým krmivám patria strukoviny.

Obilniny

Z obilnín pre holuby sú vhodné najmä pšenica, jačmeň, ovos, kukurica.

Pšenica.

Podľa času sejby sa delia odrody na ozimné a jarné, podľa obsahu lepku ich delíme na kŕmne a potravinárske. Pre krmovinárske účely by sa mali používať kŕmne odrody a zvyčajne kvalitnejšie sú ozimné ako jarné. V súčasnosti sa skoro na celom našom území pestuje len potravinárska pšenica, ak nevyhovuje parametrami na výrobu múk, je predávaná ako kŕmna, ale hladina lepku je aj tak pomerne vysoká. Obsah dusíkatých látok je rozdielny, podľa odrody a hnojenia v čase pestovania zvyčajne od 10,5 – 13,5 %. Je to najobľúbenejšia obilnina na kŕmenie domácich zvierat. Všetky ju rady prijímajú a často je používaná ako monodiétne krmivo (podávaná len pšenica). Pre tieto vlastnosti je základom kŕmnych dávok hospodárskych zvierat. Má nízky obsah vlákniny, zvyčajne pod 3 %. Vyšší obsah lepku u potravinárskych odrôd, môže spôsobovať zažívacie ťažkosti.

Jačmeň.

Podľa času sejby sa delia na jarné a ozimné odrody a podľa obsahu sladu (rozložiteľného škrobu na cukry) na sladovnícky a kŕmny. Pre kŕmenie holubov je možné využiť odrody sladovnícke aj kŕmne, rovnako jarné, aj ozimné. Ich výživná hodnota je úmerná odrode, podmienkam pri pestovaní, hnojeniu a ďalším vonkajším vplyvom. Holuby radšej prijímajú plné a oválne zrná a odmietajú štíhle a špicaté. Má veľmi dobré dietetické vlastnosti. Podľa odrody obsahuje 9,5 – 12 % dusíkatých látok. Obsah vlákniny je až 6,5 %. Tento obsah vlákniny znižuje využiteľnosť všetkých prijatých živín. Obsah vlákniny má však veľmi dobrý vplyv na činnosť čreva. Preto sa používa v čase zimného oddychu holubov. Holuby ho však pomerne neochotne prijímajú, nakoľko často je ostrý s väčším obsahom osín. Kŕmenie jačmeňa si vyžaduje návyk holubov, alebo obrúsenie špičiek obiliek.

Ovos.

Je obilnina s najväčším obsahom vlákniny (až 11 %), dusíkatých látok až 13 % a vitamínu E. Pre obsah vlákniny sa v chove holubov skoro nepoužíva a holuby ho odmietajú. Pravdepodobne je to pre dĺžku obilky. Nelúpaný ovos používajú napr. niektorí chovatelia PH v zimnom období, aby predišli priberaniu holubov. Obyčajne sa používa lúpaný (je však pomerne drahý), alebo nahý, ktoré majú obsah vlákniny nižší ako 3 % a obsah dusíkatých látok je až do 16 %. Osobne nemám s nahým ovsom dobré skúsenosti. Moje holuby ho odmietali prijímať. Chovatelia si ho chvália pre vysoký obsah bielkovín a dobré dietetické vlastnosti. Je prekvapivo ťažký (vysoká objemová hmotnosť). Posledné roky sa rozmáha tzv. čierny ovos. Jedná sa obyčajný ovos so sfarbením šupiek do hneda až do čierna, takže pripomína farbu diviačej kože. Cenia si ho najmä chovatelia športových koní. Jedná sa o nahý ovos s vyšším obsahom živín, ale nemám s ním žiadne skúsenosti.

Kukurica.

 Je energeticky najbohatšia obilnina, ale nie je „hustosiata“. Obsahuje len 6 – 8 % dusíkatých látok, avšak asi dvojnásobok energie v porovnaní s ostatnými obilninami. Najcennejšou zložkou je škrob. Tento môže byť múčnatý a sklovitý. Sklovitý je ťažšie stráviteľný. Múčnatý škrob je vo vyššom pomere v odrode „Konský zub“ a sklovitý v guľatej odrode  „Flint“. Obsah vlákniny je len do 1,5 %. Veľmi často je používaná ako základ kŕmnych zmesí bohatších na energiu. Holuby ju rady žerú a jediným problémom je jej veľkosť. Tiež ako monodiéta sa používa pri ochoreniach tráviaceho traktu holubov. Niektoré plemená drobnejších holubov a krátkozobé plemená ju nedokážu pozobať. Preto prichádza do úvahy jej drvenie, štiepanie a hrubé šrotovanie. Takto upravená sa v zahraničí bežne používa aj pre hrabavú hydinu. Vtedy však stúpa prašnosť krmiva a je nutné ju preosievať. Tým sa stráca pomerne veľa škrobu. V posledných rokoch sa pestujú odrody s drobnejšími zrnami. Taktiež existujú červené a žlté odrody, ktoré sa rovnako úspešne používajú v kŕmení. Výživná hodnota je podobná.

Proso.

Niektorí autori zaradzujú proso k obilninám, hoci botanicky tu nepatrí. Obsahuje 11 - 14 % bielkovín, má prevahu škrobu, čo nás oprávňuje ho k obilninám zaradiť. Obsahuje 2 - 4 % tuku, čiže olejninou nie je. Je hlavnou zložkou krmiva pre exotické vtáctvo a aj holuby ho radi

prijímajú. Nevýhodou je pomerne vysoký obsah vlákniny, a to až do 12 %. Existuje červené, žlté, biele, senegalské a ďalšie. Výživná hodnota je u všetkých približne rovnaká. Holuby ho obľubujú v čase kŕmenia mláďat, najmä vo fáze tvorby hrvoľovej kašičky.  

Olejniny

Patria medzi energetické krmivá. Energiu však nesie olej a nie škrob. Používajú sa na produkciu oleja lisovaného zo semien, pričom jeho obsah je rôzny, od 18 do 40 % a často aj viac. Po vylisovaní oleja zostáva extrahovaný šrot, známejší pod názvom výlisky, alebo pokrutiny. Tieto obsahujú relatívne veľa bielkovín. Na výživu holubov sa výlisky nepoužívajú. Najčastejšie sa používa repka, slnečnica menej ľan.  

Repka olejná.

Najčastejšie pestovaná olejnina v našich končinách. Medzi holubármi je veľmi populárna. Obsahuje v priemere 42 % tuku, do 20 % bielkovín, a do 5 % ťažko stráviteľnej vlákniny. Holuby ju s obľubou prijímajú. Pre vysoký obsah oleja, najmä nenasýtených mastných kyselín je výborným zdrojom energie a cenných bielkovín. Negatívom je relatívne vysoký obsah vlákniny a obsah kyseliny erukovej, ktoré spôsobuje horkosť semien. Jej obsah je 2 – 50 % podľa odrody. Odrody s obsahom kyseliny erukovej sú označované ako nulkové. Semená sú horkasté a nevhodné na kŕmenie. V súčasnosti sú znova uvádzané na trh vo väčšom množstve. Odrody bez obsahu kyseliny erukovej sú tzv. dvojnulkové a  sú vhodné na kŕmenie. Pri ochutnaní sú sladkasté. Repka má tendenciu stmavovať farbu zobáka pri tmavších rázoch východoslovenského kotrmeliaka, čo som si sám v chove vyskúšal. Zobák znova zosvetlie asi po dvoch mesiacoch od vysadenia repky z kŕmnej dávky. Podiel repky v kŕmnej dávke by nemal prekročiť 25 % celkovej kŕmnej dávky. Pri vyššom podiele a nárazovom zaradení do kŕmnej dávky, môže spôsobiť hnačku holubov.

Slnečnica.

Druhá najčastejšie pestovaná olejnina na Slovensku. Obsah tuku je na úrovni až 46 %, obsah bielkovín 16 - 20 %, ale obsah vlákniny je až do 24 % v závislosti od veľkosti jadra. Existuje veľa odrôd, dokonca aj ozdobných. Pre kŕmne účely sa využívajú semená  čierne, biele a rozlične pásikavé, rozličnej veľkosti. So zmenšovaním zŕn vzrastá obsah vlákniny. Na kŕmenie sú najlepšie pásikavé odrody takzvané „vtáčkarské“. Pri kúpe treba vyberať slnečnicu s okrúhlymi a plnými zrnami, ktorá má percentuálne najnižší obsah vlákniny. Holuby ju rady prijímajú, ale vysoký obsah vlákniny znižuje stráviteľnosť prijatých živín. Pozor na „desikované odrody“, pri veľkých dávkach desikačných látok môžu znižovať oplodnenosť vajec. Predpokladám, že je to spôsobené úhynom zárodkov vo včasnom štádiu delenia oplodnenej bunky. Po vynechaní  takejto slnečnice z kŕmenej dávky, sa oplodnenosť vráti asi po 3 týždňoch.

Ľan.

V časoch využívania ľanu ako textilnej plodiny (do 80–tych rokov 20. storočia) bolo jeho pestovanie veľmi rozšírené. Teraz sa pestuje veľmi málo. Najviac sa využíva na produkciu oleja pre technické účely. Semená sa na kŕmne účely využívajú menej, len ako doplnok stravy a zdroj energie za účelom zvýšenia lesku a kvality peria. Využíva sa aj v ľudovom liečiteľstve. Obsah slizovitých látok vplýva kladne na tráviacu sústavu. Obsahuje 30 – 40 % oleja a pomerne nízky obsahom vlákniny (do 4 %), pri kŕmení holubov sa využíva veľmi málo. Spestruje však kŕmnu dávku.

Strukoviny

Bielkovinové krmivá sú reprezentované hlavne strukovinami. Strukoviny majú semeno uložené v struku, čo im prinieslo pomenovanie. Obsah dusíkatých látok prevyšuje obsah energie. Najčastejšie sa používa hrach siaty, peluška, menej bôb, sója a lupina.

Hrach siaty.

Používa sa v chove holubov najčastejšie zo všetkých strukovín. Sladké odrody sa používajú k ľudskému konzumu v mliečnej zrelosti. Ostatné odrody sa používajú na výrobu škrobu, alebo na krmovinárske účely. Hrach siaty obsahuje 22 – 28 % dusíkatých látok, 46 – 56 % škrobu. Obsah vlákniny je asi 5 -7 %. Rôzne odrody sú charakteristické svojou farbou (žlté a zelené) a povrchom semien. Chovatelia holubov v Dánsku používajú drobnozrnné odrody – takzvaný holubací hrach. Semená sú veľké ako peluška.

Peluška.

Je pravý kŕmny hrach. Semená sú drobnejšie a zvyčajne tmavohnedej farby. Holuby ho prijímajú rovnako rady ako hrach siaty. Je však vhodnejší pre krátkozobé a drobné plemená holubov. Obsah živím je na približne rovnakej úrovni ako u hrachu, s vyšším obsahom vlákniny. V terajšej dobe sú však aj veľkozrné odrody pelušky.

Bôb.

Má podobné zloženie ako hrach s vyšším obsahom dusíkatých látok. Má však väčšie množstvo amidov, ktoré holuby nie sú schopné využiť. Navyše zrná sú veľké a zožerú ich len veľké plemená holubov. Traduje sa napr. jeho prospešnosť pre prípravu poštových holubov na

dlhé trate.

Sója.

Je to zrnina s najvyšším obsahom dusíkatých látok. Ich obsah je až 33 %. Obsahuje však termolabilný tripsíninhibítor, čo je blokátor tráviaceho enzýmu tripsín. Tento znižuje využi- teľnosť prítomných bielkovinových látok. Jeho účinok sa odstraňuje tepelnou úpravou.  Obsahuje pomerne veľké množstvo tuku. Moje holuby ju neobľubovali.   

Vlčí bôb – lupina.

Poznáme ju skôr ako ozdobnú rastlinu zo záhrad. Na kŕmne účely sa používa až posledných desať rokov. Veľkosťou zŕn je rôzna, plochšieho tvaru, bielej, žltej, alebo svetlo hnedej farby s tmavými drobnými škvrnami. Obsah dusíkatých látok je asi ako u hrachu, ale niektoré odrody sa približujú až k sóji. Ani vlčí bôb moje holuby neobľubujú. Ako krmivo sa v chove holubov používa veľmi zriedka.

Podporné látky v kŕmení holubov.

        Podporné látky použiteľné pri výžive holubov sú rôznorodé látky, avšak veľmi dôležité pre správnu činnosť jednotlivých orgánov, ich súhru, činnosť celého organizmu, distribúciu a využitie živín. Sú to látky, ktoré najrôznejším spôsobom ovplyvňujú činnosť celého organizmu. Veľmi často sú to látky, ktoré majú priaznivý účinok na živočíchy buď priamym podporným účinkom (vitamíny, mikroprvky...), potláčaním negatívnych vplyvov (antibiotiká, probiotiká...), podporou životaschopnosti a odolnosti (probiotiká, prebiotiká...), alebo podporou obranných mechanizmov v tele (homeopatiká). Tieto látky si živočíchy zabezpečujú pri neobmedzenom pohybe z rozličných zdrojov. V chove hospodárskych zvierat  je však pohyb a tým aj prístup k nim, veľmi obmedzený a tak potrebné látky musíme zvieratám predkladať v krmive. Väčšinou podporné látky nepatria ku klasickým živinám, zvyčajne nie sú nositeľmi energie, aj keď sa niektoré podieľajú na energetickom metabolizme. Sú však veľmi dôležité pre aktívne budovanie zdravia. 

Pre ich rôznorodosť je ťažké ich jednoznačne zatriediť. Mnohé pôsobia viacerými spôsobmi v tele živočíchov. Môžeme ich rozdeliť z niektorých hľadísk napr. na prírodné, alebo umelé -  vytvorené človekom. Podľa obsahu niektorých látok ich delíme na vitamíny, minerálne látky, prípadne kombinované. Často sú to látky chemické, jednoduchého zloženia, prípadne biologicky aktívne. Z týchto dôvodov je aj moje triedenie nepresné.   

Liečivé rastliny – v našej prírode ich máme nepreberné množstvo. Moja mama  vravievala: „Pán Boh nám dal bylinky na každú chorobu“. Postupne s vekom jej vždy viac a viac dávam za pravdu. Tieto rastliny obsahujú veľa biologicky aktívnych látok od úplne jednoduchých až po veľmi zložité organické látky. Sú schopné ovplyvňovať činnosť jednotlivých orgánov a orgánových sústav (glykozidy z náprstníka ovplyvňujú  činnosť srdca, kumaríny majú protizrážavý účinok, horčiny zlepšujú činnosť tráviacich orgánov a mnohé ďalšie). Nemajú  takmer žiadne nepriaznivé vedľajšie účinky na rozdiel od farmakologicky vyrábaných liekov.  Ich účinok sa zvyčajne prejaví pri dlhodobejšom podávaní. Ich použitie si vyžaduje veľa vedomostí z botaniky a ľudového liečiteľstva a najmä skúseností. O ich použití je pomerne veľa publikácií. Ak majú domáce zvieratá voľný pohyb, vedia si ich samé vyhľadať. U zvierat existuje takzvaná „vedomá samoliečba“. Zvieratá vedia, ktoré rastliny alebo látky, majú vyhľadať, aby sa vyliečili. Je možné ich použiť vo forme čajov, záparov, výluhov a podobne. Pri hnačkách zvyknem používať myší chvostík, odvar z dubovej kôry, mrkvy a mäty. Pri dýchacích problémoch čaj z kvetov podbeľa a šalvie lekárskej. Tri lyžice sušiny na 2 litre vody, vyluhovať 20 minút, naliať do napájačky a doplniť do plna pitnou vodou. Jeden krát týždenne som holubom podával na drobno nakrájané listy lopúcha väčšieho, mäty piepornej, medovky, myšieho chvostíka lucerny, ďateliny, či púpavy. Po nakrájaní som ich pokvapkal vodou, pridal lyžičku kuchynskej soli, dve lyžičky sódy bikarbóny. Po premiešaní som ich dal do samostatnej nádoby podal holubom. O ich účinkoch sa môžeme viac dozvedieť z rozličných publikácií o liečivých rastlinách.

Dubová kôra – dub letný - Quercus robur - odvar je veľmi účinný pri liečbe hnačiek u všetkých druhov zvierat. Odvar sa pripravuje varením jednej lyžice kôry v 1 l vody asi 10 minút. Po vychladnutí sa podáva namiesto pitnej vody 5 – 6 dní. Má výborný protihnačkový efekt. Odvar má mierne trpkú chuť pre obsah trieslovín.  

Zelenina s antibakteriálnym účinkom.

Cibuľa, chren, cesnak. Sú to látky s vysokým obsahom antibakteriálnych látok zvaných  fytoncídy. Používajú sa rozličným spôsobom. Cesnak sa podáva holubom a sliepkam v strúčikoch, pre protiparazitárny účinok, ktorý využívali najmä starí holubári. Veľkým holubom môžeme podať celý menší strúčik cesnaku. Malým holubom podávame polovičku, alebo menšiu časť strúčika vo veľkosti zrnka kukurice. Podávame ho jednorázovo, alebo dva až tri dni po sebe. Je možné použiť výluh z cesnaku a cibule. Tri veľké cibule a tri hlávky cesnaku sa pokrájajú a nechajú vyluhovať v 2 litroch vody. Tento výluh potom riedia s napájacou vodou v rozličnom pomere od 1 : 10 – 1 : 30. Každý má svoj vlastný pomer. Sú vyrábané aj cesnakové tablety. Ja používam cesnakové tablety u holubov, u ktorých sa objavia nejaké ľahké príznaky ochorenia. Existuje cesnakový roztok, ktorý podávam na krmivo jeden až trikrát týždenne.  

Žihľava – pŕhľava dvojdomá – (Urtica dioica) Je to mohutná rastlina rastúca na pôdach v vyšším obsahom dusíka. Pomenovanie dostala podľa schopnosti popŕhliť. Obsahuje pomerne veľa dusíkatých látok, čím sa vyrovná lucerne a ďateline. Obsahuje však pomerne veľa vlákniny, najmä po období kvitnutia, pomerne veľa kremíka, glykozidy,  triesloviny, kyselinu mravčiu, askorbovú a niektoré vitamíny. Podávam ju holubom v malom množstve nakrájanú „na drobno“. Pred krájaním ju „pohužvem“ v plastovom vrecku, kedy stráca pŕhlivú schopnosť. Odpozoroval som to od Ing. Miloša Supuku. Holubom ju podávam nakrájanú na drobno.  

Naklíčené zrniny – veľmi často sa používajú na „zobudenie“ zvierat po zime. Nie sú to už obilniny, ale ešte ani zelené krmivo. Najčastejšie ho  používajú chovatelia exotických vtákov, holubov a hydiny. Takéto krmivo je výborným a lacným zdrojom vitamínov A, E. Má vplyv na tvorbu pohlavných hormónov a na tvorbu kožných derivátov spolu so zinkom (srsť a perie). Naklíčením sa zvyšuje aj stráviteľnosť a využiteľnosť živín. Samozrejme, že naklíčené zrniny rýchlo podliehajú kazeniu, najmä hnitiu, plesniveniu a kysnutiu. Takto poškodené krmivo spôsobuje hnačky a niekedy aj úhyny. Preto si ho nikdy nepripravujeme do zásoby, ale priebežne pripravujeme a skrmujeme. Zvieratá si na naklíčené krmivo musia zvyknúť.  

Oregano – pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) – je divorastúca trvalka vysoká až 1 m. Jej vňať dobre pôsobí proti zápalom horných dýchacích ciest a tráviacej sústavy. V poslednej dobe sa často používa vo forme olejov, odvaru, alebo záparu. Často ho používajú chovatelia holubov, ako podporný prípravok. Niektorí si chov holubov bez neho nevedia ani predstaviť.   

Minerálne látky – predstavujú rôzne chemické prvky nevyhnutné pre život zvierat, vrátane človeka. Okrem základných bioprvkov, ako sú uhlík, vodík, dusík, a kyslík, ktoré sú súčasťou všetkých bežných organických zlúčenín, sú to tzv. makroprvky - makroelementy (vápnik, fosfor, draslík, síra, sodík, chlór, horčík, železo, ...). Ďalšie sú potrebné len v stopových množstvách. Nazývame ich mikroprvky - mikroelementy (kobalt, meď, zinok, molybdén, jód, selén, mangán, ...). Význam niektorých ďalších prvkov, resp. ich  funkcia a vplyv na zdravie zvierat nie je celkom úplne prebádaný (chróm, bór, arzén, kremík). Základným zdrojom minerálov v prírode je pôda, grit a voda. Cez rastliny a živočíchy sa dostávajú do potravinového reťazca.

Manganistan draselný – hypermangán je kryštalická látka fialovo čiernej farby, ktorá sa dobre rozpúšťa vo vode na fialový roztok. Intenzita farby je úmerná koncentrácii. Na svetle sa rozkladá. Najčastejšie sa používa na dezinfekciu pre svoje oxidačné vlastnosti.  Koncentrovanejšie roztoky je možno použiť na dezinfekciu napájačiek a kŕmidiel. Pri styku s pokožkou ju popáli a vzniknú tmavo hnedé miesta. Súčasne slúži ako zdroj mangánu, potrebného na stavbu pohlavných hormónov, pri metabolizme a na tvorbu chrupaviek. Podávam ho v pitnej vode dva až tri krát mesačne holubom.

Modrá skalica - síran meďnatý. Je to kryštalická látka jasnej modrej farby. Používajú ju veľmi často záhradkári na postrek viniča a kríkov napr. proti múčnatke. Vo väčšom množstve je jedovatá, preto treba opatrnosť pri používaní. Meď v nej obsiahnutá je potrebná pre organizmus v malom množstve na tvorbu hormónov. Používa sa ako prostriedok na tlmenie hnačiek počas paramyxovirózy holubov – 0,5 g = na špičku noža do 1 l vody počas 2-3 dní.

Kuchynská soľ - chlorid sódny. Je to pre život dôležitá, hygroskopická látka. Organizmus každého živého tvora obsahuje 0,89 % roztok tejto soli vo svojich tekutinách. Znížený obsah v krmive spôsobuje rôzne zdravotné problémy od nechutenstva až po zníženie výkonnosti a úžitkovosti. Vtáci lepšie znášajú jej nedostatok, ale sú aj viac náchylné na otravu. Túto spôsobí príjem soli v množstve nad 4 %  v kŕmnej dávke jednorázovo. V chove holubov používam kusovú kamennú kŕmnu soľ, ktorú majú k dispozícii počas celého roka. Problémom je akurát obdobie jesene a zimy, kedy je vysoká vzdušná vlhkosť a soľ pohlcuje vodu. Dá sa použiť kryštalická kuchynská soľ, ale je potrebné ju podávať opatrne, aby nedošlo k otrave.  Ak holuby nemajú soľ, vyhľadávajú moč od cicavcov, prípadne iné soli (ozobávajú zeminu po umelých hnojivách, čo spôsobuje plošné otravy). Väčšina prijatých krmív obsahuje vyššie hladiny draslíka. Aby v tele dobre pracovalo trávenie, je potrebné udržiavať správny pomer medzi sodíkom a draslíkom. Kuchynská soľ je zdrojom  sodíka. Jej väčší obsah v krmive však mení osmotické tlaky v tráviacej sústave – zvieratá začnú veľmi piť viac vody a následne dôjde k hnačkám. Ideálne je, ak holuby si doplnia sodík z kamennej soli ozobávaním. Soľ dopĺňa aj hladinu chlóru, potrebného na tvorbu kyseliny soľnej, ktorá je hlavnou zložkou tráviacich štiav v žalúdku.

Sóda bikarbóna – hydrogén uhličitan sódny. Pre činnosť organizmu je veľmi dôležitá. Patrí do skupiny pufrov, čiže udržiava správne pH a dopĺňa ióny na udržanie acidobázickej  rovnováhy.  Ja ju využívam v chove holubov ako liek na udržanie správneho pH, najmä pri liečbe hnačky. Pridávam ju do zeleného krmiva dva až trikrát týždenne v množstve asi dve  čajové lyžičky. U holubov nasypem sódu do samostatnej mištičky a predložím. Niekedy ju vôbec neberú a niekedy sa jej nevedia nasýtiť. Je to rýchlejší pufer ako oxid horečnatý, ale aj rýchlejšie sa v tele minie,  preto ho treba pravidelne dopĺňať. 

Glukóza, med – glukóza sa predáva s označením Glukopur. Oba obsahujú ľahko rozpustné cukry, ktoré za krátky čas do organizmu prinesú veľa energie. Je to síce čistá energia, ale na okamžité, efektívne doplnenie energie je lepší lecitím, lebo ten priamo prestúpi do buniek a tam sa spáli v mitochondriách. Energia z glukózy sa musí preniesť na väzby ATP  (adenozíntrifosfát). Ja ich používam pri liečbe chorých a vyčerpaných zvierat. Podanie roztoku glukózy, alebo medu vzpruží organizmus a dá sa naštartovať do prijímania potravy. Na holuba podám asi 10 g glukózy rozpustenej vo vode so štipkou soli a 5 g sódy a podávam striekačkou priamo do hrvoľa jeden až trikrát denne. Pre zdravé holuby ich nepoužívam.

Slnečnicový olej – informáciu o jeho praktickom využití mám už dávnejšie od MVDr. Jozefa Koreňa, ktorý ako študent veteriny ho videl bežne používať na holubníku známeho chovateľa poštových holubov Imricha Peka z Košíc, zvaného „Peko báči“. Olej je zdrojom ľahko využiteľnej energie, nasýtených a nenasýtených mastných kyselín, ktoré sú potrebné pre správnu činnosť nervového systému; vitamínov rozpustných v tukoch. Pri podaní väčšieho množstva však môže vyvolať hnačku. Ja ho podávam pomerne zriedka 0,5 dcl na 2 kg zrnín. Krmivo by malo byť bezprašné. Je možné použiť aj iné oleje ako ľanový, repkový, olivový a podobne. Na takto zvlhčené krmivo môžeme aplikovať rozličné minerálne, podporné látky, probiotiká, práškové lieky a mnohé ďalšie. Oleje vo všeobecnosti sú najkoncentrovanejšou energiou v kg sušiny. Tuky v 1 kg sušiny obsahujú 30 MJ energie, alkoholy 25 MJ, cukry 19 MJ, organické kyseliny 11 MJ. Preto tak dobre fungujú aj pri malých množstvách. Živočíšne tuky nemusia byť  vždy dobre stráviteľné, preto u niektorých druhov zvierat používame radšej oleje. 

Humínové kyseliny – pomerne nový objav na liečbu porúch tráviaceho traktu. Tieto kyseliny vznikajú pri správnom kompostovaní a výrobe humusu. Upravujú pH čreva, viažu toxíny z obsahu čreva a podporujú správnu činnosť trávenia. Oproti živočíšnemu uhliu je to preventívny liek s názvom Humac natur. Ja ho podávam do samostatnej misky holubom, odkiaľ ho berú podľa potreby.

Probiotiká sú to živé baktérie viacerých druhov viazané na kŕmnu múku, sušenú srvátku, alebo iné nosiče. Tieto baktérie boli získané výtermi z konečníka, zvyčajne mláďat na mliečnej výžive. Jedná sa o jeden, alebo kombináciu viacerých kmeňov a druhov baktérii, ktoré majú schopnosť potláčať rast choroboplodných, alebo podmienečne choroboplodných baktérií, blokovať miesta na ich uchytenie a rast na sliznici čreva, alebo svojou činnosťou upravovať pH obsahu čreva. Dráždia imunitné bunky v črevách, čím sa zlepšuje obranyschopnosť organizmu. Podieľajú sa na udržiavaní správnej činnosti čreva. Ešte ako študent Vysokej školy veterinárskej som robil vedecké prácu s probiotikami.

Tieto prípravky sa podieľajú na aktívnom budovaní zdravia. Podávajú sa preventívne zvyčajne 1 – 2 x týždenne, alebo po antibiotickej liečbe do krmiva. Môžeme použiť priemyselne vyrábané (prorabit, propigeon, avibion, ...) alebo prírodné kyslomliečne výrobky (jogurty, kyslé mlieka, bryndza, ...). Priemyselne vyrábané naviažeme na krmivo použitím oleja. Prírodné pridáme ku krmivu v takom množstve, aby krmivo zostalo sypké, nezlepené. Premiešame a necháme sa naviazať na krmivo asi 5 minút. 

Antuka Je vyrobená drvením poškodenej vypálenej tehly a škridly na určitú zrnitosť. Je to najčastejšie používaný materiál na stavbu tenisových dvorcov. Jej chemické zloženie je ovplyvnené zložením hliny, z ktorej sa tehly a škridly pália. Z tohto dôvodu je dobré mať antuku na výrobu gritu z viacerých tehelní. Pre chovateľov je dôležitou zložkou gritu, pre obsah železa a ďalších chemických prvkov. Výborne pôsobí proti hnačkám, či už „liečebne“ alebo preventívne. Holuby  antuku veľmi obľubujú.

Zeolit – hornina, ktorá sa ťaží na viacerých miestach na svete. Podľa rozborov najkvalitnejšie zeolity sa ťažia v Nižnom Hrabovci, okr. Vranov a na Kube. Má zelenkavú farbu. Viaže na svojom povrchu niektoré škodlivé plyny (sírovodík, čpavok), toxíny, plesne a ďalšie. Tieto nezostávajú v tele a nepôsobia na organizmus, ale výkalmi odchádzajú zo zvieraťa. Tým eliminujú ich škodlivý vplyv. Používajú sa jemne mleté ako prípravok proti vonkajším parazitom na posyp.  V chove vtákov sa používajú na výrobu gritu, ale moje holuby ho veľmi neobľubujú.   

Grit - je anorganický prídavok do krmiva, alebo podávaný samostatne zrnožravým vtákom. Tieto nemajú zuby, ktorými by potravu rozdrobili. Preto rozmeľňovanie potravy má na starosti svalnatý žalúdok v spolupráci v drobnými kamienkami. Súčasne sú zdrojom minerálnych látok. Existuje veľa rôznych druhov gritov. Hlavné delenie je na vápencové,  kremičité a zmiešané. Vápencové sú hlavným zdrojom vápnika, avšak pri styku s kyselinou chlórovodíkovou sa pomerne rýchlo rozpustia. Dobré vápenné grity vyrába Mikrop Čebín a.s.  z ČR Okrem čistého vápenného gritu vyrábajú aj s prídavkom železa a jódu. Pre správnu činnosť svalnatého žalúdka je preto výhodnejší grit kremičitý, avšak chýba mu vápnik. Obom však chýbajú ďalšie minerálne látky. Preto sa najviac používajú grity miešané. Zvyčajne sú priemyselne vyrábané. Tieto sú špecializované podľa druhu zvierat, plemennej príslušnosti, veku, zamerania chovu a podobne. V poslednej dobe sa objavujú grity s prídavkom drvených mušlí. Skúsení chovatelia si grity miešajú sami. Na výrobu miešaných gritov používajú hrubozrnné piesky, drobnozrnné štrky, zeolit a vápence rozličnej zrnitosti,  staré omietky (bez moderných malieb), antuku, tehliarsku hlinu, íly, minerálne doplnky (plastin, vitaplastin) kuchynskú soľ, sušené rastliny, aníz,... Ja ešte primiešavam do takto vyrobeného gritu aj viaceré druhy priemyselne vyrábaných gritov. Dajú sa vyrobiť v sypkej forme, alebo vo forme tehličiek. Zrnitosť u veľkých plemien holubov má byť v rozmedzí od 3 do 5 mm a u malých plemien holubov vo veľkosti od 2 - 3 mm. Veľmi dôležité je uskladnenie na suchom mieste. Ak pridáme soľ, táto nasáva vo vlhkom prostredí vodu a následne sa v grite množia plesne, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé. Grit podávame na suchom mieste v chovateľskom zariadení, nikdy nie vonku.      

Okyseľovače - Môžeme tu zaradiť rôzne organické kyseliny s krátkym chemickým vzorcom. Najčastejšie používaný je kuchynský ocot, čo je 8 % kyselina octová. Je najdostupnejší pre chovateľov. Riedime ho v pomere 4 – 5 dcl na 10 l vody a podávame 1,5 dňa. Pri nižšej koncentrácii môžeme roztok podávať dlhšie. Opakovane môžeme podať po týždni. Má dobrý efekt v tlmení kokcidiózy, klostridiózy a ďalších črevných infekcií spôsobených parazitami a baktériami, ktorým vyhovuje zásadité pH nad 7,1. Kyselina octová však pôsobí depresívne pri príjme krmiva. V priemyselne vyrábaných okyseľovačoch sa viac využíva kyseliny jablčná, ktorú organizmus využíva v energetickom metabolizme. Taktiež sa využívajú aj iné organické kyseliny (mravčia, propiónová, mliečna, citrónová). Je možné použiť aj srvátku, ako vedľajší produkt  výroby tvarohu.  U holubov niekedy používam citrodeko do pitnej vody v množstve 1 – 2  lyžičky do 5 l vody. Pri dlhšom podávaní sa môže objaviť hnačka a zvýši sa potreba vápnika.

Niečo o vitamínoch. Všeobecne sa delia na vitamíny rozpustné v tukoch – A, D, E, K a rozpustné vo vode a to rada B a C. Tieto slúžia ako katalyzátory, čiže sa pri reakciách nespotrebúvajú, ale riadia reakcie v organizme. Navyše organizmus ich pravidelne odbúrava a tak je potrebné ich dopĺňať. Organizmus niektoré z nich dokáže syntetizovať z tzv. provitamínov, alebo treba dodať priamo vitamíny. O výrobu niektorých sa stará správne fungujúca mikroflóra v čreve (K, B), iné sa vyrábajú z provitamínov pôsobením slnečného žiarenia (D) alebo si ich vyrába organizmus z iných provitamínov (A). Ostatné je potrebné do organizmu dodať potravinami (C, E). Funkcie vitamínov v tele živočíchov je obvykle spojené s vnútrobunkovými hormonálnymi pochodmi.

Vláknina – má vo výžive zvláštne postavenie. Je zložitý cukor a vyskytuje sa len v rastlinách. Je veľmi ťažko stráviteľná bežnými zvieratami. Jej obsah v rastlinách sa zvyšuje po kvitnutí rastlín. V tele rastlín spolu s lignínom tvorí oporný systém tiel rastlín. A čím sú rastliny staršie, tým potrebujú pevnejšiu oporu na udržanie generatívnych častí, čiže stúpa obsah vlákniny. Zvieratá nedokážu vlákninu tráviť, preto im v tom pomáhajú baktérie v bachore, hrubom, alebo slepom čreve. Pri trávení vlákniny vytvárajú veľa vitamínu K a celej rady B. Navyše štrukturálna vláknina dráždi črevo k vyššej činnosti, čím sa udržiava správna činnosť čreva a celého tráviaceho traktu. Zvýšenie vlákniny potláča hnačku. Najviac vlákniny pre holuby je v jačmeni, ovse, slnečnici a repke. Pozor však na množstvo vlákniny v kŕmnej dávke, lebo znižuje objemovú kapacitu tráviacej sústavy, čiže živočíchy majú menej priestoru v žalúdku a črevách na krmivá, ktoré obsahujú stavebné a energetické zložky. Obsah vlákniny u holubov nad 5 % výrazne znižuje využiteľnosť všetkých prijatých živín.

        Vo výžive je niečo veľmi dôležité a tým je vyvážená kŕmna dávka. Nie je to nič hmotné. Sú to správne pomery živín podávaných zvieratám, v závislosti na ich potrebách. Limitujúcim faktorom produkcie je tá živina, ktorej sa nachádza v potrave najmenej. Pestrosť druhovej skladby kŕmnej dávky toto eliminuje. V súčasnosti naša veda pozná veľké množstvo potrebných látok, ale nie všetky. Pre ich množstvo pri výpočte optimálnej kŕmnej dávky sa nedá zo všetkými rátať z dôvodu zložitosti výpočtov a možných synergických, alebo antagonistických vzťahov. Toto sa však dá odstrániť tým, že zvieratám poskytneme čo najpestrejšiu kŕmnu dávku v počte jednotlivých komponentov. Tieto látky musia byť dodávané do tela súčasne, lebo živočíchy si spravidla nevedia vytvárať v tele ich zásoby. Správne zostavená kŕmna dávka zabezpečuje organizmus živinami a ten správne rastie, preperuje, lieta, rozmnožuje sa a stará sa  o potomstvo, čím takto napĺňa chovateľské heslo: „Pre radosť, krásu a úžitok“. Ak zviera dostane všetko, čo potrebuje v primeraných množstvách, celý organizmus pracuje „ako správne nastavený stroj“. Každý  prebytok musí organizmus nejakým spôsobom vylúčiť, pri nedostatku nahradiť inou látkou, ak sa to vôbec dá. Pri nedostatku čo i len jednej dôležitej živiny klesá úžitkovosť, znižuje sa využiteľnosť ostatných živín a klesá odolnosť voči chorobám, prípadne dôjde k zlyhaniu niektorých orgánov. Ak nepríde  náprava včas, jedinec sa nedostatočne vyvinie, stáva sa zákrpkom, ochorie, alebo uhynie. Nikdy neposkytne požadovanú úžitkovosť. Takéto nedostatky zanechajú často trvalé negatívne stopy aj na vnútorných orgánoch.

        Pri prebytku niektorých látok, sa ich organizmus musí zbavovať, čím trpia najmä vylučovacie orgány ako obličky, pečeň a pľúca. Energia je použitá na vylúčenie prebytku a nie na úžitkovosť, alebo odolávanie negatívnym vplyvom prostredia. Ak ich organizmus nestačí odbúrať, zostanú v ňom zabudované na netypických miestach (napr. „kosť“ v srdci pri prebytku vápnika, kôrnatenie tepien pri prebytku energie a pod.). Pri prebytku energie dochádza k pretučneniu a pri nedostatku k chudnutiu. Pri prekrmovaní dusíkatými látkami a súčasnom nedostatku energie, organizmus musí tieto využiť na tvorbu energie, čím tvorí veľa odpadných produktov na báze kyseliny močovej, ktoré nedokáže vylúčiť a tak ich ukladá v kĺboch a serózach a vzniká urikóza. Obdobne vznikajú poruchy činnosti pečene.

     Ochorení spôsobených nesprávnou výživou pri súčasnom nedostatku pohybu a bez prístupu k prírodným zdrojom (voliérový chov) je veľmi veľa. Pedagógovia  z katedry výživy Univerzity veterinárneho lekárstva nám študentom hovorili, že dobrý veterinár musí vedieť správne nakŕmiť zvieratá, prípadne korigovať ich ochorenia kŕmením, aby zamedzil chorobám z nesprávnej výživy, lebo 90 % ochorení je spôsobených nesprávnym kŕmením. My sme vtedy „žrali“ skôr chirurgiu, internú a pôrodníctvo, ale postupom času  zisťujem, že mali pravdu.

             Veterinárna starostlivosť

            Len zdravý holub poskytne výborný výkon. Preto je potrebné urobiť všetko preto, aby boli naše holuby zdravé. Tým však nemyslím, aby sme holuba držali pri živote použitím všetkých dostupných liekov. Kvalita zvierat v prírode je mimoriadna preto, že nevhodné typy sú zlikvidované a len najlepšie prežijú, pária sa a prinášajú potomstvo. Na to nesmieme zabúdať. Vždy časť mláďat v prírode uhynie. Nehovorím že z odchovaných mláďat nám musí zostať len 30 %, ako v prírode, ale vyradenie chudorľavých a neduživých mláďat je nutné. Nikdy ich neliečme. Chorý holub lietať nebude a po vyliečení často má trvalo postihnuté niektoré orgány. Tie mu už neumožnia podať výborný výkon. Navyše na potomstvo prenáša citlivosť na rôzne ochorenia, čím sa životaschopnosť mláďat znižuje.  

            Holuby ohrozujú niektoré významné ochorenia a tie potom zbytočne spôsobujú úhyny. Proti týmto je dobré holuby chrániť vakcináciou.

Paramixoviróza je vírusové ochorenie, na ktoré nemáme spoľahlivý liek. Chorým holubom poskytujeme len podpornú liečbu. Postihuje viacero orgánových sústav, ale najznámejšia je nervová forma. Pri tejto holuby majú vykrútený krk a nežerú. I napriek liečbe veľa holubov uhynie. Vyliečené holuby sa stávajú bacilonosičmi a je preto lepšie ich vyradiť z chovu. Taktiež prenášajú citlivosť na toto ochorenie na potomstvo. Oveľa výhodnejšie je holuby vakcinovať. V ohrozených chovoch je potrebné vakcinovať mláďatá už vo veku nad 25 dní. Vakcináciu zopakujeme po jednom až dvoch mesiacoch. Dospelé holuby potom vakcinujeme jeden krát ročne. Niektorým chovateľom sa osvedčilo vakcinovať 2 x ročne. Vakcinácia poskytuje veľmi spoľahlivú ochranu proti tomuto ochoreniu. Existujú už spoľahlivé vakcíny

Kiahne a diftéria je vírusové ochorenie. Spôsobuje ho jeden druh vírusu. Rozlišuje sa  podľa toho, ktoré časti organizmu napadne. Kiahne na neoperených častiach tela vznikajú pri kožnej forme. Táto je menej virulentná (nezhubná) a veľa zvierat ju prežije. Ak sa tvoria pablany v zobákovej dutine, jedná sa o diftériu, ktorá je zhubnejšia. Pri nej niekedy uhynie skoro 90 % nakazených  zvierat. Tie ktoré prežijú, zvyčajne majú problémy s plodnosťou. Existuje aj zmiešaná forma, ktorú prežije len máloktoré zviera. Ani pri tomto ochorení nemáme spoľahlivý liek na liečbu. Zviera po vyliečení ochorenia získava doživotnú imunitu. Samozrejme, ak to prežije. Podobne  ako pri pyramixoviróze, je možné holuby vakcinovať. Vakcinácia  poskytuje výbornú ochranu v trvaní jeden rok.  Vakcináciu však treba vykonať už v júli a v auguste.

Salmonelóza je  bakteriálne ochorenie, proti ktorému sa dá tiež vakcínovať. Spôsobuje ho baktéria salmonelózy, ktorých je veľké množstvo sérotypov, avšak len málo z nich je vysoko virulentných. Jedná sa o ochorenie tráviaceho traktu, kedy sa v akútnom štádiu ochorenia holuby dostanú do úpornej hnačky. Najčastejšie uhynú mladé holuby, prípadne aj staré, ak im neposkytneme primeranú antibiotickú liečbu, s náhradou straty tekutín a minerálov. Ak prejde do chronického štádia, zníži sa liahnivosť a prežívateľnosť mláďat v prvých dňoch. Taktiež u dospelých holubov môže prepuknúť kĺbová forma, kedy dôjde k opuchom kĺbov krídel a behákov. Vtedy je problém sa salmonelózy zbaviť. Je nutná antibiotická liečba, súčasne s dezinfekciou a následnou vakcináciou. Choré holuby je potrebné z chovu bez milosti vyradiť, nakoľko sú trvalými bacilonosičmi. Na trhu existuje viacero spoľahlivých vakcín. I keď máme antibiotiká, ktoré sa vedia vysporiadať s každou bakteriálnou infekciou, je lepšie vakcinovať holuby, aby sme predišli úhynom. Vakcinácie opakujeme jeden krát ročne.

Trichomoniáza je parazitárne ochorenie holubov. Spôsobuje ho mikroskopický parazit trichomonas columbae. Jedná sa o parazita, ktorý sa vyskytuje v hrvoli každého holuba. Niekedy sa však rovnováha poruší, premnoží sa tento parazit a vtedy holuby ochorejú. Ukazujú sa nešpecifické príznaky (nechutenstvo, posedávanie, zježené perie na čele, občas hnačka a malý záujem o okolie). Vtedy prichádza fáza zamorenia, kedy sa trichomonády dostanú do  celého organizmu. Cez vaječníky sa dostanú trichomonády do vajíčka  a takto nakazené mláďatá sa vyliahnu oslabené, s nevstrebaným žltkovým vačkom a uhynú za niekoľko dní, alebo uhynú tesne pred vyliahnutím. Ak sú dospelé holuby dostatočne premorené, šíri sa ochorenie tzv, „zobáčkovaním“, ktoré predchádza vlastnému páreniu. Mláďatá sa nakazia pri kŕmení v prvých dňoch po vyliahnutí. Po nakazení sa spomalí ich vývoj, zaostávajú v raste a silne nakazené mláďatá prestanú žrať a nakoniec hynú za príznakov sťaženého dýchania prípadne hnačky. Preto je dôležité chovné holuby preliečiť pred začiatkom chovnej sezóny s prípravkami Trinidazol, Metrozol a ďalšie. Sú to spoľahlivé lieky, len treba dodržať dávkovanie a dĺžku liečby. Druhú liečbu robím po vyliahnutí mláďat z druhých hniezd. Nie je dobré, ak holuby preliečujeme veľmi často (poštové holuby každých 14 dní). Vtedy si holuby nevytvoria vlastnú imunitu a neskôr bez liečby nedokážu ani prežiť. Navyše si vytvárame odolné línie trichomonád na predkladané lieky.

Kokcidióza

Je to ochorenie spôsobené mikroskopickými parazitmi - eimériami, parazitujúcimi v črevách. Pri svojom rozmnožovaní ničia epitelové bunky čreva a spôsobujú poranenia sliznice čreva, cez ktoré vniká do organizmu množstvo baktérií z obsahu čreva. Sú na ňu citlivé hlavne mladé zvieratá. Lieči sa hlavne sulfonamidovými preparátmi, na ktoré však postupne vzniká odolnosť kokcídií. Kokcídie sú citlivé na prekyselenie čreva, preto ako prevenciu používame ocot v množstve 4 dcl na 10 litrov napájacej vody, alebo priemyselne vyrábané prípravky v ktorých sú viaceré organické kyseliny. Ich výhodou je, že organizmus ich môže použiť pri metabolizme energie.  

Rôzne endoparazitózy napádajú mladé i staršie holuby. Holuby sa nakazia hlavne pri kŕmení na podlahe a v plochých miskách, kde je krmovo v styku s trusom. Nakazené holuby postupne chudnú, strácajú na vitalite, pohyblivosti, viac a viac posedávajú a vytráca sa z nich život. Parazitózy sa šíria hlavne vajíčkami vylučovanými trusom. Pri udržiavaní čistoty v holubníku, roštami pri kŕmidlách, roštovej podlahe a pravidelnej dezinfekcii holubníka sa prenos parazitov značne obmedzí. I napriek tomu je dobré holuby jeden až dvakrát ročne odčerviť. Odčervenie sa dá urobiť liekmi podávanými vo vode, v krmive, alebo priamo do zobáka tabletkami. Na podporu zdravia, niektorí chovatelia počas chovného obdobia podávajú cesnak, alebo výťažky z cesnaku či cibule, ktoré majú protiparazitárny účinok. Podávame ich preventívne a nie je nimi možné nahradiť antiparazitárne lieky pri diagnostikovaných parazitózach.

Vonkajšie parazitózy, čiže ektoparazity sú parazity, ktoré parazitujú na povrchu kože. Najčastejšie problémy spôsobujú vtáčie vši a čmelíky. Oba druhy sú si na prvý pohľad dosť podobné a bežnému chovateľovi robí problém ich rozlíšenie. Žijú a rozmnožujú sa mimo vtákov, len v noci vyliezajú nacicať sa krvi. Na holúbätách sa zdržiavajú počas celého dňa. V priaznivých podmienkach a pri vyšších vonkajších teplotách sa oba druhy mimoriadne rýchlo rozmnožujú. Obidva uvedené druhy sú tzv. hematofágne, t.j. živia sa cicaním krvi. Ich škodlivosť spočíva hlavne v ich enormnom množstve. V letných horúčavách sa vedia rozmnožiť do takého počtu, že sú schopné našich zverencov doslova „vycicať z krvi“. Holuby niekedy opúšťajú hniezda s vajíčkami, alebo aj vyliahnuté mladé. Zvieratá hynú za príznakov silnej anémie – bledé sliznice, koža a kožné výrastky. Tieto parazity sa podieľajú aj na prenose infekčných, najmä vírusových ochorení.  Množia sa v okolí hniezda, obyčajne už v čase sedenia rodičov na znáške. Ak si to nevšimneme pri kontrole vajíčok, na ktorých ich niekedy vidíme čulo pobehovať, potom sa mláďatá vyliahnu už do zamoreného hniezda a parazity ich doslova „vypijú z krvi“ za niekoľko dní. Nájdeme už len mŕtve, alebo hynúce a chladnúce mladé. Pri miernejšom zamorení zisťujeme, že mladé holuby po obručkovaní neprospievajú a zaostávajú v raste, hoci sú nakŕmené. Ak ich zoberieme do ruky zistime, že majú množstvo parazitov najmä pod krídlami a niekedy lezú holúbätám až do ušných otvorov. Ak ich postavíme na bielu podložku, vši, či roztoče z nich padajú pri každom pohybe. Sú v rôznom štádiu nacicania a trávenia krvi. Niektoré tmavo hnedo sfarbené dosahujú veľkosť až do 1,5 mm. Iné sú len červené asi polovičnej veľkosti a hladné, nenacicané sú vo veľkosti asi 0,1 mm.

            Ak ich však už v chove máme, čaká nás „riadne dlhý boj“. Vykynožiť ich, nie je otázkou jedného či dvoch zásahov. Hlavný boj sústredený na hniezda a mláďatá. Kontrolujeme vajíčka, aby sme boli „v obraze“, čo sa týka oplodnenosti, aj prítomnosti parazitov. Je dobré pridať do hniezda niekoľko listov orecha, vetvičiek mäty, levandule, rozmarínu, alebo iných silne voňavých rastlín. Pôsobia na parazity odpudivo. Ak zistíme prítomnosť parazitov, celé hniezdo spálime, budník vymetieme a urobíme chemický postrek. Hniezdo nanovo vystelieme slamou, alebo hrubým senom a až potom vložíme vajíčka. Po vyliahnutí kontrolujeme prítomnosť parazitov na mladých. Tie sa zdržujú hlavne pod krídlami, čo u neoperených mláďat ľahko zistíme. U starších mláďat vo veku nad 15 dní po manipulácii nám zostanú parazity na rukách. Napadnutého holuba položíme na hladkú, bielu, alebo svetlú, jednofarebnú podložku, kde necháme mláďa šmýkať sa a prestupovať, parazity pritom z neho padajú na podložku. Môžeme orientačne stanoviť aj silu zamorenia parazitmi. Ak spadne do 10 parazitov, je to slabá invázia, do 50 ks je stredná invázia a do 100 je už silná invázia. Mláďa pritom viackrát preložíme na iné miesto, aby sme neumožnili parazitom znova vyjsť na neho. Prstom prejdeme spodnú stranu krídiel, otrasieme a oklepeme ďalšie parazity.  Po piatich až desiatich minútach na svetlej podložke odstránime takto z mláďaťa až 95 % parazitov. Všetky popučíme nechtom. Potom mláďa vložíme do nového hniezda a vystriekaného budníka. Na ošetrenie budníka použijeme nejaký spoľahlivý antiparazitárny prípravok (ekosip, BVP vermin, ....). Odstaveným mláďatám v samostatnom oddelení podáme dva dni po sebe vitamíny skupiny B, dôkladne vyčistíme oddelenie, a vystriekame všetky jeho časti prípravkom proti parazitom, Do kúpeľa im možno pridať prípravok  s účinnou látkou ivermectín, prípadne iné. Toto viackrát opakujeme s odstupom 4 – 5 dní.  Chemický postrek zopakujeme v jeseni po skončení chovnej sezóny. Posledné tri roky je už na trhu prípravok Exzolt, ktorý sa podáva do vody. Je však pomerne drahý.         

           Ochoreniam všeobecne sa môžeme vyhnúť správnym ošetrovaním, kŕmením, zoohygienou a aktívnou tvorbou zdravia. Holuby v preplnenom holubníku či voliére, bez voľného preletu, kŕmených monodiétou, bez prístupu k pomocným látkam – je výborným štartom k ochoreniam. Je dôležité, aby v holubníku bolo najviac 6 holubov na 1 m² a 4 holuby na 1 m³ bez preletu. Ak majú holuby voliéru, počet holubov sa môže zvýšiť. Ak majú holuby voľný prelet, môžeme počet holubov na jednotku plochy ešte zvýšiť. Ak sú holuby voľne pustené, všetku činnosť robia vonku a v holubníku len chovajú mladé, potom môže byť počet holubov na jednotku plochy až 5 násobný. Čistota v holubníku a sem – tam dezinfekcia, kúpanie, vetranie bez prievanu a suchý holubník, podporujú zdravie holubov. Pre prerušenie prenosu prípadnej infekcie je veľmi dôležitá karanténa pre všetky novo prinesené holuby v trvaní 2 – 4 týždne. Platí to aj pre naše holuby, vracajúce sa z výstav a iných spoločných akcií. Nezabudnime preliečiť holuby proti kokcidióze a parazitom. Zbytočne však lieky nepoužívajme, lebo znižujeme odolnosť holubov proti ochoreniam. Choré holuby je najlepšie z chovu vyradiť. Aktívne budovanie zvierat znamená aj používanie probiotík, zeleného krmiva, dobrej minerálnej výživy, rôznych podporných látok ako sú liečivé rastliny, alkohol do napájacej vody (25 cl na jednu napájačku), hypermangán, ocot, cibuľa, cesnak a mnoho ďalších, o ktorých píšu chovatelia na stránkach odborných časopisov.

            Nesúhlasím s častým preliečovaním holubov antibiotikami, ako to robia chovatelia poštových holubov, aj keď je pravda, že ich holuby sú v styku s inými holubami oveľa častejšie, ako iné plemená a riziko nakazenia je oveľa väčšie. I napriek tomu mnohonásobné preliečovanie poštových holubov počas roka antibiotikami na „dýchačku“, na „tráviačku“ a podobne, je zbytočným zaťažovaním organizmu holuba liekmi.  Nemôžme antibiotikami nahradiť správnu starostlivosť a zoohygienu v chove. Každý požitý liek totiž musí organizmus odbúrať. Neexistuje liek, ktorý nemá aj negatívne účinky. Preto sa takým preventívnym preliečovaniam vyhýbajme. Dajme holubom radšej liečivé čaje, podporné látky a dostatočný životný priestor a nebudeme mať problémy s ich zdravotným stavom. V ochrane našich holubov nám výrazne pomáha karanténa.

            Ak chceme mať zdravé holuby je potrebné aktívne budovať ich zdravie. Pod tento pojem môžeme začleniť viacero krokov.

1. Poskytnutie primeranej starostlivosti a zoohygieny holubom, čo zahŕňa správne kŕmenie a napájanie, primerane obsadené holubníky, dostatočné vetranie bez prievanu, suchý holubník, čistenie holubníka a dezinfekcia.
2. Podávanie rozličných prírodných prípravkov na podporu zdravia (Šalvia lekárska na dýchacie ťažkosti, repík na drobné bakteriálne ťažkosti, cibuľa, chren a cesnak na bakteriálne infekcie najmä tráviaceho traktu, probiotiká a prebiotické prípravky,...)   
3. Voľný prelet holubov a časté kúpanie aj v zime za slnečných dní  
4. Selekcia chorých a málo životaschopných holubov
5. Odchovávať len po zdravých, životaschopných holuboch.
6. Dodržiavať karanténu prinesených holubov, aj vlastných holubov z výstav.
7. Pravidelná vakcinácia proti infekčným ochoreniam vyskytujúcich sa na okolitom území.

Plemenitba

            Plemenitba, či plemenárska práca v chove domácich zvierat je súbor všetkých opatrení, ktoré vedú k produkcii potomstva s požadovanými vlastnosťami. Pre chovateľov kotrmeliakov je dôležité vychovať čo najvýkonnejšie kotrmeliaky. Výkonný kotrmeliak potrebuje mať schopnosť kotrmelcovať v šnúrach v dostatočnej frekvencii a kvalite akrobacie. Musí byť ochotný lietať v strednej výške a schopnosť napodobovať akrobaciu ostatných kotrmeliakov. Všetko sú to kvantitatívne vlastnosti, ktoré sú merateľné a potomstvo tvorí plynulý rad jednotlivých variantov. Tieto tvoria tzv. Gaussovú krivku. Sú kódované nie jedným génom, ale súbormi génov. Sú to tzv. gény malého účinku. Zvyčajne majú recesívne založenie. Počet týchto génov sa u potomstva dá zvýšiť párením zvierat, ktoré takýchto génov majú veľa. Keďže nie vždy sa tieto gény prejavia (recesívne založenie), zistiť ich prítomnosť je možné prostredníctvom párenia rodičov a potomstva (testačné párenie). Je tu potrebná pomerne veľká základňa zvierat s takýmito vlastnosťami. Oveľa jednoduchšie je použiť príbuzenskú plemenitbu.

            Príbuzenská plemenitba môže byť úzka (párenie rodičov na potomkov, súrodencov medzi sebou), alebo vzdialená. Je to párenie holubov, ktoré majú v rodokmeni jedného, alebo viacero spoločných predkov. Chovatelia poštových holubov takúto plemenitbu majú oveľa lepšie vyskúšanú. Výborný chovateľ poštových holubov Anton Jusko zo Záhradného, okr. Prešov, na párenie nepríbuzných poštových holubov hovoril, že je to vytváranie „štvrtiakov“, čiže holubov bez jediného spoločného predka. Také holuby získajú požadované vlastnosti skôr náhodou, ako plánovane. Toto je vlastne teoretický základ tzv. líniovej plemenitby. Po výbornom holubovi, alebo holubici, ktoré na svoje potomstvo prenášajú svoje dobré vlastnosti, vytvoríme párením medzi sebou skupinu holubov, ktoré majú čo najväčší podiel jeho genotypu a fenotypovo nesú jeho vlastnosti.      

            V názoroch na používanie príbuzenskej plemenitby v chove holubov sa chovatelia často rozchádzajú. Ja som presvedčený že kvantitatívne vlastnosti sa v kŕdli lepšie udržujú, ak  jednotlivé jedince kŕdľa sú vo vzájomnom príbuzenskom pomere. Nie veľmi príbuzné, ale ani nie úplne nepríbuzné. Odchovanie dobrého rolera z nepríbuzných rodičov je menej pravdepodobný, viac náhodný. Z časti príbuzní rodičia z vychovaných mláďat majú oveľa väčšie percento úspešných kotrmeliakov. Väčšina chovateľov sa zhoduje na tom, že úzka príbuzenská plemenitba je škodlivá, najmä pre znižovanie životaschopnosti. Sú však chovatelia (MVDr. Jozef Koreň), ktorý skúsili viacnásobnú úzku príbuzenskú plemenitbu a sú s výsledkami veľmi spokojní. MVDr. Jozef Koreň dlhodobo používa líniovú príbuzenskú plemenitbu v svojom chove Bk s výbornými výsledkami.  Predtým ju úspešne uplatňoval aj v chove poštových holubov.  Pri líniovej plemenitbe pracuje s určitým stupňom príbuznosti na vybraného jedinca. Najčastejšie využíva párenie polo-súrodencov po otcovi a párenie strýko - neter. Podľa jeho slov, úzku príbuzenskú príbuzenskú plemenitbu typu otec-dcéra použil cielene iba raz.

Ja mám zlé skúsenosti v úzkou príbuzenskou plemenitbou (matka:syn, otec:dcéra, súrodenci). Vzdialenejšia príbuzenská plemenitba (v druhej generácii a ďalších) mi priniesla pomerne dobré výsledky. 

            V chove mám dve línie Vk. Jedna je založená na holuboch od Imricha Konkoľa. Základom sú potomkovia po páre 897/03-B-Sk čierny samec a biela holubica 69/03-C-Sk.  Na holuby po tejto páre som napáril červenú samicu č. 350/04-C-Sk  a čiernu holubicu, obe  od  I. Konkoľa. Do tejto línie som ešte pridal čierno fŕkanú holubicu od Františka Železníka zo Zlatej Bane, po trojfarebnom samcovi a bielej holubici, pôvodne tiež pochádzajúce od  I. Konkoľa. Tieto holuby som vzájomne páril a len výborne kotrmelcujúce holuby som zaradil do chovu. Hoci túto líniu mám od roku 2004 doteraz, málokedy ju občerstvujem „cudzou krvou“.

            Druhá línia je založená na dvoch čiernych samcoch, ktoré voči sebe boli príbuzné ako strýko a synovec. Obaja pochádzali od I. Konkoľa po čiernych holuboch. Na nich som napáril dve holubice birminghamského kotrmeliaka čierne s typickou kresbou, ktoré boli sesternicami. Obe boli z chovu MVDr. J. Koreňa. Vychoval som od nich niekoľko mláďat, ale len dve holubice boli výborné v letovom a akrobatickom výkone. Jednu som si nechal a napáril som ju na holuba č. 688/04-F-Sk od Š. Čecha zo Šarišských Lužianok, kde bola krv od I. Konkoľa. Z tohto páru som odchoval skoro bielu holubicu č. 419/06-A-Sk. Hoci bola narodená až 23.7. 2006, v jeseni sa výborne rozlietala a ukázala výborný letový aj akrobatický výkon. V roku 2007 som ju napáril na holuba modrého šimľa č. 375/00-D-Sk od J. Karabáša. Neskôr som sa dozvedel, že pochádzal od Ladislava Béreša z Košíc – Barce. Nič som o jeho pôvode nezistil, ale vyzeral na debrecínskeho kotrmeliaka s kratším chrbtom a širším chvostom. Mal mimoriadne jemné, bohaté operenie s dlhšou papučkou. Odmietal lietať, hoci som sa snažil ho trénovať. Plánoval som ho zlikvidovať po skončení sezóny. V roku 2007 odchoval päť mláďat. Dve holubice som si nechal. Ostatné som predal. Jedna biela, hnedofŕkaná holubička bola veľmi frekventná. Kotrmelcovala veľa, ale len po dvoch kotrmelcoch. Aj jej potomstvo kotrmelcovalo len po dvoch kotrmelcoch v šnúre, preto som ju vyradil. Druhá skoro biela bola v akrobacii mimoriadne výborná. To mu zachránilo život a nechal som ho ešte jeden rok s tou istou holubicou. V roku 2008 vychoval 8 mláďat, z ktorých 4 boli vynikajúci akrobati, dvaja priemerní a dvaja nepoužiteľní. Dvoch samcov a jednu holubicu som zaradil do chovu k minuloročnej holubičke. Títo štyria sú zakladateľmi druhej línie. Starý šimeľ v nasledujúcom roku bol neplodný a neodchoval som od neho už nič. Použitie Bk v tejto línii spôsobilo, že aj po viacerých generáciách sa vyskytujú holuby s neoperenou nohou alebo prstami. Podiel krvi Bk si v chove u každého zvieraťa sledujem. Mám holuby s podielom krvi  Bk menej ako 3,25 %. Negatívny vplyv Bk na operenie nohy sa i napriek tomu na potomstve doposiaľ ukazuje. V akrobatickom výkone jedincov oboch línií nie sú väčšie rozdiely.

            V každom roku mám niekoľko párov čistokrvných z týchto línií a jeden – dva páry  vzájomne krížim. Toto potomstvo vraciam do tej línie, do ktorej exteriérovo lepšie „pasujú“. Raz za tri až štyri roky som ich občerstvil holubami od Františka Železníka, Milana Leška, Ing. Miloša Košťana a podobne. Obe línie na seba „pasujú“, lebo ich spojením som odchoval aj najvýkonnejšieho holuba na mojom holubníku č. 583/09-G-Sk. Počas tréningu za let v dĺžke 48 minút dokázal urobiť 90 šnúr bodovaných akrobacií, čiže za 900 bodov, podľa starej smernice pre preteky. Tento výkon viackrát v tréningu zopakoval. V roku 2009 som v pretekoch aj s týmto holubom zvíťazil s rekordom klubu s počtom 1887 bodov.             

            Už Imro Konkoľ mi viackrát hovoril, že nekotrmelcujúce holuby vedia vychovať výborných rolerov. Dlho som tomu neveril a oponoval som mu. On však trval na svojom tvrdení. Milan Mucha z Prešova, známy chovateľ poštových holubov, mi veľa krát povedal, keď sme sa bavili na tému výberu partnerov: „Overené chovné holuby párim ja. Mladé ročiaky sa snažím páriť ja, ale raz za niekoľko rokov, ročiaky jednoducho pustím k sebe a nech sa vyberajú. Z takýchto párov vždy vychovám niekoľko vynikajúcich pretekárov“.           V roku 2012 som pre opravu strechy musel presťahovať holuby  na  krátky čas mimo Prešova. Po vrátení holubov do Prešova v roku 2013 som nechal do chovu aj nepreverené holuby. Bielu viacfarebnú samičku od Ing. Miloša Košťana som napáril na zvyšného čierneho samca 745/12-H-Sk od Mateja Beňu zo Záhradného v okr. Prešov.  Holub pochádzal po mojich holuboch z línie č. 1. Nemal som preverený ich letový a ani akrobatický výkon. Počas chovnej sezóny sa im nechcelo lietať. V roku 2013 odchovali 5 mláďat, ale len tri boli trénované. Dva boli zabité ešte pre vyletením. Dvaja z ich boli vynikajúce rolery a jeden dobrý roller. Pre nepreverený pôvod som ich dal M. Beňovi a R. Vitalošovi. V roku 2014 mi odchovali šesť mláďat z toho prvé dva boli vynikajúce rolery, z druhého hniezda jeden vynikajúci roler a jedna veľmi dobrá rolerka, aj keď začala s akrobaciou pomerne neskoro. Posledné dve mláďatá sa mi zdali menej životaschopné a tak som ich zabil. Tieto skutočnosti len potvrdzujú teóriu, že nekotrmelcujúce holuby odchovajú dobrých rolerov. Toto je len jeden z mnohých príkladov, čo potvrdia všetci chovatelia kotrmeliakov. Obdobne je to aj so zakladateľom mojej druhej línie, ktorý nikdy nekotrmelcoval, odmietal lietať a v chove som úspešne použil 4 jeho potomkov. S najväčšou pravdepodobnosťou bol debrecínsky kotrmeliaka a panuje všeobecný názor, že potomstvo po Dk  a Vk je vo výkone zväčša výborné.  

            I napriek tomu trvám na tom, že do chovu by mali byť zaradené len preverené kotrmeliaky s výborným akrobatickým a letovým výkonom. Rovnaký názor má aj najlepší chovateľ Bk u nás, MVDr. Jozef Koreň, hoci občas sa nebojí zaradiť do chovu aj neprevereného jedinca.  Po oboch nepreverených holuboch je percentuálny podiel výborných rolerov výrazne nižší, ako u preverených kotrmelcujúcich rodičov. Obdobne je to aj u príbuzných rodičov. Je to spôsobené hlavne tým, že takto vyberaní rodičia sú nositeľmi väčšieho množstva génov, podieľajúcich sa na kotrmelcovaní a ďalších vlastnostiach, potrebných pre kotrmelcovanie. V potomstve sa počet týchto génov zvyšuje, preto majú tak dobré výsledky v akrobacii. Náhodné párenie holubov bez týchto vlastností spôsobuje, že vhodné gény u potomstva sa „riedia“ a potom aj výkon v akrobacií je horší. Prevládajú dominantné gény, ktoré akrobaciu potláčajú.         

            Pravidlo uplatňované u okrasných holubov a to párenie zvierat s odlišnými prejavom v znaku (vyššie s nižšími, silnejšie postavy s tenšími a podobne) neplatí u výkonných holubov. Ak raz je holub s nízkou frekvenciou akrobacie a párime ho s holubicou frekventnou, v potomstve sa objavia všetky možné kombinácie (veľmi frekventné, málo frekventné, aj s dobrou frekvenciou), avšak tých vhodných je najmenej a v prípade ich zaradenia do chovu, potomstvo znova nie je jednotné a získava všetky typy frekventnosti. Preto je v chove kotrmeliakov potrebná príbuzenská plemenitba na zjednotenie genotypu a len občasné osvieženie krvi nepríbuznými kotrmeliakmi.             

              Tréning kotrmeliakov.

Začiatky  tréningu

            Na začiatok tréningu mláďat sú rozličné názory. Niektorí chovatelia ako napr. Ing. Miloš Košťan, či Sandor Doczi  sú zástancami začiatku tréningu hneď po vyletení mláďat z holubníka. Dosahujú slušné výsledky v pretekoch a majú na svojom holubníku veľmi dobre kotrmelcujúce východoslovenské kotrmeliaky. Ja som zástanca začiatku tréningu pri dorastaní 2. letky, čo je vo veku  asi nad 2 mesiace. Samozrejme že dovtedy sú mláďatá cez deň na streche, pozorujú okolie a skúšajú lietať. Sem tam vyletia aj so starými holubami, ktoré im ukážu akrobaciu a správny kŕdľový let. Jožko Karabáš vzhľadom na množstvo pernatých dravcov musí začať tréning holubov neskôr, kedy je dravcov v jeho okolí menej. Inak by mu vychytali všetky mladé hneď v začiatku leta. Preto s nimi začína trénovať až v júni, čiže vo veku 3 mesiacov. Začiatok tréningu nie je len otázka chovateľa, ale aj včasnosti holubov. Medzi holubami sa objavujú tzv. včasné línie, iné sú stredne včasné a ďalšie neskoro dospievajúce. Preto je potrebné zistiť, ako skoro vyspievajú  vaše kotrmeliaky.. 

            Včasné kotrmeliaky sú také, ktoré začnú s akrobaciou skoro, často je to v treťom týždni tréningu, niektoré aj skôr. Potom  rýchlo napredujú.  Túto akrobaciu si zvyknú udržať počas celého života. Niekedy sa stáva, že tieto holuby v druhom roku veku a neskôr úplne prestanú s akrobaciou.

            Stredne včasné kotrmeliaky začínajú s prvou akrobaciou vo veku 2,5 mesiaca,  zvyčajne opatrne, padaním po chvoste. Zlepšovanie je postupné a k bodovanej akrobacii v šnúrach  prichádza až po 4. – 5.  týždňoch tréningu. Neskôr si udržiavajú vysokú výkonnosť počas celého života.

            Neskoré línie kotrmeliakov spravidla lietajú počas prvých týždňov tréningu hladko, bez akrobacie. Sem tam padajú po chvoste, ale najčastejšie bez akrobacie. Netrpezliví chovatelia ich často predčasne vyradia z tréningu a zlikvidujú. Majú však veľkú ochotu k lietaniu, neboja sa výšok a ťahajú kŕdeľ hore. K prvej bodovanej akrobacii sa odhodlajú až v skončenom 4. – 5. mesiaci veku. Spravidla akrobacia začne náhle a hneď v slušnej úrovni. Kotrmeliaky sa veľmi rýchlo zlepšujú a to každým tréningom. Výkonnosť si udržia po celý život a nemenia ju ani v neskoršom veku. Niekedy sa stáva, že s akrobaciou začnú až v druhom roku života. Preto chovatelia neradi majú tieto neskoré kotrmeliaky. Vyskytujú sa teraz už veľmi zriedkavo.  Máloktorý chovateľ má toľko trpezlivosti, aby choval kotrmeliaky tak dlho.

        Niektorí chovatelia (MUDr. M. Straka, MVDr. P. Krajči) uprednostňujú tréning kotrmeliakov spolu s letúnmi, či vysokoletkami a to hlavne na začiatkoch tréningov.  Odôvodňujú to hlavne tým, že kotrmeliaky sa naučia lietať v kŕdli, dostatočne vysoko i dostatočne dlho. Neskôr už lietajú kotrmeliaky bez letúnov a držia kŕdle i dĺžku letu. Mal som možnosť to vyskúšať, ale problém je v tom, že letúne lietajú iným štýlom letu, o niečo rýchlejšie a tak sa kotrmeliaky často snažia s nimi držať kŕdeľ, ale zabúdajú pritom na akrobaciu. Niektoré sa jednoducho odpoja a idú si svojou rýchlosťou a akrobaciou. Holuby, ktoré nie sú schopné držať kŕdeľ je potrebné vyradiť hneď potom, ako prídeme na to, že nedržia kŕdeľ. Veľa krát som dal šancu takým holubom. Niektoré tréningy držali kŕdeľ dobre, ale veľa krát sa odpojili od kŕdľa a lietali sólovo, alebo sa opakovane odpájali a pripájali k letiacemu kŕdľu. Veľa krát zlyhali práve v pretekoch a to nikto nechce. Preto sólový let je dôvodom na vyradenie.   

Priebeh  tréningov

            Chovatelia Vk majú rôzne spôsoby trénovania svojich kotrmeliakov. Z vyššie uvedených smerníc je zrejmé, že sa preteká s jednotlivcom, malým kŕdľom (5 kotrmeliakov), alebo veľkým kŕdľom (9 – 11 kotrmeliakov). Plašenie celého kŕdľa naraz zo strechy je nenáročné na čas, ale neprinesie chovateľovi skoro žiadne vedomosti o individuálnom výkone toho-ktorého holuba. Ľahšie sa buduje ich kondícia a ľahšie sa  udržia holuby v kondícii. Holuby si zvyknú na veľký kŕdeľ. Kotrmeliaky pri takom tréningu lietajú zvyčajne vo voľnejšom kŕdli, často až individuálne, pričom taký spôsob letu je na pretekanie nevhodný. Pri takom spoločnom trénovaní niektoré holuby zosadajú skôr (nerozlietané mláďatá, chovné holuby z hniezd, lenivci) a ťahajú celý kŕdeľ k zosadnutiu. Tak môžu pokaziť i ostatné holuby.  Ak u takto trénovaných kotrmeliakov zmeníme veľkosť kŕdľa (pretekársky je len 5 členný), holuby si na neho ťažšie zvykajú a často lietajú vo voľnejšom kŕdli, dokonca až samostatne. Taký spôsob je dobrý na udržanie kondície kotrmeliakov, ak nemáme dostatok času na tréning. Môžeme ho použiť jeden, max. dvakrát týždenne.

            Podľa mňa je lepšie si mláďatá od začiatku trénovania rozdeliť do asi 10 členných kŕdľov rovnakého veku a tie trénovať spolu. Je dobré si ich označiť značkovačmi rovnakej farby, aby sme ich ľahšie vyberali k tréningu a nevynechali niektorého z nich. Holuby trénujeme najčastejšie ráno, keď je ešte chladnejší vzduch a vznikajú stúpavé vzdušné prúdy.  Ja zvyknem kotrmeliaky trénovať od piatej hodiny ráno do zdvihnutia teploty nad 24 °C. Holuby netrénujeme pri búrkach, silnom vetre, za denných horúčav. Holuby trénujeme hladné. Kŕmime ich večer a po nakŕmení zoberieme kŕmidlo z oddelenia preč.  Vodu necháme v oddelení. Hladné holuby sú lepšie ovládateľné a lietajú s radosťou. Nesmú byť však vyhladované. Vodu necháme v oddelení. Taký kŕdeľ vynesieme v košíku vonku pred holubník a tam ich pustíme. Holuby pri prvých tréningoch nevyhadzujeme z košíka, ale necháme otvorené dvierka a počkáme až samé vyjdú von. Chvíľu pochodia po zemi okolo košíka a potom vyletia. Rýchlo zistia, čo sa od nich žiada. Pri ďalších tréningoch po otvorení dvierok košíka hneď vyletia. V začiatkoch tréningov nie je dôležité  podrobne sledovať každý tréning. Snažíme sa zistiť, či nie je v kŕdli holub, ktorého je treba vyradiť. Ak opakujú takého nevhodné lietanie, vyradíme ich z tréningu. Holuby si musia zvyknúť, že po otvorení košíka majú naraz vyletieť a odlietať si svojich 15 a viac minút. Stačí tréning každý druhý deň, alebo dva dni tréning a jeden deň voľna. Takými zmenami zistíme, aký režim tréningu vyhovuje tomu-ktorému kŕdľu. Mal som kŕdle, ktoré si vyžadovali pred vrcholným výkonom jeden, dva, či dokonca tri dni voľna bez tréningu. Mal som však aj kŕdle, ktoré po prestávke zhoršili výkon a pred vrcholným výkonom museli mať tréning každý deň.

            Po druhom týždni tréningov už kŕdeľ aj sledujeme, aby sme vedeli vyselektovať nevhodné typy. Zvyčajne sú to mláďatá neochotné lietať, bez chuti k lietaniu snažiace sa predčasne zosadnúť a tie, ktoré lietajú samostatne a nedržia kŕdeľ. Tie je potrebné vyradiť čo najskôr, aby nepokazili aj ostatné holuby z kŕdľa. Vyradením týchto holubov sa zníži počet holubov v jednotlivých kŕdľoch zvyčajne na 5 – 7, niekedy aj menej. Po 4. týždni tréningu už každý kŕdeľ pozorne sledujeme. Snažíme sa vytypovať najlepšie kotrmelcujúce holuby, vedúce typy, ťahajúce sa do výšky a postupne sa zlepšujúce holuby. Je lepšie ak kŕdle sú z rozlične sfarbených holubov, lebo sa vo vzduchu ľahko rozpoznávajú. Môžeme si ich farebným sprejom označiť. S MVDr. J. Koreňom sme ofarbili jeho bielochvosté holuby na pravej alebo ľavej strane, v strede, na konci celého chvosta, alebo sme značili aj krídla. Jeho rozhodnutie chovať bielochvosté a bielohroté birminghamské kotrmeliaky pokladám za veľmi rozumné. Dôležité je vyberať kotrmeliaky, ktoré už robia bodovanú akrobaciu. Z takto vybraných kotrmeliakov zostavíme pretekárske kŕdle v počte 6 – 7 kotrmeliakov. V troch až piatich tréningoch sa spoznajú a urobia si hierarchiu kŕdľa. Kotrmeliaky, ktoré „nezapadnú do kŕdľa“, vyradíme, alebo zaradíme do iných kŕdľov. Tieto tréningy už dôkladne sledujeme a robíme si poznámky o výkonoch jednotlivých kotrmeliakov. Hodnotíme počet a kvalitu akrobacie, ale hlavne spoluprácu jednotlivých holubov v kŕdli. Pri tréningu vyradíme jedného člena kŕdľa a sledujeme ako ovplyvní výkon kŕdľa. Pri ďalšom vyradíme iného. Tak za 5 – 7 tréningov zistíme, práca ktorého kotrmeliaka v kŕdli nechýba a ktoré sú pre výkon kŕdľa potrebné. Tak si zo sedmičky  vyberieme päť členný pretekársky tím. Až do preteku však trénujeme celý kŕdeľ spolu. Ak by sme trénovali len 5 členný kŕdeľ, mohlo by sa stať, že pred pretekom sa niektorému kotrmeliakovi niečo stane a náhrada iným kotrmeliakom by mohla výkon kŕdľa „rozbiť“ a priniesť sklamanie. Nikdy nezostaňme len na jednom pretekárskom kŕdli. Vždy si prichystajme aspoň tri kŕdle a tieto predvedieme na pretekoch.

            Aj ostatné mláďatá, ktoré nepostúpili do pretekárskych kŕdľov a nezabili sme ich, trénujeme, aby sme podchytili stredne včasné a neskoré kotrmeliaky.  Taktiež sa môže stať, že stratíme niektorého holuba z pripravovaného pretekárskeho kŕdľa a toho je potrebné nahradiť. Treba však zvážiť, či trénujeme len 5 kotrmeliakov v kŕdli na pretek a ideme do rizika dopĺňania kŕdľa, alebo trénujeme viac kotrmeliakov a pred pretekmi vyradíme zvyšné. Ja mám radšej tréning na „istotu“. Často sa stáva, že  novozaradený holub sa len pomaly začlení do kŕdľa. Sú však aj holuby, ktoré do kŕdľa „zapadnú“ hneď.

            Okrem týchto tréningov kŕdľov, je dobré si preveriť individuálny výkon každého kotrmeliaka. Robím to tak, že vyberiem tri kotrmeliaky rôznych farieb a tie pustím spolu. Môžu to byť členovia jedného pretekárskeho kŕdľa. Sledujem ako dlho lietajú, koľko bodovanej a nebodovanej akrobacie urobí ten ktorý holub a posudzujem aj kvalitu akrobacie. O výkone jednotlivých kotrmeliakov si vediem podrobnú evidenciu. Každého kotrmeliaka sa snažím mať prevereného aspoň 4 – 6 krát, niektorých aj viackrát. Tieto informácie mi pomôžu pri vyhodnocovaní kvality chovných párov, sledovaniu niektorých dôležitých vlastností v tej-ktorej línii a pri zaradení toho-ktorého kotrmeliaka do chovu. Aj kupujúci majú dostatok informácií o kúpenom kotrmeliakovi.

        Tak postupne trénujem kotrmeliakov z druhej a tretej liahne, čiže je to proces na celé leto a jeseň. Je lepšie, ak odstavujeme výletky jednej liahne do jedného oddelenia. Potom môžeme pracovať so zmenou kŕmnej dávky, zmenou režimu zoznamovania sa s okolím a režimom tréningu. Môžem však povedať, že som každému odchovanému kotrmeliakovi dal šancu zabojovať o miesto v chove.

            Chcem ešte popísať jedno dôležité zistenie. Najmä v horúcich letách som v podvečer, asi o 19. hodine, keď už klesla teplota na 25 stupňov, som vyhnal hladné všetky holuby na spoločný tréning. Veľa krát sa mi stalo najmä u holubov v dobrej kondícii, že lietali dlho a to viac než 1,5 hodiny a postupne začali zosadať. Po západe slnka však zostali lietať a nezosadli ani na volanie, či zasvietený holubník. Nemôžem povedať do kedy lietali, ale v noci ešte o 21,30 hod. som ich videl lietať v počte 15 – 20 ks. Ráno o štvrtej hodine som ich už našiel v holubníku. Preto si myslím, že tréning holubov menej ako 2 hodiny do západu slnka už nezačíname. Ale veľa krát som to porušil a holuby lietali dlho do noci.   

 Chyby v tréningu  a ich odstraňovanie

            Niektoré holuby odmietajú lietať spolu, lietajú krátko, často zosadajú predčasne, alebo robia málo akrobacie. Inokedy sa náhle zhoršia. Po príčinách treba pátrať od začiatku, teda hneď, ako na problém prídeme. MVDr. Jozef Koreň vo svojej monografii birminghamského kotrmeliaka jeden takýto prípad popisuje. Začal trénovať novú várku vyše 20 mláďat. Keďže meškal s tréningom rozhodol sa ich vypustiť všetky naraz. Celý kŕdeľ odletel priamo na strechu  holubníka, kde jednotne zosadol. Pri ďalšom vypustení z iného miesta sa to znova zopakovalo. Rozdelil kŕdeľ na polovicu, ale výsledok bol ten istý a stále nedokázal identifikovať príčinu takéhoto správania mláďat. Rozhodol sa ísť na to z opačného konca. Označil ich na chvostoch  a začal ich vypúšťať po dvoch s kŕdľom overených dospelých holubov. Ktoré mláďa sa nedržalo kŕdľa a išlo na pristanie samo si spečatilo svoj osud. Takto vyradil 5 ks, ktoré sťahovali kŕdeľ na pristátie. Po ich vyradení sa zostávajúci kŕdeľ rozlietal do výborného výkonu. Ak sa stane, že sa náhle zhorší výkon celého kŕdľa, necháme ich oddýchnuť dva, tri dni a dáme im ďalšiu šancu pri nasledujúcom tréningu. Ak sa to zopakuje niekoľko krát po sebe, pátrajme po holubovi, ktorý spôsobil tento stav, alebo či sme neurobili nejakú náhlu zmenu (zmenu kŕmenia, kŕmenie z inej šarže krmiva, zmena dodávateľa krmiva, zmeny v holubníku, odstav ďalších mláďat, prípadne nástup choroby, vakcinácia,...). Často sa taký kotrmeliak nedá vytipovať vo vzduchu. V takom prípade na ďalší tréning nechám doma jedného holuba a sledujem výkon kŕdľa. Tak pretestujem všetky holuby. Ak ani toto neprinesie zistenie „vinníka“ robím to opačne. K dobrému kŕdľu pridám jedného holuba z trénovaného kŕdľa. Ak sa výkon kŕdľa nezmení, pridáme ďalšieho a potom ďalšieho. Až objavím holuba, ktorý je „vinníkom“. Toho sa zbavím a kŕdeľ trénujem znova ako pred tým. Ak trénovaný  kŕdeľ na jednom tréningu predčasne zosadne, alebo málo kotrmelcuje, nič sa nedeje. Ak sa to stane tri či štyrikrát, sú to holuby s nestabilným výkonom. Často ich najslabšia chvíľka príde práve počas preteku. Preto holuby s nestabilným výkonom radšej vyradíme z pretekania. Táto vlastnosť sa pomerne dobre dedí a tak ich ani do chovu nezaradzujeme. Ja som mal viac takých holubov zaradených v chove, ale aj v potomstve sa táto vlastnosť pomerne často objavovala, preto boli nemilosrdne vyradení aj so svojim potomstvom.  

          Tak ako u výkonných športovcov, aj u našich kotrmeliakov sa môže objaviť tzv. pretrénovanosť. Tréning riadne beží, holuby sú zdravé, ale výkon sa nezlepšuje, dokonca upadá. V takom prípade vynecháme jeden až dva tréningy a necháme holuby si voľne polietať, podľa vlastnej „chuti“. Necháme ich okúpať sa, ale kŕmnu dávku a celkovú starostlivosť nemeníme. Po dvoch až troch dňoch holuby ožijú a vráti sa chuť k lietaniu. Vtedy ich zoberieme na kratší tréning  a keď tento dobre dopadne, pokračujeme vo zvolenom tréningovom tempe.

            Treba však povedať, že každý rok sú iné holuby, s inými reakciami na tréning.  Niektoré roky som mal pretekárke kŕdle, ktoré mali vysoký akrobatický výkon aj keď boli trénované každý deň po sebe. Ak som im nechal jeden deň prestávku, boli plné energie, nevedeli sa vylietať, často kotrmelcovali a odpájali sa od kŕdľa. Ak nebodaj boli dva dni bez tréningu, lietali mimo kŕdľa po „celej oblohe“. Preto pred pretekmi mali tréning každý deň a v sobotu na pretekoch vytvorili nový rekord. Tieto vlastnosti kŕdľa však zistíme len pri tréningoch. Testujeme ako zareaguje kŕdeľ na dva, či tri tréningy po sebe, ako reaguje na jeden, či dva voľné dni, aby sme vylúčili možnosť zlyhania holubov a nášho nemilého prekvapenia pri pretekoch.

           Zriedkavo sa stane, že príde k náhlemu zhoršeniu výkonu a ani neprídeme na to, čo sa stalo. Tak to bolo v jeseni 2022, kedy kŕdle s výkonom asi 230 bodov náhle za dva dni znížili výkon na 60 bodov a doposiaľ neviem, prečo sa tak stalo. Tieto kŕdle sa už do pôvodného výkonu nikdy nedostali. Toto sa mi stalo len dvakrát za celé obdobie chovu Vk.       

 Správne zostavenie pretekárskeho kŕdľa 

            Dobrý pretekársky kŕdeľ je ako správne fungujúci organizmus. Jeho zostavenie je niekedy náročná alchýmia. Preto je dôležité venovať jeho zloženiu potrebný čas. Dobrý kŕdeľ tvorí vedúci holub, niekoľko zadákov a ostatné holuby zvyčajne pracujú v strede kŕdľa. Vedúci holub musí vedieť udržať kŕdeľ pokope. Motivovať ho k akrobacii a udržať ho v primeranej výške. Takou je malá až stredná výška. Nie tesný let nad strechami domov! V dobrej výške sú kotrmeliaky odvážnejšie a neboja sa kotrmelcovať aj dlhšie šnúry. Let nad strechami je nevhodný, aj keď som videl dobrý výkon aj v takej výške. Preto je veľmi dôležitý vedúci holub a jeho kvalita. Je potrebné mať v kŕdli holuby, ktoré ochotne napodobňujú holuby v akrobacii. Čím je táto vlastnosť v pretekároch lepšie zakódovaná, tým je počet vykonanej akrobacie vyšší a aj je väčšia šanca na simultánnu akrobaciu tzv. plné akcie (full turn). Zmenám v zostave kŕdľa tesne pred pretekmi sa vyhýbajme. Väčšinou zmeny prinesú sklamanie. Každá zmena v zostave kŕdľa zvyčajne vážne naruší zohratosť kŕdľa a negatívne ovplyvní jeho výkon. Často pri nejakej zmene holuby predčasne zosadnú a potom ešte zo strechy podletujú a naznačujú, že si neodlietali natrénovaný čas. Ako som vyššie uviedol, počas tréningov zisťujeme, ktorý holub svojou neprítomnosťou negatívne ovplyvňuje výkon kŕdľa a ktorý nie. Podľa toho si prichystáme zloženie kŕdľa na preteky a vytipujeme náhradníkov. Kŕdeľ až do pretekov však trénujeme spolu s náhradníkmi.

Príprava kŕdľa na preteky

            Keď už máme dobre zlietaný kŕdeľ, oznámime výboru KCHVK záujem o preteky a navrhneme aj termín pretekov. Pri výbere berieme do úvahy  okrem výkonu holubov aj predpoveď počasia a čas pretekania. Zabezpečíme niekoho do hodnotiacej komisie, alebo sa dohodneme, že komisiu zabezpečí výbor klubu. Potom dohodneme všetky podrobnosti a tešíme sa na preteky. Tréningový proces nemeníme! Pokračujeme v ňom podľa plánu. Počas tréningu si zistíme, ako kŕdeľ reaguje na jedno, alebo dvojdňovú prestávku v tréningu a podľa toho trénujeme holuby pred pretekom. Mal som rôzne kŕdle holubov. Niektoré si vyžadovali jednodňovú aj viacdňovú prestávku v tréningu pred pretekom. Mal som však aj kŕdle, ktoré na prestávku reagovali poklesom výkonnosti. Mal som aj kŕdeľ, ktorý po jednodňovej prestávke nedržal kŕdeľ a lietali samostatne. Tieto vlastnosti kŕdľa musíme zistiť pri tréningoch. Preto si píšeme o jednotlivých tréningoch poznámky. Každý musí sám zistiť, ktoré informácie musí sledovať, aby podľa nich vedel zhodnotiť výkon kŕdľa v tréningu a potom aj správne sa rozhodnúť, čo s kŕdľom tesne pred tréningom. Aspoň 2 týždne pred pretekmi nerobíme žiadne zmeny v kŕmení. Raz som pridal proso večer pred pretekom a oba vysokokvalitné kŕdle v preteku sklamali. Boli pripravené na výkon do 200 šnúr bodovanej akrobacie, aký dosahovali pri každom tréningu. Pri preteku urobili 80 % bodovanej akrobacie mimo kŕdeľ. Dostali viac energie ako zvyčajne a počas preteku sa „nevedeli zmestiť do vlastnej kože“.

            Výkon kŕdľa nie je stabilný, ale vyvíja sa. Podľa mojich skúseností si dovolím tvrdiť, že najlepší výkon kotrmeliaky dajú po 6 týždňoch tréningu. Potom prichádza pomalé zhoršovanie výkonu a to aj v nadväznosti na pŕchnutie. Po preperení sa znova začne zlepšovať výkon kŕdľa, ale obyčajne už nedosiahne predchádzajúcu úroveň, lebo holuby a holubice javia záujem o párenie a zároveň sa postupne skracuje svetelný deň. Výhodou tréningov v jeseni je teplota, ktoré nikdy nie je vyššia ako 25 °C a trénovať môžeme už aj počas celého dňa, nielen ráno, ako je tomu v lete.              

              Preteky

            Asi 8 hodín pred pretekom holuby nakŕmime a potom zoberieme kŕmidlo. Lepšie sa im kotrmelcuje, ak sú s prázdnym hrvoľom. Vodu však nechávame v oddelení. Pretekajúce holuby zbytočne nevyrušujeme. Ak sú ustajnené s ostatnými holubami, ani tieto nechytáme a nemanipulujeme s nimi. Taktiež neprerábame holubník a nerobíme ani iné neobvyklé činnosti na holubníku. Holuby nakŕmime tak, ako iné dni a v obvyklej dávke. Nerobíme zmeny v zložení krmiva, ani v množstve krmiva. Preteká sa podľa platných smerníc klubu. Ráno pripravíme zoznam čísel pretekajúcich kotrmeliakov pre komisiu. Tá skontroluje čísla holubov a po vypísaní protokolu dá povel k vypusteniu holubov z košíka. Zapíše sa čas vypustenia holubov a majiteľ nahlási čas začiatku preteku. Ak ho neurčí, začne sa  pretek vypustením holubov, alebo najneskôr do 5 minút po vypustení holubov. Pretek končí niekoľkými spôsobmi:

1. Zosadnutím prvého holuba po 15. minúte letu,
2. Zosadnutím 2. holuba, ak prvý zosadol pred limitom 15. minút.
3. Zosadnutím kŕdľa po 15 minúte preteku.
4. Ukončenie preteku po dohode majiteľa s komisiou
5. Diskvalifikácia, napr. ak kŕdeľ lieta mimo priestoru nad holubníkom.
6. Pripojenie sa ďalšieho kotrmelcujúceho holuba ku kŕdľu, ktorý nie je odlíšiteľný - nekvalifikovaný pretek
7. Náhle výrazné zhoršenie počasia, ktoré neumožní holubom ďalej pretekať – nekvalifikovaný  pretek
8. Útok pernatého dravca na kŕdeľ – nekvalifikovaný pretek
9. Ak kŕdeľ neurobí ani jednu hodnotenú akrobaciu – diskvalifikácia  

Po skončení preteku komisia vypíše zápis z preteku a podpíšu ho prítomné osoby.  

            Tréning  dospelých kotrmeliakov

            Kvalita kotrmeliaka sa skladá z jeho vlastnej úžitkovosti a plemennej hodnoty. Vlastná úžitkovosť je kvalita kotrmeliaka, ktorá sa zisťuje jeho výkonom na pretekoch a tréningoch. Je to výška a dĺžka letu, počet a kvalita akrobacie a kŕdľový let. Keďže holuby  niekedy menia tento výkon  po prvom roku, je potrebné ho preveriť aj v ďalších rokoch. Až keď sa ich výkon nemení do 3. roku, je možné ich zaradiť do chovu. Až taký holub je riadne preverený a môže dobré vlastnosti preniesť na svoje potomstvo. Kotrmeliaky sa rýchlo množia a preto do rozmnožovania zaradíme len najkvalitnejšie holuby. Až po zaradení holuba do chovu, u odchovaných mláďat môžeme zistiť ich vlastnú úžitkovosť a tým aj plemennú hodnotu rodičov. Ideálne je, ak taký holub odchová mláďatá na viacerých preverených holubiciach. Čím viac výborných akrobatov vychová, tým je jeho plemenná hodnota vyššia. Len taký holub môže byť zakladateľom línie, alebo pokračovateľom línie.

            Málo kto však preverí kotrmeliaka v druhom a treťom roku života a až potom ho zaradí do chovu. Ja osobne zaradím do chovu holuba po výbornom výkone v roku narodenia. Ako ročiak už odchováva mladé, ale aby som mal kľudné svedomie, počas chovnej sezóny som ich púšťal vonku každý deň a aj som ich vyhnal do vzduchu aspoň na 15 minút. Tak som ich držal v dobrej kondícii. Po skončení chovnej sezóny som ešte ich potrénoval a individuálne som ich preveril. Aj tieto výsledky s výsledkami ich mláďat boli pokladom na ich vyradenie, alebo ponechanie v chove. Toto som robil ešte keď som mal chov na povale obytného domu v Prešove, kde tlak dravcov bol nižší. Od kedy mám holuby u Mateja Beňu, chovné holuby sú trvalo zatvorené, lebo je tam veľký tlak pernatých dravcov.  

            Tréning a preteky holubov sú veľmi potrebné na riadne preverenie ich letových a akrobatických schopností. Množenie nepreverených kotrmeliakov znižuje kvalitu celého chovu a konečnom dôsledku i kvalitu celého plemena. Ak chceme pozdvihnúť kvalitu nášho plemena je dôležité Vk trénovať a preverovať ich kvalitu a do rozmnožovania pustiť len najkvalitnejšie zvieratá. Len tak kvalita plemena pôjde hore.

            Použitie zástavy

            Na to aby sme udržali kotrmeliaky vo vzduchu počas tréningu dostatočne dlhý čas, je niekoľko možností. Najčastejšie sa využíva tzv. „zástava“. Je to kus látky výraznej farby. Ja som používal jeden čas fialovú a posledné roky jasno červenú. Jej rozmer by mal byť v šírke 50 – 60 cm a dĺžke do 120 cm. Je dobré ak je to látka lesklá, ktorá sa nezauzlí a je vždy vystretá. Mala by byť aj dostatočne ľahká, aby ňou povieval aj slabý vánok. Mala by byť na tyčke dlhej viac než 3 metre, čím je dlhšia, tým je lepšie. Spočiatku som používal drevenú latku, ale objavil som rybársky teleskopický bič. Je ľahký, skladný, o dĺžke 6 m. Ľahko sa s ním manipuluje aj jednou rukou a holuby na neho dobre reagujú. Spočiatku je potrebné, aby holuby zistili, že ak je zástava vyvesená, nemôžu zosadnúť na strechu. Zástavu treba používať s rozumom. Nemávať s ňou zbytočne často, ale ani nie málo. Po vyvesení zástavy už holubom neumožníme zosadnúť. Ak sa im to podarí pri prvom a druhom použití zástavy, potom sa snažia zosadnúť vždy, ak im dáme čo i len malú možnosť. Aj preto je potrebné kotrmeliakov naučiť zosadnúť len na strechu svojho holubníka a nie na strechy okolitých domov. Je dobré, ak okolo nášho holubníka nemáme iné stavby. 

          Dravce

            Dravce, či už pernaté, alebo srstnaté pre chovateľa holubov je hotové nešťastie. Veľa chovateľov prišlo o všetky, alebo časť svojich holubov pričinením týchto dravcov. „Zákon schválnosti“ zariadi, aby sa stali ich obeťami najcennejšie holuby. Je veľmi dôležité na to myslieť už v čase stavby holubníka, aby tento bol primerane bezpečný. Murovaný holubník dobre ochráni holuby pre strstnatými dravcami. Drevené holubníky je potrebné obiť drobným a pevným pletivom. Okrem kvalitného a bezpečného holubníka je potrebné letáč vždy večer zatvoriť a otvoriť až ráno. Nespoliehame sa na  vyššie umiestnený holubník, lebo lasicovité šelmy sú schopné sa dostať po stene až do výšky 2. poschodia. U spomenutého Milana Muchu sa tchor dostal do dreveného holubníka s dvojitými stenami tak, že zlomil pálenú škridľu na streche a cez túto dieru mu vynosil 60 holubov. V priebehu týždňa chytil do pasce 5 tchorov na vrabca. Jeden bol dospelý a štyri mláďatá. Stretol som sa s tým, že tieto šelmy sa dajú chytiť na sušenú slivku na „kryštalku“ - drobný trojitý rybársky háčik, umiestnený na oceľové lanko vo výške 50 cm nad podlahou. Iní chovatelia hovoria, že lasicovité šelmy nechodia na dvory, kde sú voľne pustené psy. I ja som mal viacero skúseností so srstnatými dravcami. Naposledy 19.10.2017 nad ránom vyšla kuna po smreku vedľa bytovky a cez strechu a letáče do holubníka. Tento bol na povale trojposchodovej bytovke. Zo 118 holubov kuna zabila 58 holubov a odniesla 40 ks na neznáme miesto. Padli chovné i výletky. Z desiatich najlepších kotrmeliakov na holubníku zabila 6 ks, zväčša samice. Preto som do chovu v roku 2018 zaradil aj kotrmeliaky nepreverené vo výkone. Z tejto návštevy sa môj chov spamätával dva roky. 

            Horšie je to s pernatými dravcami. Na Slovensku je ich dosť a posledné roky ich početnosť stúpa. Jedná sa hlavne o jastraby a sokoly, menej iné druhy. Sú chránené po celý rok a tak vlastne nemajú žiadnych nepriateľov. Keďže početnosť drobnej lovnej zvere a vtákov nevzrastá,  musia sa tieto dravce obzerať za korisťou v domácich chovoch. Ak zistia, že na dvoroch je dostatok potravy, chodia tam pravidelne na lov, pokiaľ všetko nevylovia, alebo nezatvoríme našich zverencov do voliér. Je problém ich odnaučiť loviť domáce zvieratá. Keďže sú „zákonom chránené“, nie je možné ich loviť, alebo inak rušiť hniezdne teritóriá. Takto by sme sa mohli dopustiť trestného činu.

            Na ochranu holubov pred dravcami nízkeho letu (jastraby), je možné dať na miesta odkiaľ najviac útočia siete, alebo pletivo. Tie ich pribrzdia pred útokom a holuby majú viac času na reakciu a útek. Pri ďalších útokoch nemôžu tesne kopírovať terén a musia letieť vyššie, čím sú viac viditeľné. Dravce nízkeho letu s obľubou vysedávajú pred útokmi na vysokých stromoch, preto ak je to možné,  treba sa ich zbaviť a nahradiť nižšími.

        S útokmi dravcov vysokého letu (sokoly) je to už oveľa horšie. Tieto útočia v strednej až veľkej výške. Útoky opakujú viackrát a ak sa im podarí oddeliť jednotlivca z kŕdľa tak na neho viackrát útočia a zvyčajne sú úspešné. V takom prípade kŕdeľ má len jednu možnosť a to tzv. „konfúzny let“. Taký let som videl len jeden krát a to u MVDr. Jozefa Porezaného v Kapušanoch pri Prešove v roku 1988. Po prvom útoku sokola sa mu holuby uhli, sformovali sa do tesného kŕdľa a vyleteli nad sokola. Potom z vrchu na neho dorážali a neumožnili mu vyletieť nad kŕdeľ. Takto odprevadili sokola asi jeden až dva kilometre a potom sa vrátili nad holubník a pokračovali v akrobacii. Je možné ich plašiť poplašnými výstrelmi. Tieto dravce zvyčajne útočia v rovnaký čas. Naše kotrmeliaky musia lietať a trénovať, preto je potrebné meniť čas tréningu holubov, prípadne ho v niektoré dni vôbec nerobiť. Taktiež je možné v čase pred ich útokmi vypustiť nejakého mestského holuba, alebo menej cenné holuby, ktorými nasýtime dravce. Tým však len navnadíme dravcov, aby prišli na lov aj nabudúce.

             Starostlivosť o chovné holuby

            Z toho čo som  doteraz uviedol, je zrejmé, že o kvalitné chovné holuby sa treba starať  ako o poklady. Holuby zaradené v chove majú len jednu povinnosť a to priniesť na svet čo najviac kvalitných potomkov. Na to využívame rozličné metódy množenia vrátane podkladania vajec a mláďat pestúnom. Ako pestúnov môžeme využiť holuby iných plemien, ale lepšie je využiť Vk, u ktorých preverujeme vlastnú výkonnosť v prvom a druhom, prípadne treťom roku života. Je vhodné, ak prvé vajíčka v roku podložíme pestúnom a druhé necháme vychovať rodičom, alebo aspoň vykašovať a také mláďatá podložíme. Tak to striedame až do júla, kedy odchovajú posledné mláďatá. Potom ich necháme oddýchnuť,  preperiť a pripraviť sa na ďalšiu sezónu. Také intenzívne využívanie chovných holubov si vyžaduje aj kvalitnú starostlivosť. Ak je to čo len trochu možné, holuby necháme voľne lietať. Aby si užili slobody a voľnosti, prípadne si našli doplnky potravy. Pre zachovanie istoty pôvodu je možné ich nechať po pároch vo voliérach, ale tam majú holuby väčšie nároky na vyváženú a kvalitnú potravu. Chovné holuby kŕmime kompletnými kŕmnymi zmesami zrnín. Nezabúdame na grit miešaný z viacerých komponentov. Kvalitnú pitnú vodu podávame v čistých napájačkách v lete aj dvakrát denne meníme. V prehriatej vode sa rýchlo množia baktérie, plesne a riasy. Nezabúdajme ani na kŕmnu soľ. Ideálna je kamenná, z ktorej si holuby „berú“ podľa potreby a aj sa pri nej „zabavia“. Nie je dobré, keď sa holuby nudia, lebo potom zabúdajú na svoje povinnosti (párenie, zohrievanie znášky, kŕmenie a starostlivosť o mláďatá).  Ak holuby nechodia na trávnik, záhradu, prípadne na pole, musíme holubom podať aj rozličné rastliny, najmä rôzne „liečivky“ a ďalšie schutňujúce prídavky.

        Do tejto časti starostlivosti patria aj vakcinácie a preventívne odčervenie, alebo liečba trichomoniázy, prípadne iných ochorení. Preto je vhodná spolupráca so šikovným veterinárnym lekárom, so skúsenosťami v chove holubov. Je potrebné brať ohľad na predčasné vyčerpanie chovných párov. U niektorých, na to vhodných samcov, môžeme skúsiť odchovy s viacerými holubicami naraz. Taký holub nechová mláďatá, ale koluje medzi troma – piatimi holubicami a znesené vajíčka len podkladáme pestúnom. U takého holuba je možné určiť jeho plemennú hodnotu počas jedného roka.  

            Selekcia na  zdravie 

            Okrem ošetrovania, liečenia a imunizácie sa chovateľ musí starať aj o zdravie celého chovu, nielen jednotlivých holubov. Tak ako príroda nechá vyradiť choré a nedostatočne životaschopné zvieratá z rozmnožovania s cieľom zabezpečiť výborný zdravotný stav v každej populácii a životaschopnosť jednotlivcov, taká selekcia sa očakáva aj od chovateľa, najmä, ak chce mať doma zdravím prekypujúce holuby. Keď som chodil k Milanovi Muchovi  z Prešova a obdivoval som jeho pekné a zdravé poštové holuby, raz som sa ho pýtal, či mu ako veterinár nemôžem pomôcť pri liečbe a ošetrovaní jeho holubov povedal: „ Jožko ak chcete pomôžte mi ich vakcínovať. Poštové holuby musia byť zdravé a netrápiť ich liečením. Musia chcieť byť zdravé, lebo inak nebudú mať výsledky! Ak sa niektorý rozhodne ochorieť, zabijem ho a skončí v „bedni“.“  Prekvapila na táto odpoveď. Postupom času mu dávam za pravdu. Keď sa stretávam s chovateľmi okrasných holubov, najmä prešľachtených plemien (hrvoliaky, páviky, sovky, kingy, ...), žasol som aké majú zdravotné problémy ich holuby. U niektorých sa jedná o známe infekčné vírusové, bakteriálne, alebo parazitologické  ochorenia. Často sú však choroby spôsobené bežnou mikroflórou. Niektoré chovy už bez sústavného podávania liekov nedokážu zdravie holubov ani udržať. „Chvála bohu“ náš Vk nie je v takom biednom zdravotnom stave. Ak chceme, aby naše kotrmeliaky poskytovali skvelý akrobatický a letový výkon musia byť životaschopné a zdravé. To od nás vyžaduje, aby sme málo životaschopné mláďatá likvidovali pri prvých príznakoch ochorenia, jedince, ktoré podľahli ochoreniu nerozmnožovať a do chovu pustiť len zdravé, životaschopné jedince.   

            Selekcia na  exteriér

        Tak ako som vyššie uviedol, práve extrémna selekcia na exteriér viedla u mnohých plemien k zjednoteniu exteriéru, posunutiu niektorých znakov takmer až k dokonalosti. Človek by povedal, že sú to výborné výsledky. Horšie je že spolu s týmito výsledkami došlo k zníženiu životaschopnosti a nízkej odolnosti voči chorobám. U výstavných plemien sa každý pozerá hlavne na exteriér a nie na životaschopnosť zakúpeného holuba. Často tieto holuby sú neúmerne drahé a tak ak náhodou ochorejú, chovateľ urobí všetko preto, aby ich zachránil, aby od nich odchoval v ďalšom roku čo najviac mláďat.  Ak tieto mláďatá vyhovujú štandardu, sú znova zaradené do chovu bez toho, aby bola vykonaná selekcia na životaschopnosť. Také vyberanie chovných zvierat viedlo k zníženiu životaschopnosti dokonca v celej populácii niektorých plemien. Vk je plemeno, ktoré v začiatkoch šľachtenia  pri prvej  žiadosti uznávaní  v roku 1994 nebolo uznané pre značnú nejednotnosť exteriéru. Na rozdiel od ostatných výstavných plemien, pri našich Vk je prvoradý výkon, čiže sa nemusíme sústreďovať na exteriér, ale hlavne na letový a akrobatický výkon. Ak si uvedomíme, že dobrý výkon dosiahne len zdravý holub, musíme zaradzovať do chovu len zdravé holuby a vyradzovať tie, ktoré ochorejú.  Toto nás núti, aby sme pri selekcii na exteriér nezabúdali na životaschopnosť a odolnosť voči chorobám.       

            Selekcia na letový a akrobatický výkon

        Selekciu na letový a akrobatický výkon som rozobral v časti „tréning dospelých kotrmeliakov. Najprv je potrebné otestovať kotrmeliaka, získať o ňom čo najviac informácií a až potom si môžeme dovoliť vyraďovať, či zaraďovať kotrmeliaka do chovu. MVDr. Jozef Koreň mi viackrát povedal že je menšou chybou vyradiť 9 dobrých kotrmeliakov, ako jedného zlého zaradiť do chovu. Zákon schválnosti zariadi, že takýto zlý kotrmeliak má najviac potomkov, má najzdravšie potomstvo a ešte sa mu podarí popáriť aj iné holubice. Tak sa v chove narodí veľa mláďat s jeho rodokmeňom a nie o všetkých vieme. Preto časť z nich prejde selekciou a narobí znova zlé nevhodné potomstvo. Výhodou Vk je, že sa dobre množí. Takže aj s piatimi, či desiatimi pármi sme schopní vychovať ročne 30 – 60 mláďat. Ak máme aj niekoľko párov preverovaných ročiakov, či dvojročiakov, môžeme ich použiť ako pestúnov a vtedy vychováme ešte viac mláďat. O každom mláďati si vedieme evidenciu jeho pôvodu, vývoj jeho zdravotného stavu,  výsledky v lete, akrobacii a aj exteriéri.    

        Len máloktorý holub neznámeho pôvodu je prínosom v chove. Podľa pôvodu sa môžeme domnievať o vlastnostiach tohto holuba a z časti aj predpovedať jeho letový a akrobatický výkon. Podľa rodokmeňa vieme, či novozakúpený holub nepochádza po našich holuboch. Pôvod potrebujeme aj preto, aby sme vedeli, či pochádza z príbuzenskej plemenitby. To je potrebné k zostavovaniu plemenných párov. U kotrmeliakov je potrebný určitý stupeň príbuzenskej plemenitby, aby sme plánovane produkovali kotrmeliaky s lepším a lepším výkonom. Holuby v pároch, ktoré sú z časti príbuzensky vedené majú v potomstve väčší výskyt mláďat so žiadanými vlastnosťami. Vyskytujú sa aj nepoužiteľné jedince, ale tie vždy môžeme využiť v kuchyni. 

         Čo sa týka zdravotného stavu, tak holub, ktorý ochorie, nepatrí do chovu. Nesie v sebe predispozíciu na ochorenia a nikdy nevieme, kedy ochorie a čo z tejto choroby prenesie na ostatné holuby v chove. Mláďatá od takého holuba, či holubice majú väčšiu šancu na ochorenie a my nikdy nevieme, kedy ochorenie príde. Často sa to stane pred pretekmi a negatívne to ovplyvní výkon kŕdľa. Navyše šetríme si náklady, ktoré by sme mali spojené s liečbou chorých zvierat. Treba si uvedomiť, že len zdravý holub poskytne radosť krásu a úžitok.

           A teraz to najdôležitejšie – letový a akrobatický výkon. To je to hlavné čo od Vk požadujeme. Už od odstavu si vedieme evidenciu o každom odstavenom mláďati. Sledujeme ich po odstave, či žerú a pijú, aby neschudli a nestratili kontakt vo vývoji s ostatnými odstavenými holubami. Ak už odstavujeme druhé či tretie „hniezdo, potom strácame prehľad o holúbätách. Preto je potrebné mať aspoň dve oddelenia mláďat. Sú približne rovnako staré, nebijú ich a učia sa od seba pozorovaním. Sú približne rovnakého veku a pri tréningu ich vývoj ľahšie porovnávame medzi sebou. Často ich berieme do rúk, aby sa nebáli a neplašili sa. Plaché jedince, neskoro preperujúce, choré, s rôznymi vadami, vyraďujeme priebežne. Pri tréningoch zavčasu vyradíme jedince neochotné k lietaniu, lietajúce nízko nad strechami domov, nedržiace kŕdeľ, lietajúce samostatne mimo kŕdeľ. Kotrmeliak musí byť atlét, čiže holuby sediace pri kŕmidle, alebo odchádzajúce od kŕmidla posledné, zvyčajne nie sú dobré v letúny a akrobati. Sledujeme ich ochotu k lietaniu, či nezosadnú predčasne pri tréningoch a vývoj akrobacie. Často sa stáva, že začnú „sadať po chvoste“. Je to jedna z fáz vývoja akrobacie. Z tejto fázy musia kotrmeliaky postupne prejsť na kotrmelcovanie, či inú bodovanú akrobaciu. Niektoré však v tejto fáze zostanú a tie patria do „polievky“. Mláďatá sa postupne zlepšujú, a už po 6 týždňoch tréningu poskytnú svoj najlepší výkon. Ten si udržia asi dva až tri týždne. Len najlepšie holuby si necháme a slabé idú znova „plávať“ do polievky.

        Ešte aj potom ich kontrolujeme, lebo niektoré sa zmenia pri dospievaní a pozabudnú na akrobatický výkon. Holuby pri preperovaní posledných dvoch letiek neochotne lietajú, lebo dorastajúce letky sú „bolestivé“. Vtedy na nich berme ohľad. Ak sa pri dospievaní starajú o párenie a nie o lietanie, výkon je pre nich druhoradý, tiež putujú do polievky. Budú z nich kotrmeliaky, ktoré zvyknú sklamať. A sklamú nás v najmenej vhodný čas. Ak je vhodné počasie, necháme ich trénovať celú jeseň aj zimu. Často nám v tréningu zabránia útoky dravcov. Zhromaždené informácie o každom jedincovi vyhodnotíme a do ďalšieho roka ponecháme len výkonnostne najlepšie zvieratá. V ďalšom roku ich využijeme ako pestúnov a znova preveríme ich letový a akrobatický výkon. Ak tento je pre nás vyhovujúci, tak v nasledujúcom roku od nich vychováme niekoľko mláďat a tie preveríme. Tak získame prvé informácie aj o ich „chovnosti“. Preveríme aj rodičovské vlastnosti. Ako robia hniezdo, vytrvalosť sedenia a starostlivosť o znášku, sedenie na vajíčkach, kŕmenie mláďat,  starostlivosť o nich a ďalšie vlastnosti dôležité na výchovu mláďat. Tak sa dostaneme ku kvalitným chovným zvieratám. Je to pomerne náročné a tak sa nečudujme, že kvalitné chovné zvieratá málokto predá. Tie si musíme vychovať. Na založenie chovu kúpme 15 – 20 mláďat a snažme sa ich správne vychovať. Založiť kvalitný chov sa nedá za dva - tri roky. Trvá to dlho, lebo aj my sa pri nich učíme.

        Keďže Vk je naše uznané národné plemeno, mali by sa na seba všetky Vk aj podobať. Preto pri selekcii venujme pozornosť aj exteriéru a sem tam aj niečo vystavíme. Je dobré si porovnať svoj chov a chovmi ďalších chovateľov na výstave, aby naše holuby neušli „z typu“. Nie je to pre pretekanie dôležité, ale ak sú všetky rovnaké, potom chov vyzerá podstatne lepšie.

            Evidencia v chove kotrmeliakov.

        Evidencia v chove výkonných holubov je mimoriadne dôležitá. Poskytuje nám dostatok informácií o každom holubovi v odchove, či chove. Je to potrebné na jeho správne ohodnotenie. Vediem si knihu o všetkých pároch použitých v chove. Je v nej zoznam chovných holubov a holubíc v každom roku, ich farbu a kresbu, číslo obrúčky, dátum narodenia, líniu, podiel krvi jednotlivých chovateľov a poznámky. Do kolónky poznámky uvádzam ich letový a akrobatický výkon, ochotu k letu, výšku letu, kedy a komu som predal holuba, ochorenie, dátum straty a mnoho ďalších informácií. V ďalšej tabuľke sú popísané páry, kde uvádzam, dátum znesenia vajíčok, dátum uliahnutia a počet mláďat. Uvádzam aj oplodnenosť vajíčok, dátum opustenia hniezda a podobne. Z tejto tabuľky hneď vidno, koľko znášok holubica v sezóne zniesla, koľko mláďat pár vychoval a či majú problémy pri hniezdení.

        Potom si vediem v ďalšej tabuľke zoznam mláďat podľa poradového čísla obrúčok. V nej uvádzam u každého výletka obdobné informácie, ako v zozname holubov a holubíc. Naviac v časti poznámky, kde sú uvedené akrobatické výsledky z jednotlivých „meraných tréningov“, uvádzam čas letu v minútach, počet bodovanej a nebodovanej akrobacie a popíšem kvalitu akrobacie. O samotných tréningoch si vediem samostatný zošit. V ňom je zoznam mláďat zaradených do jednotlivých tréningových kŕdľov a farba značkovačov. Pri každom tréningu si poznačím dátum, označenie kŕdľa, počet holubov, počasie (teplota, smer a sila prúdenia vzduchu a zamračenosť oblohy), slovne zhodnotím kvalitu akrobacie a výšku letu, prípadne zlyhanie holubov. Počas tréningovej sezóny každého holuba individuálne preverím najmenej 6 krát a toto zapíšem do samostatnej tabuľky. Uvediem dátum tréningu, dĺžku letu v minútach, počet a kvalitu bodovanej a nebodovanej akrobacie. Z nej hneď vidno kvalitu každého holuba. Potom z najlepších jedincov vytvorím dva 6 členné kŕdle. Pri nich hodnotím dĺžku tréningu, výšku letu, spoluprácu v kŕdli, počet bodovanej a nebodovanej akrobacie a jej kvalitu (rýchlosť, frekvenciu, druh akrobatických prvkov a počet prvkov v šnúre). Pri niektorých tréningoch skúšam čo s výkonom kŕdľa urobí vyradenie niektorého holuba. Takto si overujem konečnú 5 člennú zostavu na preteky. Až potom prihlasujem kŕdle na preteky.

        Koncom sezóny zhodnotím kvalitu odchovu po jednotlivých chovných pároch a vyhodnotím ich chovnú hodnotu. Pri slabých výsledkoch odchovu niekedy vyradím celý pár, niekedy len jednotlivca a druhému dám iného partnera – dostane ešte šancu v ďalšej sezóne. Niekedy ich prepárim.  takému páru si dám poznámku a keď nevychovajú výborných rolerov ani v ďalšej sezóne, vyradím ich obidvoch. Okrem toho mám príručnú evidenciu párov priamo v holubníku, kde okrem dátumu znesenia vajec a vyliahnutia mláďat, je popísaná ich farba, čísla obrúčok mláďat, prípadne podloženie mláďat k pestúnom. Mám aj „veterinárny list“, kde píšem zdravotný stav holubov, dátum vakcinácie a druh vakcíny, dátum a druh dezinfekcie, použitie liekov a preventívnych veterinárnych opatrení. Na ďalšom liste si vediem zootechnické dátumy (dátum párenia holubov, odstavenie mláďat, dátum prvého tréningu, orientáciu mláďat, útoky pernatých dravcov, poznámky k výkonom a správanie sa na holubníku, dátum rozdelenia holubov podľa pohlavia...). Okrem toho mám aj list s receptúrami kŕmnych dávok a množstvo podávaného krmiva chovným aj mladým holubom.

Aktuálni chovatelia východoslovenských kotrmeliakov    

Jozef Karabáš, Košice – Pereš,  

            Dlhoročný chovateľ a šľachtiteľ Vk, zakladajúci člen KCHVK. Spolu s I. Konkoľom, P. Dzureňom a M. Leškom majú hlavný podiel na uznaní plemena Vk. Ešte ako malý chlapec choval ich predchodcov na streche hotela SLOVAN v Košiciach. Vždy spomína, keď vyšiel na strechu hotela, pustil svoje holuby, ľahol si a obdivoval ako šantia vo vzduchu. Ľahko vyleteli do veľkej výšky a odtiaľ kotrmelcovali v dlhých šnúrach po 10 i 20 kotrmelcoch na tri až štyri krát do malej výšky. Sformovali sa do kŕdľa a vyleteli znova do veľkej výšky. Takýto let predvádzali dve i tri hodiny. Lietali po celej oblohe pri akrobacii ako roj komárov. Posledných 25 rokov ich chová pri rodinnom dome v Košiciach – Pereši na Bystrickej č. 106. V decembri 2022 oslávil 81 rokov. Veľmi úzko spolupracoval s Imrichom Konkoľom a Milanom Leškom. Predstavil zo svojho chovu holuby pri prvom uznávaní v roku 1994 v Demjate. Dokonca v rokoch 1995 – 1996 mu Imro pomohol postaviť chovateľské zariadenie. Holuby chová na poschodí murovanej stavby, orientovanej na sever. Má 4 chovné oddelenia a jedno oddelenie pre mláďatá. Jedno obsadili poštové holuby, jedno je pre košické kotrmeliaky a v dvoch sú Vk. Každé oddelenie má veľký priestranný letáč s voliérou. Má rád poriadok v holubníku. Upratuje skoro denne a kopy hnoja u neho márne budeme hľadať. Prízemie „okupovali“ biele oravky veľké i malé. Okrem nich chová ešte košické kotrmeliaky sedlané v modrej farbe. Je tiež členom klubu Kk a plní si funkciu pokladníka. Jeho Kk sú asi najkvalitnejšie v celom klube a zvyčajne sú dobre ocenené a tak si z mnohých výstav doniesol  pekné ceny. Chová aj poštové holuby. Už viackrát s ich chovom prestal, ale vždy ho k sebe pritiahnu a Jožko sa im nevie ubrániť. Choval veľmi pekné žltoplavé a gaštanové straky línie Meulemans. Keďže je prívržencom športového chovu holubov, aj poštové holuby sa u neho neváľajú. Pravidelne s nimi preteká. Hlavným problémom sú pre jeho chov pernaté dravce, ktoré mu vychytali veľa exteriérovo i akrobaticky úspešných kotrmeliakov. Jeho Vk sú exteriérovo jedny z najúspešnejších v celom klube. Z máloktorej  výstavy príde „naprázdno“.  Na klubových výstavách získava čestné ceny, či šampiónov. Na holubníku má žlté, červené, čierne a modré Vk. Okrem nich v menšom množstve má aj čierne fŕkané a modré fŕkané. Má drobnejšie holuby, s dobrou hlavou, so svetlým zobákom i u čiernych, výbornými papučkami a dobrým držaním chvosta i krídel. Holuby majú výbornú farbu i lesk. I napriek výbornému exteriéru pravidelne trénuje svoje holuby. S tréningom mláďat začína pomerne neskoro až vo veku 3 – 4 mesiacov. V súťaži sa umiestňuje v strede súťažného poľa. Jeho Vk sú pomerne neskorí akrobati. V prvých tréningoch lietajú hladko a s akrobaciou začínajú až vo veku 5 mesiacov i neskôr. Robia skoro všetky pestrú akrobaciu. Pomerne veľa holubov robí nebodovanú akrobaciu po jednom až dvoch akrobatických prvkoch. Skoro všetky kŕdle lietajú len málo cez 15. minútový limit. Zvyčajne do 20 minút. Pri výbere holubov do chovu dáva prednosť skôr pekným holubom pred výkonnými. Je veľmi dobrej, kamarátskej povahy a často dá najlepšie rolujúce kotrmeliaky iným chovateľom. Obhajuje sa tým, že on vychová ďalšie výkonné kotrmeliaky a aj iným treba kotrmelcujúce holuby. Nerobí príbuzenskú plemenitbu a nevedie holuby v líniovej plemenitbe.

            Spolupracuje s Ing. Milošom Košťanom a Františkom Železníkom, v skorších dobách s Milanom Leškom  a veľmi často i s nebohým Imrom Konkoľom. Pomerne často využíval na osvieženie krvi neštandardné debrecínske kotrmeliaky hlavne od Petra Samuelisa.  

Milan Leško, Trebišov je dlhoročný chovateľ a šľachtiteľ Vk a zakladajúci člen klubu. Podieľal sa na prvom uznávaní plemena ešte v roku 1994, kedy bolo plánované prvé uznanie Vk za samostatné plemeno. Holuby chová v murovanom, prízemnom holubníku s dvoma oddeleniami. Holuby má vždy pustené. Sedia na streche rodinného domu, alebo  v holubníku. Tiež sa sťažuje na časté útoky pernatých dravcov. Okrem Vk choval aj Bk. Viac sa venuje exteriéru, aj keď posledné roky vzhľadom k veku, pomerne málo vystavuje. V prvom desaťročí tohto storočia bol jedným z mála chovateľov, ktorý mal inzerát v časopise Chovateľ a zásoboval záujemcov Vk. Tak si urobil dobré meno medzi chovateľmi a dobre reprezentoval náš klub. Pretekaniu sa venoval v začiatkoch súťaženia, potom sa venoval viac exteriéru. Vždy mal doma do 20 chovných párov a veľa mláďat. Každý si vedel vybrať holuby do svojho chovu. Výborný bol v tom, že na holubníku vždy mal veľa štandardných trojfarebných Vk. Nikto nemal toľko trojfarebných. Samozrejme, že s nimi choval aj veľa modrých jarabých. Okrem nich mal niekoľko čiernych fŕkaných, viacfarebných a sem tam žlté a červené. Predstavil zo svojho chovu holuby pri prvom uznávaní v roku 1994 v Demjate. Holuby má skôr väčšie, robustnejšie s nižšie neseným chvostom, s kvalitným jemným operením. Má radšej okrúhlejšiu hlavu. Čulo si vymieňal niekoľko Vk skoro každý rok s J. Karabášom a I. Konkoľom. Snaží sa znížiť stav holubov, ale nedarí sa mu to tak, ako plánoval.  

Peter Samuelis, Košice je výnimočnou postavou v chove Vk. V roku 2015 oslávil 70. narodeniny. Už ako päť ročný choval orientálne pančuškaté kotrmeliaky. V tých rokoch v Košiciach mali meno pergo. Záľubu k tomuto plemenu získal od svojho otca ktorý už v osemnástich rokoch choval predchodcu Vk.  Získal ich od známeho chovateľa Ranspecka. Peter ako päť ročný začal s chovom kotrmeliakov v sladovni, kde jeho otec v tom čase bol vo funkcií vedúceho prevádzky. Jeho holuby boli nielen dobrí akrobati ale aj výborní výškari. Schopnosť lietať vo výškach Vk má zakódované v génoch, no v jeho prípade jeho holuby lietali s vysokoletkami ktoré sa nachádzali v jeho blízkosti. Spolu s Petrom v Košiciach v rokoch šesťdesiatych boli ešte známi chovatelia kotrmeliakov, ako Ladislav Bereš, Palko Dzureň, L. Štefanovič, Kateržabek a Š. Varalay. V deväťdesiatych rokoch, keď viacerí končili s chovom orientálneho papučkatého kotrmeliaka, videl blížiaci sa zánik tohto výkonného plemena, ktoré si pamätal v chovoch starých chovateľov v Košiciach a okolí.  S tým sa nechcel zmieriť a tak skupoval tieto holuby, rozchoval ich a potom ich predával, či zadarmo rozdával záujemcom. Často sa však týmto holubom ďalej nevenovali a tak sa nenávratne stratili so svojím genofondom. Peter však neľutoval čas a peniaze na záchranu týchto holubov a vytrvalo ich zháňal, kupoval. Na oživenie genofondu hľadal iné plemená a nakoniec aj objavil debrecínske kotrmeliaky z Maďarska (Dk). Tie ho očarili a pomaly vytlačili z chovu v tej dobe už uznané Vk. Často dával neštandarné Dk iným chovateľom na oživenie Vk  Krížence totiž skoro vždy mali lepší letový a akrobatický výkon ako Vk, preto ich veľa chovateľov s obľubou používali. Od Petra ich často bral Jožko Karabáš. Holuby nikdy „nenaháňal“. Mal ich voľne pustené a stalo sa, že mu holubník navštívili srstnaté dravce. Pre veľkú obmenu holubov na holubníku si doniesol aj ochorenia, ale ako veterinárny technik nemal problém ich vyliečiť, aj keď časť uhynula. Okrem chovateľských aktivít bol aj výborným funkcionárom SZCH, organizátorom výstav s medzinárodnou účasťou v Košiciach, čo nedokázali iné organizácie SZCH. Aj preto sa stal aj predsedom holubárskej komisie a členom predsedníctva SZCH. Obetoval chovateľstvu veľmi veľa a v Košiciach to je doteraz cítiť. V polovici roku 2014 však náhle zrušil holuby i s holubníkom. Až neskôr som sa dozvedel, že mu diagnostikovali zákernú chorobu, ktorej aj dňa 10.8.2016 podľahol. Jeho manželka je majiteľkou veľmi známej chovateľskej stanice basetov, špičkovej európskej, ak nie svetovej úrovne.     

MVDr. Jozef Tirpák, Prešov, chovateľ Vk od roku 2004. Dlho rozmýšľal o chove Vk, až sa  nakoniec rozhodol a zobral postupne 15 mláďat  od Imra Konkoľa a dve od P. Čecha zo Šarišských Lužianok. Keďže o Vk sa vždy hovorilo ako o výkonom kotrmeliakovi, tak všetky mláďatá podrobil tvrdému tréningu a kvôli slabému výkonu vyradil polovicu. Do chovu sa dostali len tri páry a dva zvyšné samce. Na voľných samcov  zohnal 2 holubice Bk od MVDr. Jozefa Koreňa so slušným akrobatickým výkonom. S takýmito holubami sa pustil do chovu. V ďalších rokoch vyberal do chovu len výkonnostne najlepšie Vk a vybudoval výkonnostne jeden z najlepších chovov Vk na Slovensku. V roku 2008 založil aj líniu po modrom šimľovi od Ladislava Béreša, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou Dk. Ten dostal holubicu s 25% podielom krvi Bk. Z odchovaných 8 mláďat  boli 4 výnimočne dobrej kvality a založili líniu č. 2. Do chovu sa v malom množstve dostali aj holuby Františka Železníka, Milana Leška a Ing. Miloša Košťana. Tento prílev krvi sleduje u svojich holubov. V chove používa vzdialenú príbuzenskú plemenitbu. Niekedy pári holuby týchto línií navzájom a vychádza z toho veľmi dobrý odchov. Aj najlepší holub na holubníku č. 583/09-G-8-SK pochádza z kríženia týchto dvoch línií. Tento samec spočiatku lietal mimo kŕdľa, ale neskôr sa naučil lietať s kŕdľom. Čo je zaujímavé, počas tréningov i preteku dokázal nakotrmelcovať 90 bodovaných akrobacií za 45  - 60 minút, čo robilo 900 bodov. V roku 2009 s kŕdľom v preteku vytvorili rekord klubu na úrovni 1847 bodov, čím zlepšili predchádzajúci rekord o 362 bodov. Pretek trval 44 minút bol ukončený po dohode s komisiou. Kŕdeľ lietal a kotrmelcoval celkovo 75 minút. Tak ako veľa ďalším holubom aj tomuto ukončil život pernatý dravec. Holubník má na povale bytovky pri Prešovskej univerzite. Má dve chovné oddelenia, jedno oddelenie mláďat a prichystané oddelenie so štyrmi  letovými boxami. Každé oddelenie má samostatný výlet. Chovné oddelenia majú po 14 budnikov. Oddelenie mláďat má kapacitu pre 60 ks.  Ročne má v chove 15 – 20 párov. Farba u neho nehrá skoro žiadnu úlohu, aj keď preferuje plnofarebné čierne a modré šimle. Na holubníku má čierne, čierne fŕkané, vybeľujúce čierne šimle, modré a modré jarabé, viacfarebné a zriedkavo červené, alebo červené frkané. Červené a žlté však neobľubuje a preto je na holubníku zvyčajne len jeden  - dva kusy. Vychováva zvyčajne 50 – 100 ks mláďat ročne. Všetky mladé trénuje, nelietavé a nekotrmelcujúce zabíja a zúžitkuje v kuchyni. Po takomto výbere zostane asi 10 - 15 výborných,  výkonných rolerov a asi rovnaké množstvo veľmi dobrých rolerov. Z týchto sa do vlastného chovu dostane 3 – 5 ks a ostatné sú rozdané kamarátom a predané záujemcom. Vždy je však záujemcov viac. Všetky ostatné holuby končia v kuchyni.

 K pretekom chystá zvyčajne dva  - tri kŕdle ročne. Od roku 2004 pravidelne preteká pričom 14 krát vyhral putovný pohár Klubu chovateľov východoslovenských kotrmeliakov a ostatných plemien orientálneho pôvodu. Každý rok vystavuje Vk na jednej až štyroch výstavách. Všetky oceňovacie lístky si archivuje, aj keď neprikladá im nejakú vážnosť. Taktiež každoročne archivuje všetky poznámky z tréningov, výsledky odchovu, zloženie kŕmnych dávok, vyhodnotenie chovných párov a mnoho ďalších dôležitých poznámok z každého chovného roku. Tieto si počas dlhých zimných večerov vyhodnocuje. Od roku 2009 je predsedom v klube. V klube je hlavným posudzovateľom skoro všetkých pretekov vo výkone, pričom na svoje holuby je prísnejší, ako na ostatné. Počas pobytu MVDr. Jozefa Koreňa vo V. Británii, mal na svojom holubníku 4 – 5 párov jeho Bk a  trénoval a preveroval odchovy po anglických importoch. Taktiež mu na „bytovke trénoval aj pretekárske kŕdle, keď sa mu v blízkom okolí usadili dravce. V roku 2017 ho postihla „dvojitá chovateľská tragédia“. 19.10. mu do holubníka na bytovke vnikla kuna a zabila 58 holubov rozličného veku. Z najlepších 10 Vk mu zabila 6 ks. V tom istom roku sa do vchodu prisťahovala nová suseda, ktorá spustila kampaň proti chovu holubov na povale. Postupom sa k nej pripojili aj ďalší susedia a tak v roku 2020 vysťahoval holuby z holubníka na povale bytovky. Pomocnú ruku mu podal Matej Beňa a holuby sú doposiaľ na jeho holubníku v Záhradnom. I tam ich pravidelne trénuje a preteká s nimi, aj keď to znamená dochádzať za nimi 15 km.  

Jozef Hrabal z Dolného Kubína je významnou osobnosťou slovenského holubiarstva. Chovu holubov sa venuje od detstva. Takmer štvrťstoročie pôsobil vo funkcii tajomníka Klubu chovateľov letúnov a od roku 1992 je vo funkcií predsedu holubiarskej komisie Oblastného výboru Orava. Choval viaceré plemená letúnov a akrobatické holuby. Z kotrmeliakov mal prvé roku 1988 rakovnícke modropásavé, choval aj sedmohradské,  odeské, galatské, perzské, orientálne pančuškaté, prízemné kotrmeliaky. Všetko za účelom získania poznatkov, ktoré roku 2003 zhromaždil v knihe „Chováme akrobatické a štýlové letúny“. Ako prvý v nej použil názov východoslovenský kotrmeliak,  kde vysvetľuje, prečo vznikol. Má výborne vedenú dokumentáciu o svojich holuboch. Ako tajomník KCHL mal záujem aj o chovy kotrmeliakov na východnom Slovensku. Bol pravidelným návštevníkom výstav v prešovskej jazdiarni, v Košiciach, či Demjate a obyčajne sa zastavil aj u nejakého chovateľa. O kotrmeliakoch s operenými nohami napísal množstvo článkov v Chovateli, či Magazíne chovateľa. Zároveň prvýkrát publikoval kresbu Jána Maďara z Liptovských Sliačov, zhotovenú podľa vzoru prevažne vystavovaných holubov. Preferoval jemný telesný rámec, zľahka predlžene hranatú hlavu a nabádal chovateľov, aby sa vymanili z typu debrecínskych kotrmeliakov. Túto perokresbu potom predstavil na schôdzi Klubu východoslovenského kotrmeliaka a ostatných kotrmeliakov orientálneho pôvodu. Bolo konštatované, že potrebuje určité korektúry, no v praktickom chove sa jej pridržiaval do roku 2012.  

V roku 1989 si zabezpečil 2 páry žltých orientálnych pančuškatých kotrmeliakov od  Petra Lomparta zo Sabinova, ale kocúr jednu z holubíc zlikvidoval. Dokúpil bielu holubicu od I. Konkoľa. Nebol problém odchovať od každého páru aj 5 hniezdení. V telesnom type boli značne rozdielne, skôr mohutnejšie typy. V odchove boli dobre kotrmelcujúce jedince ale aj také, čo nechceli vôbec lietať. Najlepšie potomstvo s vyváženým letom a akrobaciou páril medzi sebou, alebo na rodičov, s čím vystačil až do roku 1996. V roku 1994 získal od Josefa Veselého z českej Úpice čiernofrkané perzské kotrmeliaky. Sú vyfotené v jeho knihe  str.52. Neboli to mohutné typy nemeckého šľachtenia, ale jemnejšie. Z nich odchoval niekoľko vynikajúcich hlbokých kotrmeliakov. Tie roku 1996 použil práve do línie od P. Lomparta.  Kvôli životným okolnostiam skončil s ich chovom. V roku 1999 postavil na novom pozemku holubníky a obnovil aj chov východoslovenských kotrmeliakov. V roku 2005 dostal od Jána Kissa z Košíc mandľového samca orientálneho kotrmeliaka. Spĺňal jeho exteriérové predstavy na Vk, až na neoperené nohy. Tento samec 600/04 sa stal u neho legendou. Roku 2005 bol párený na žltú holubicu od J.Karabáša, 2006 na čiernu straku, 2007 na žltofrkanú a 2008 na dymovomodrú , všetky od Ing. M. Košťana, roku 2009 na šedohnedú od F. Hrušovského. Z týchto párení a párení potomstva vychoval veľa vynikajúcich akrobatov, ale len rolovali, čo sa mu nepáčilo. Chcel pestrú akrobaciu, akou bol jeho predchodca povestný. Od Ing. Košťana dostal takmer bieleho, slabučko fŕkaného samca. Hlavu síce nemal ideálnu, ale vynikal v tanierovom točení, čo vniesol do potomstva. Mal aj tmavo modrého samca od Ing. Košťana, ktorý pasoval na vynikajúcu bielu holubicu „krásavicu“ tiež od neho. Krajšiu holubicu v chove nemal. Bola však pažravá na soľ na čo doplatila životom v lete 2013. V chove mal aj jej dcéry. Tie v spojení so slabo fŕkaným samčekom Ing. Košťana dávali potomstvo tanierového točenia asi  v 50 metrových prepadoch k zemi. Bolo ich však treba plašiť zo strechy, čo sa mu nepáčilo a väčšinu vyradil. Do sezón ide väčšinou len s troma pármi, čo je veľmi málo. I napriek tomu z nich má vždy dostatok potomstva asi 18 – 22 ks. Stále mu však chýba väčšia pestrosť akrobacie.

            V roku  2013 zobral od Martina Jozana zo Štvrtka na Ostrove a MVDr. Tirpáka dvoch bielych samčekov. Tieto chovné samce vniesli akrobatické vlastnosti, po ktorých túžil.  Potomstvo malo úžasnú pestrosť akrobacie, až výrazom letu pripomínali všestrannosť letu Kelebekov.  Odchov trénoval „na letovú klietku“, ale dravce mu ich pri jednom tréningu rozohnali a nič sa nevrátilo. Z odchovu najprv vyradí všetko, čo nechce samo vzlietnuť. Po zalietaní odstráni nízko lietajúce jedince a tie, čo viac lietajú ako kotrmelcujú. Až potom vyradí jedince odchyľujúce sa výrazne od štandardu. Vystavuje  pravidelne na výstavách vo svojom okolí, občas aj na CV zvierat v Nitre. Laikov prekvapuje, že sa Vk postavením krídel a chvosta nepodobá bežným holubom. Kotrmeliaky chová v malých boxoch a holubníčkoch. S kŕmením to nijak nepreháňa, obyčajne trénuje pred kŕmením. Spočiatku naháňa viacpočetné kŕdliky. Potom podľa prejavov akrobacie zostaví asi 5 členné, v ktorých je rôznorodé zastúpenie akrobacie. Snaží sa zachovať pestrosť akrobacie. Vk je to výkonný kotrmeliak, preto ho zaradil na titulnú stránku obálky mojej knihy, spolu s orientálnym kotrmeliakom, bez ktorého by sme tieto úžasné holúbky nemali“.

Róbert Vitaloš  je mladší chovateľ z Jelky pri Galante. Je členom KCHVK. Keďže sa zaujíma o exteriér holubov prihlásil sa na posudzovateľský kurz, ktorý v roku 2013 úspešne ukončil. Na svojom holubníku choval české staváky, talianske sovky, holokrké letúne, taganrožské letúne, hanácke hrvoliaky, viedenské krátkozobé letúny a ďalšie. Ako posudzovateľ sa snaží zistiť o jednotlivých plemenách čo najviac informácií, preto strieda rôzne plemená. Vk v chove má od Imricha Konkoľa, ktorý ho doviedol aj do klubu a niekoľko kusov má aj od iných chovateľov, napr. Jozefa Karabáša, Ing. M. Košťana a F. Železníka. Jeden krát sa zúčastnil so svojimi holubami pretekov. Je však známejší ako vystavovateľ. Viackrát získal víťazné ceny na miestnych, oblastných, ale aj národných výstavách. Dva krát organizovali klubovú výstavu nášho klubu v Jelke pre územie západnej časti Slovenska. Je veľmi agilný a ochotný pomôcť pri rozličných akciách. Keďže má relatívne blízko do Nitry, viackrát zabezpečoval holuby pre reprezentáciu Vk na výstave Agrokomplex Nitra, ale aj na Národnej výstave. Holuby chová v rozličných farbách plnofarebné najčastejšie čierne, červené. Časté útoky pernatých dravcov a veľké straty na odchove ho odrádza od tréningov. Tiež zamestnanie mu neumožňuje tréningy holubov a prípravu na preteky. Má veľký, priestranný  prízemný holubník bez voliéry a voľným výletom pre všetky plemená spoločný. Okrem holubov chová aj araukany v modrej, čiernej a bielej farbe.  

Ing. Ivan Rosiar je absolventom VŠP v Nitre, odbor zootechnik, pôvodne choval svoje kotrmeliaky v Rimavskej Sobote. Orientálne papučkaté kotrmeliaky choval od roku 1958 a chová ich doposiaľ. Prvé mal od p. Klibániho z Banskej Bystrice ako 14 ročný. Boli čierne, izabely a žltoplavé. Neskôr si doniesol ďalšie kotrmeliaky od Gondu Báčiho. V tej dobe boli orientálne papučkaté kotrmeliaky lietajúce v troch letových výškach. Vo veľkých výškach lietajúce boli málo kotrmelcujúce. Často lietali hladko, ale lietali veľmi dlho. Ok lietajúce v stredných výškach kotrmelcovali viac. Posledné lietali nízko nad strechami a veľmi veľa kotrmelcovali. Často sa zabili pádom na strechy. Jeden jeho kotrmeliak počas letu odletel ďalej a zosadol na strechu suseda. Pri každom vyletení však hneď kotrmelcoval a musel sadnúť na strechu. Domov sa dostal až po týždni. Najčastejšie choval trojfarebné, čierne a červené fŕkané. Postupne dostal aj kotrmeliaky od Imricha Konkoľa z Prešova a to žlté, žlto fŕkané a biele. Tieto holuby boli exteriérovo krajšie, ale tiež kotrmelcovali. Potom dostal aj od Milana Leška z Trebišova  rôznych farieb najmä žlté, čierne „koncoše“, modré a trojfarebné. Tieto lietali a kotrmelcovali lepšie. Vždy svoje kotrmeliaky trénoval a zaradzoval do chovu len lietajúce a rolujúce holuby. Preferoval výkon pred exteriérom, aj keď svoje Vk vystavoval na okolitých výstavách, kde získal viacero čestných cien. Preferoval pretekárskejší štíhlejší a dlhší typ. Hľadal aj možnosti osvieženia krvi Vk. Doniesol si z Monoru v Maďarsku atypickú čiernu holubicu debrecínskeho kotrmeliaka. Ale nič mimoriadne po nej nenachoval. Nemá dobré skúsenosti s osviežovaním chovu s týmto plemenom, hoci iní ho preferujú. V roku 2005 sa presťahoval do rodinného domu v Lehote nad Rimavicou s priestranným pozemkom a postupne pre časté útoky dravcov a veľké straty obmedzoval tréning svojich Vk až s ním úplne prestal. Od roku 2010 chová holuby už len vo voliérach. Choval aj orientálne kotrmeliaky, ale do Vk ich nepáril. Okrem Vk choval veľa plemien holubov, komárňanské, košické a rakovnícke kotrmeliaky, budapeštianskej vysokoletúny, červené a červené fŕkané české staváky, české bagety, kiškumfeleďházske sedmohradské, hýle, kingy, pštrosy anglické a pomoranské hrvoliaky, viedenské zrkadlové i poštové holuby a mnoho ďalších plemien. Niektoré chová doposiaľ. Okrem ho chová emu, rôzne plemená sliepok, husí kačíc, hrdličky a rôzne exotické vtáctvo. Na záhrade má aj množstvo úžitkových, liečivých i exotických rastlín. Pri jeho návšteve neviete, či nie ste v zoologickej či botanickej záhrade. V roku 2022 náhle zomrel.    

Mgr. Marek Kollár z obce Kolačkov okr. Stará Ľubovňa sa k Vk dostal ešte ako malý chlapec. Základný chovný materiál  dostal od Imricha Konkoľa ešte na rozhraní tisícročí. Tieto choval v streche hospodárskej prístavby v provizórnom holubníku. Mal výborný vzťah k holubom. Niektoré vychoval sám. Jeden z nich mu sadal na hlavu a prišiel na privolanie. Z tohto je natočené video a umiestnené na jeho stránke, kde ho veľa čitateľov obdivovalo. Úmyselne píšem v minulom čase, lebo odchodom na vysokoškolské štúdium v roku 2007 sa nemohol venovať holubom a aj pre nepochopenie zo strany rodičov musel v roku 2010 zrušiť holuby. V terajšej dobe nechová holuby. Odsťahoval sa do Ružomberka do bytovky. Veríme že sa k chovu Vk znova vráti.

Matej Beňa mladý chlapec zo Záhradného okr. Prešov. K chovateľstvu ho priviedol jeho starý otec, výborný chovateľ holubov, sliepok, bažantov kanárikov a anduliek Anton Jusko. Tento však náhle zomrel v roku 2009. Matej sa vrátil k chovateľstvu v roku 2011 ako 11 ročný. Začal s chovom brahmaniek, malých vyandotiek, anduliek a aj s holubami. Začínal s Vk od MVDr. J. Tirpáka. Neskôr doplnil chov od F. Železníka a Ing. Miloša Košťana. Jedná sa o holuby rozličných farieb: čierno fŕkaných, čiernych, viacfarebných, modrých a modrých jarabých, ktoré sa mu od roku 2014 dosť rozmohli. Páčia sa mu „poštárske“ farby. Na týchto pracuje a v roku 2022 má skoro všetky len modré jarabé a modré čiernopásavé. Pokúša sa o zregenerovanie červeno jarabých a plavých. V zime roku 2012 navštívila jeho holubník kuna a zostalo mu 5 holubov. Holuby znova získal MVDr. J. Tirpáka,  F. Železníka a Ing. M. Košťana. V roku 2012 pretekal s dvoma kŕdľami Vk. Jeden z kŕdľov lietal 43 minút a zisk 1159 bodov mu vyniesol 2. miesto. Často má problém s kŕmením a následným stučnením holubov. Okrem nich mal aj Bk a niekoľko poštových holubov ešte po svojom dedkovi. Jeho Vk už mali zopár výborných ocenení exteriéru. Naposledy na klubovej výstave v Košiciach v roku 2022, kedy získal víťaza výstavy. Holubník má postavený na poschodí nad garážou v starom obývanom dome, ktorý si prerobil a býva v ňom. Je to klasický priestranný holubník pre poštové holuby s dvoma chovnými oddeleniami a jedným oddelením mláďat, ktoré v jeseni a zime využíva pre holubice. Holuby podľa pohlavia rozdeľuje v októbri až novembri. Chovnú sezónu začína vo februári, ale so začiatkom sezóny zatiaľ experimentuje. Je aktívny a nebráni sa skúšaniu nových postupov. Je a bude prínosom pre chov Vk. Okrem Vk chová aj zdrobnelé vyandotky strieborné vlnité a jarabičie vlnité vo veľmi dobrej kvalite. Choval emu, biele a hnedé kozy a ovce. Teraz chová kravy bez tržnej produkcie mlieka. Diaľkovo študuje na SPU v Nitre.  

František Železník, Zlatá Baňa, okr. Prešov dovŕšil už dôchodkový vek. Je dlhoročný poľovník a chovateľ národného plemena slovenský kopov. Súčasne je posudzovateľom a rozhodcom v poľovníckej kynológii. Od mala je chovateľom hydiny a holubov rozličných plemien. Choval vyandotky, araukany, milflérky, zdrobnené velsumky, hempšírky, faverolky a mnohé ďalšie plemená, morky bronzové, biele, čierne - divé, rôzne bažanty, prepeličky, hrdličky a množstvo ďalšej  hydiny. Zdrobnelé velsumky a milflérky sú na dvore posledných asi 20 rokov. Z holubov choval poštové holuby, ako každý dedinský chlapec. Potom sa začal venovať okrasným holubom a Imro Konkoľ, tiež posudzovateľ psov a poľovník, mu doniesol v roku 2003 jeden pár Vk. V nasledujúcom roku doniesol mu ešte dva páry a tak sa začal chov Vk. Zároveň sa stal členom klubu. Hneď prvé mladé v roku 2004 boli výborní akrobati. Farby mal rozličné. Upútali sivé s červeným hrvoľom. Boli v svetlom i tmavšom odtieni. V roku 2006 mal dostatok holubov na vytvorenie pretekárskeho kŕdľa, hoci mal z pretekania obavy. Hneď prvý štart v roku 2006 premenil na víťazstvo. Pretek sa uskutočnil v novembri za nepriaznivého počasia, ale F. Železník trval na pretekoch, lebo jeho holuby, vychované v tvrdých podmienkach pod Slanským pohorím v Zlatej Bani, to zvládnu. Za 21 minút získali 921 bodov a s víťazstvom aj putovný pohár. To len ukazuje na kvalitu tohto plemena. V nasledujúcom roku v októbri pri preteku sme zaznamenali počas pretekov tri útoky jastrabov a pretek bol  anulovaný. Opakovaný bol 24.11. 2007 za dobrého počasia a holuby odlietali 33 minút. Získali 1384 bodov a vytvorili nový rekord klubu. Po rozmnožení Vk a stabilizácii chovu na občerstvenie krvi doniesol zopár mláďat od MVDr. J. Tirpáka a jedného čierného fŕkaného samca od Milana Leška. Bol síce väčší, ale dával dobré potomstvo vo výkone. Vk chová doposiaľ  a pravidelne ich trénuje. Jeho chov je zameraný hlavne na výkon. Svoje odchovy lacno predáva a často i rozdá, len aby sa Vk rozšírili medzi chovateľov. Krátky čas choval aj slovenské vysokoletúne, ale neoslovili ho. Hoci výsledky v exteriéri sú pre neho menej zaujímavé, ako akrobatický a letový výkon, svoje Vk ochotne vystavuje na rozličných typoch výstav. Na výstave v Petrovanoch v roku 2019 vystavil modrého čiernopásavého, ktorý sa stal víťazom v časti holuby. Na klubovej výstave v Košiciach 2022 získal za vystavené holuby šampióna výstavy. V terajšej dobe má na holubníku biele, čierno fŕkané a aj modré čierno pásavé Vk.

Ing. Miloš Košťan je Košičan, ktorý má postavený holubník v mestskej časti Barca, je dlhoročný chovateľ holubov. Choval zdrobnelé vyandotky strieborné vlnité a vlašky viacerých farebných rázov. Na holubníku má brnenské hrvoliaky rozličných farieb, ruské postavové holuby biele čiernochvosté a východoslovenské kotrmeliaky. I napriek výbornej kvalite holubov, nechodí s nimi na výstavy. Sú však veľmi kvalitné. Vzdelaním je zootechnik, čiže má aj  výborné teoretické vedomosti, ktoré využíva  pri chove holubov aj hydiny. Má cit pre plemenársku prácu a šľachtenie. Pôvod Vk má od J. Karabáša, MVDr. J. Tirpáka i ďalších chovateľov. Každý rok odchováva asi 30 mladých Vk. Mláďatá začína trénovať hneď po vyletení z holubníka. Má rád, ak Vk začnú kotrmelcovať čo najskôr. Cení si holuby s letom v strednej výške a akrobaciou v dlhších šnúrach. Podnikal a nemal toľko času, koľko by pre holuby chcel obetovať. Teraz je na dôchodku, ale ešte trénuje kone na Orave. Holubník má postavený v strede záhrady. Je drevený,  poschodový na oceľovej konštrukcii. Prízemie je rozdelené na dve chovné oddelenia so stredovou chodbou. Každé oddelenie má voliéru a roštovým dnom. Dostatok svetla prichádza z južnej strany oknami a pod nimi sú vetracie otvory. Oproti oknám má priestranné budniky. Holuby všetkých troch plemien sú rovnomerne rozdelené do oboch oddelení. Holuby podľa pohlavia na zimu nerozdeľuje. Je jeden z mála chovateľov, ktorý využíva podstielku z granulátu holubieho trusu s dobrými výsledkami. Na poschodí má niekoľko oddelení pre pretekárov a mláďatá. Tieto oddelenia majú len sedačky oproti výletom. Výlety sú z kovu a môže ich použiť ako klietky na štart letúnov. Niekedy experimentuje s priliatím krvi iných plemien s menším, alebo väčším úspechom. Posledné roky sa zameral na vychovanie Vk ľahkých, „dutých“ s kratším chrbtom, čo sa mu veľmi darí. Veľa Vk rozdal ostatným chovateľom po celom Slovensku.

Pretekov sa zúčastnil len dvakrát, lebo ako sám hovorí, „nie je súťaživý typ“.  V roku 2011 hneď pri prvom štarte v našej súťaži vyhral memoriál I. Konkoľa za 19 minút dlhý let sa 127 šnúrami bodovanej akrobacie. Holuby lietali dobrým štýlom razantne so ziskom 1301 bodov. Hneď v roku 2012 sa zúčastnil znova pretekov a za 33 minút dlhý pretek  získali 929 bodov. Kŕdeľ lietal 28 minút v strednej výške a len 5 minút v malej výške. Čo sa týka exteriéru, tak holuby nevystavuje, hoci na výstavisko v Barci má možno 400 m. Holuby má však veľmi pekné. Farbe neprikladá skoro žiaden význam. Snaží sa, aby celý chov bol vyvážený, čiže ani svetlý, ani tmavý. Má veľa viacfarebných a frkaných holubov. Má však aj plnofarebné holuby. Rád pomáha s holubami iným chovateľom. Jeho holuby sú na holubníkoch J. Karabáša, F. Železníka, MVDr. J. Tirpáka,  M. Beňu a mnohých ďalších aj nečlenov klubu. Dňa 16.9.2022 náhle zomrel vo veku 66 rokov. Jeho chov prevzal Ing. Urban.

MVDr. Jozef Porezaný z Kapušian pri Prešove je zakladajúcim členom Klubu chovateľov orientálneho kotrmeliaka a jeho prvým pokladníkom, ako čerstvo skončený veterinárny lekár.

Prvé holuby mal už ako 8 ročný od svojho  krstného  a boli to poštové. Potom vo veku  12-16 rokov choval sliezske farebnohlávky. Po skončení gymnázia celú prvú výplatu v živote investoval do nákupu kotrmeliakov. Kúpil ich v roku 1984 od p. Jána Kissa z Košíc. Tento býval vo vilke medzi Vysokou školou veterinárskou a Študentskými domovmi na Podhradovej ulici v Košiciach. Obdivovali sme ich keď sme išli do školy a lebo zo školy. Od Konkoľa  po niekoľkých rokoch zobral 2 – 3 holuby na občerstvenie krvi. Zopár holubov mal aj od Milana Leška z Trebišova. Holubník mal najprv jednokomorový, ale neskôr ho rozšíril na trojkomorový. Mal do 20 kusov čiernych, červených, modrých, žltých, bielych a niekoľko fŕkaných. Boli vzácne extérierovo vyrovnané vo výborných farbách. Holuby mu definitívne zlikvidovala kuna asi v 1998. Jeho snom bolo vyšľachtiť kŕdeľ, ktorý by dokázal z veľkej výšky naraz zrolovať až po zem. Fascinovali ho dlhé šnúry celého kŕdľa naraz. Tomuto cieľu podriadil svoje šľachtenie. Let v malej výške s krátkymi a častými akrobaciami ho nebavili. Pracoval ako obchodný zástupca, začal stavať rodinný dom a na holuby už nezostal čas. Tak ako iným chovateľom i jeho holubom znepríjemňovali život pernaté dravce. Pamätám si na jedno letné popoludnie asi v roku 1988, kedy som bol u neho na návšteve a on vyhnal svoje holuby, aby sa pochválil akrobatickým výkonom. Holuby vyleteli až do strednej výšky, kde výborne kotrmelcovali. Asi po 10 minútach letu sa objavil sokol a zaútočil na kŕdeľ. Nechytil však ani jedného a vtedy som na vlastné oči videl tzv. „konfúzny let“. Holuby sa zrazili do „hustého“ kŕdľa a útočili na sokola. Vždy vyleteli nad neho a znova na neho nalietavali. Tak ho odprevadili ďaleko za hranice obce a potom sa vrátili nad holubník a pokračovali v akrobacii. Toto som u nikoho iného nevidel. Proti jastrabom tak úspešné neboli. I napriek tomu, že Vk už teraz nechová, vždy sa ukáže na schôdzi, príde na preteky a psychicky podporí chovateľov. Vtedy ho presviedčame, aby začal s chovom, ale on vždy niečo dorába na dome a nemá čas postaviť holubník. Nechce stavať niečo provizórne, ale poriadne chovateľské zariadenie. A na to treba čas. Verím, že v krátkej dobe si potrebný čas nájde. Ešte nie je v dôchodkovom veku.         

Dávid Hejniš z Plavnice okr. Stará Ľubovňa. Začal ako mladý chovateľ  vo veku 15 rokov. Holuby Vk ho oslovili na výstave v Prešove v roku 2007. Vtedy si aj zobral niekoľko kusov od  Imra Konkoľa. Tieto ho chytili za srdce a hneď v nasledujúcom roku si dohodol  aj ďalšie mladé. Imro však zomrel v máji 2008 a tak si prišiel po niekoľko chovných holubov. Zobral holuby čistých farieb. Od roku 2007 mal aj Bk od MVDr. J. Koreňa. Hneď v tomto roku začal s tréningom a ako je zvykom v KCHVK umiestnil sa na 2 mieste s Vk s 1027 bodmi. V ďalšom roku mal problémy s odchovom mláďat  - zamrzli mu z prvých hniezd  všetky mladé. Chladné počasie severného Slovenska si vyžiada daň.  Preto nepretekal v tomto roku. V roku 2010 sa znova zapojil do pretekov. S Bk sa umiestnil na 5 mieste za kŕdľami MVDr. J. Koreňa a Jána Baníka. Holuby získali 1094 bodov. Zaujímavý bol počet nebodovanej akrobacie. 515 šnúr nebodovanej akrobacie bol síce nebodovaným, ale rekordom. Chov  občerstvil holubami od MVDr. J. Tirpáka, J. Karabáša a Mareka Kollára. Tak ako iní chovatelia v podhorskom pásme, i Dávid má problémy s pernatými dravcami. Stratil v rokoch 2011 – 2012 skoro všetky chovné holuby. V roku 2011 začal štúdium na SPU v Nitre a tak na holuby nezostávalo dosť času. Preto v roku 2014 prerušil chov holubov.     

Stanislav Vavrek z Kanaša pri Veľkom Šariši, okr. Prešov. Vk dostal od MVDr. Jozefa Tirpáka. V roku 2008 dostal prvé holuby a k nim aj holuby od I. Konkoľa. Aj v nasledujúcich rokoch si doniesol holuby od MVDr. J. Tirpáka a Franiška Železníka zo Zlatej Bane.  Páčia sa mu jednofarebné holuby, ale mal v chove aj rôzne fŕkané. Okrem Vk chová aj poštové holuby rôznych farieb, birminghamské kotrmeliaky od MVDr. J. Koreňa a prechodne aj iné plemená. V roku 2020 si postavil samostatne stojací drevený holubník. Od roku 2009 sa zúčastňuje pretekov. Spočiatku to boli zvyčajne 4. a 5. miesta za výkony do 300 bodov. V  roku 2010 však získal s prvým kŕdľom 1119 bodov a 1. miesto. V roku 2018 získal znova víťazstvo v Memoriáli Imricha Konkoľa s klubovým rekordom 242,5 bodu. Keďže býva na okraji lesa, pernatých dravcov ma neúrekom. Sú dni, keď hneď po pustení holubov príde k útoku jastraba. Ako hovorí, „už len sa zosype perie a mám o jedného holuba menej.“  

Ing. Milan Pastor z Bystrého, okr. Vranov nad Topľou, začal s Vk v roku 2011. Uvažoval o chove Bk, ale keď videl akrobatický výkon Vk, presvedčili ho. Prvé holuby dostal  v lete od MVDr. J. Tirpáka a Františka Železníka. Ďalšie kúpil na Špeciálnej výstave klubu  v Demjate. V roku 2012 sa mu chov Vk rozbiehal pomaly. Holuby mu nekotrmelcovali podľa jeho predstáv. Len málo odchovaných mláďat si ponechal. V roku 2013 šiel s väčším počtom chovných párov. Zohnal k nim ešte kelebeky, ktoré však nelietajú úplne podľa jeho predstáv. V nasledujúcom roku vychoval veľa mláďat a urobil veľkú selekciu. Zlepšil tréning a dostavili sa veľmi dobré akrobatické výkony. Holuby mu už lietali viac než hodinu za súčasnej akrobacie. Nie je členom SZCH a tak holuby nekrúžkuje. Ich pôvod si však eviduje farebnými značkovačmi. Doposiaľ sa do pretekania zatiaľ nezapojil. Holubník na postavený v hospodárskej prístavbe za domom, drevený s dvoma oddeleniami. Dúfajme, že sa správne rozhodne a vstúpi do radov SZCH a KCHVK. Má veľa záujmov. Je pestovateľom a vystavovateľom bonsajov a získal s nimi na výstavách viacero ocenení. Priemerne chová asi 20 chovných párov. Je tesne pred dôchodkovým vekom.       

MVDr. Pavol Krajči je autorom knihy Chováme športové holuby letúny z roku 1984. Rukopis posúdil prof. RNDr. Oskár ferianc, DrSc. a Ján Gabzdil. Bola to prvá komplexnejšia publikácia, ktorá sa zaoberala chovom letúnov a akrobatických holubov. Popisuje aj orientálneho kotrmeliaka, kde popisuje holonohé, ale častejšie papučkaté formy. Cituje aj z knihy Baldamusa z roku 1825, že  orientálne kotrmeliaky „hneď po vypustení stúpajú do výšky. V priebehu 5 – 15 minút vyletia tak vysoko, že sa javia na oblohe ako malé bodky. Vtedy sa začnú predvádzať. Akoby na povel sa všetky vrhajú dolu, pričom sa zdá že sa samce pred samičkami pretekaj v neuveriteľných obratoch. Toto všetko pohodlne opakujú 2  3 hodiny.“ Okrem toho napísal veľa ďalších článkov o týchto holuboch. Z orientálnych kotrmeliakov bolo vyšľachtených veľa plemien, ktoré maj zdvihnutých chvost a krídla nesú pod chvostom. Aj v Bratislave ich chovalo viacero chovateľov. Pochádzali od bratov Farkašových. Do Bratislavy sa dostali po železnici. Chovala vystavoval ich Ján Horník. Prof. Ferianc ich mal pôvodom z Rožňany, Trebišova a Mukačeva. Lietali v jednom kŕdli s budapeštianskymi letúnmi. On sám mal kotrmeliakov od prof. Ferianca a Ladislava Molnárika. Je zástancom toho, aby sa kotrmeliaky trénovali s letúnmi, ktoré ich naučia kŕdľovému a dostatočne dlhému letu. K vychovaniu dobrých kotrmeliakov prispieva právny tréning. Povaľovanie sa kotrmeliakov na streche počas celého dňa neprospieva k ich správnej výchove. Mali by byť v holubníku a vonku sa dostanú len počas tréningu. Je presvedčený, že terajšie východoslovenské kotrmeliaky nedosahujú úrovne ich predchodcov. Jeho publikačná činnosť pomohla publicite letúnov a hlavne kotrmeliakov. Preto je mimoriadne dôležitou osobnosťou v chove akrobatických holubov. V posledných rokoch mal holuby od MVDr. J. Tirpáka, ale nebol s ich výkonom spokojný.

h. Doc. MUDr. Michal Straka, CSc, Je dlhoročným chovateľom holubov akrobatických plemien. Samozrejme, že choval aj orientálne papučkaté kotrmeliaky. Bol jedným z chovateľov, ktorí vystavili tieto holuby pri prvom neúspešnom uznávaní Vk na výstave v Demjate v roku 1994, čím sa podieľal sa aj na uznávaní plemena. Podporoval uznanie tohto plemena rôznymi článkami v odbornej tlači. Vyjadroval svoje názory na tieto holuby, kde odôvodňoval, autochtónnosť tohto plemena na území východného Slovenska, čím prispieval k uznaniu plemena. Vo svojej publikácii „Slovenský statok“ sa venuje aj tomuto plemenu. V nej uvádza, že majiteľom týchto zvierat podsunul názov východoslovenský kotrmeliak, ktorý sa neskôr aj ujal. Sám toto plemeno choval mnoho rokov a má k nemu pozitívny vzťah. Potešilo ho, že nakoniec sa chovateľom týchto holubov podarilo uznať ich za plemeno. Je dlhoročným chovateľom holubov akrobatických plemien, publicistom a bývalým predsedom SZCH. Na holubníkoch v záhrade rodinného domu vo Vajnoroch choval východoslovenské kotrmeliaky prevažne od Milana Leška z Trebišova a Jožka Karabáša z Košíc. V počiatkoch chovu neboli v jednom type, ale váľali ako čerti. Robili všetky akrobatické figúry, ktoré tieto holuby zvyknú predvádzať od jednoduchých kotrmelcov až po dlhé „šnúry“ či „mlyny“ takmer po zem. Niekedy sa zastavili až v blízkom vinohrade, ale ani jeden sa nikdy nezabil. Najaktívnejšie a najviac lietali a váľali ráno po vypustení, bol to koncert ako keď vybuchne raketa pri ohňostroji a vyprskne sa na všetky strany. Tak isto, sa po dosiahnutí do určitej výšky rozpadli a začali padať a kotrmelcovať vo všetkých smeroch. Lietali v stredných výškach úplne samostatne od ostatných letúnov. Na ich „ťahanie“ do väčších výšok sa snažil použiť letúne, hlavne košické vysokoletky a tiplere. Najprv síce vyleteli spolu, ale kŕdeľ sa rýchlo roztrhol, keď začali padať a znovu naberať výšku. Okrem Vk choval a chová aj komárňanské kotrmeliaky, o ktorých napísal veľmi dobrú knihu. Počas ich chovu získal na výstavách mnohé ocenenia ako napríklad dve čestné ceny na Európskej výstave v Prahe za komárňanské kotrmeliaky čierne a žlté plnofarebné. Choval aj nikolajevské letúne červené bielochvosté od Ing. Havlína a od Lacka Freňáka mal košické vysokoletúne. Z výkonných letových plemien holubov choval košické kotrmeliaky modré jarabé za ktorých kolekciu získal na Európskej výstave v Lipsku ocenenie „Strieborná stuha“. Z iných plemien choval a chová berlínske krátkozobé medené, viedenské letúne, székesfehervárske letúne, práchenské kániky, české cíbiky papučaté, budapeštianské pražské krátkozobe letúne a pomerne veľký počet pestúnov plemena maďarská straka. Povolaním je zubný lekár a vysokoškolský pedagóg.

V závere sa chcem povenovať ešte dvom najdôležitejším chovateľom kotrmeliakov organizovaným v KCHVK.  

        Imrich Konkoľ  je výnimočnou postavou v dejinách Vk. Prvé kotrmeliaky si doniesol ako 12 ročný chlapec v roku 1947, keď ich vymenil za iné holuby od svojho strýka. Tomu ich doniesol Vojtech Farkaš z Košíc. Neskôr si od Farkaša doniesol ďalšie kotrmeliaky. Nevedel sa  vynadívať, keď vyleteli do vzduchu a vystrájali vzdušné akrobacie. Viackrát sa sťahoval a vždy si zobral tieto holuby so sebou. V období keď býval na Solivare choval poštové holuby. Mal veľmi kvalitný chov, jeho holuby figurovali vo výkone na popredných miestach v prešovskej oblasti. Jeden čas bol aj predsedom Oblastného združenia chovateľov PH.  V roku 1982 ich presťahoval posledný krát do Chovateľskej osady v Malom Šariši, kde ich choval do svojej náhlej smrti 15.5.2008. Na Krajskej výstave v Prešove v roku 1951 po prvý krát vystavil svoje kotrmeliaky a hneď získal diplom. Tento bol vystavený na čestnom mieste v oddychovej miestnosti pri holubníku. Bola to jeho prvá cena a nie posledná. Neskôr získal množstvo cien na výstavách rozličného typu. Spomínal chovateľov Jána Garbára, pána Kelnera. Galiho, Ruda Pavlíka a Slaninku, ktorí tieto holuby chovali, no už sú nebohí. Títo sa pri návštevách vždy pochválili výkonom svojich holubov, čím ho ešte ako malého chlapca viac a viac pripútali k tomuto plemenu. Krásne boli 30 – 50 m šnúry rolujúcich holubov. Je pravda, že niektoré sa aj zabili. Často sa mu domov vrátili dospelé holuby, ktoré predal, alebo daroval a to i zo vzdialeností 30 km a chovatelia mu nechceli veriť, že sa vrátili domov.

        Okrem kotrmeliakov choval české bubláky, parochniaky, moravské pštrosy a do svojej smrti 2 – 3 páry Košických kotrmeliakov. Nikdy neprestal chovať kotrmeliaky a to ani  v roku 1962, kedy mu kuna zlikvidovala chov. Zo 70 holubov mu zostali dva samce. Chov doplnil ešte v tom roku holubami od Vojtecha Farkaša.

        Prvé kotrmeliaky mal žlté a červené, ktoré mu najviac prirástli k srdcu. Neskôr  chov doplnil o biele, čierne fŕkané, čierne a modropásavé. Po uznaní plemena Východoslovenský kotrmeliak v roku 2001 zostal len na čistých farbách biele, červené, žlté a čierne. Na tri farby získal plemenné chovy v roku 2006, čo sa nikomu inému doposiaľ nepodarilo. Holubník v Chovateľskej osade v Malom Šariši mal do výšky 1 m murovaný s betónovou podlahou a ostatok drevený s izoláciou a zo skla. Holubník mal tri chovné oddelenia a jedno oddelenie mláďat o rozmere 1 x 1,5 m. Každé oddelenie malo vnútorné kryté voliéry s presklením o rozmere 1 x 1,5 m  a dve spoločné, vonkajšie, nekryté voliéry o rozmere 3 x 3 x 3,20 m. Holuby mali výlety z krytých voliér. V tomto holubníku  bol priestor na 60 párov holubov.

       Imro posledné roky  stratil veľmi veľa holubov, ktoré vychytali pernaté dravce. V roku 2007 za sezónu stratil 40 mláďat. Toto mu bránilo riadne trénovať holuby.  Preto sa zameral viac na exteriér. Materiál do ďalšieho chovu si dopĺňal  najmä od Jozefa Karabáša a Milana Leška. Červené a žlté vzájomne občerstvoval krížením. Do chovu zaradzoval len kotrmelcujúce holuby vo vyhovujúcom exteriéri, najmä v tvare hlavy, farbe oka, stavbe tela, opereniu a postaveniu chvosta a krídel. Odchovy predával, rozdával i daroval ako reverzné zvieratá iným chovateľom. Snažil sa všetkými silami pritiahnuť k Vk čo najväčší počet nových chovateľov a tých ťahal do klubu, ktorého bol zakladajúcim členom, čo sa mu veľmi darilo. Od založenia Klubu orientálnych kotrmeliakov bol jeho predsedom do svojej smrti a hlavným motorom. Predstavil zo svojho chovu holuby pri prvom uznávaní v roku 1994 v Demjate, aj pri druhom uznávaní. Veľmi ho trápilo zlé posudzovanie Vk na výstavách, preto na zasadnutiach Holubiarskej komisie SZCH poukazoval na chybné posudzovanie, zlé názvoslovie a bránil toto plemeno pred neprajníkmi. Jeho smrť je najväčšou ranou Klubu chovateľov východoslovenských kotrmeliakov a ostatných kotrmeliakov orientálneho pôvodu.

    MVDr. Jozef Koreň síce nie je chovateľom východoslovenských kotrmeliakov, no v KCHVK mu však patrí dôležité miesto – je jedným zo zakladajúcich členov klubu a iniciátorom pretekania v klube. S chovom holubov začal už ako chlapec. Ako študent strednej školy mal slušný chov poľských rysov modro šupinatých. Ako študent vysokej školy veterinárskej začal s chovom poštových holubov a vydržal pri nich 20 rokov. Jeho poštové holuby /PH/ boli odchované líniovou plemenitbou z kmeňa Jaroslav Tatar, ČR, s vybranými holubmi od miestnych úspešných chovateľov. Aj s malým počtom holubov sa dokázal presadiť v tvrdej konkurencii chovateľov Prešovskej oblasti. Z tých čias sa pozná s Imrom Konkoľom, ktorý bol taktiež úspešným chovateľom PH a predsedom oblasti. MVDr. Jozef Koreň bol aj uznávaným posudzovateľom PH. Takto spoznal aj mnohých košických chovateľov PH, včítane Petra Samuelisa. S postupom času sa však chov PH stával pre neho príliš náročným na čas. Ako riaditeľ Štátneho veterinárneho ústavu v Prešove, sa v zložitých ekonomických podmienkach potreboval plne venovať pracovisku. To ho nakoniec viedlo k tomu, že sa začal obzerať po plemene, ktoré by bolo menej náročné na čas a poskytovalo viacej relaxu. Vybral si birminghamského kotrmeliaka, ktorému je verný doteraz. Prvé holuby si doniesol  v septembri 1990 od p. J. Kissa z Košíc, ktorý ich mal z Maďarska. Boli rozličných farieb a neurčitých kresieb. O rok už mal na holubníku Bk prevažne v bielohrotej, bielochvostej a bielohlavej kresbe. V tom čase u nás nikto nechoval kotrmeliaky cielene na výkon, nebola ani literatúra, všetko sa musel učiť na „vlastnej koži“. Veľa mu pritom pomohli skúseností získané pri chove PH. Aj pri „birminghamoch“ používal osvedčenú líniovú plemenitbu, riadny tréning a tvrdý výber. Vychoval, ale aj vyradil veľmi veľa exteriérovo pekných holubov, ktorých výkon však nezodpovedal jeho predstavám. Ich počet, podľa jeho slov, by stačil na jednu veľkú výstavu. Keď si z Maďarska od  L. Koronczaia doniesol novú líniu birminghamov, výkonnosť jeho Bk ešte vzrástla. Neskôr si vybral ďalšiu posilu do chovu u A. Riedra v Rakúsku. V chove mal len bielohlavé, bielochvosté a bielohroté holuby, ktoré sa rozšírili  medzi  chovateľov na Slovensku aj v Čechách. Veľa chovateľov si myslí, že to jediná kresba pri Bk. Pretekať začal v Klube chovateľov letúnov. V roku 2001 absolvoval prvé oficiálne preteky a hneď ich vyhral. V nasledujúcom roku (2002) jeho holuby urobili rekord, ktorý bol pri Bk 18 rokov neprekonaný - 467 bodovaných akcií za 59 minút letu. V roku 2020 vytvoril jeho kŕdeľ nový, dosiaľ platný slovenský rekord, keď  za 35 minút urobil  522 bodovaných akcií. Podľa dosiahnutých bodov ich nemožno porovnávať, pretože oba preteky boli hodnotené podľa rozdielnych smerníc - rozdielny systém bodovania. Počet dosiahnutých akcií však hovorí za všetko.

        Pre birminghamského kotrmeliaka aj pre klub urobil MVDr Jozef Koreň veľký kus práce. Pracoval v prípravnom výbore pre založenie klubu a zároveň poskytol priestory v ŠVÚ v Prešove pre konanie ustanovujúcej schôdze. Bol zvolený za člena výboru klubu a dlhé roky pracoval vo výbore. Mal jednoznačné zameranie na športovú činnosť, bol hlavným iniciátorom pretekania v klube. Vypracoval smernice pre preteky kotrmeliakov a hodnotil prvý, tzv. nultý ročník pretekov. Aktívne sa podieľal aj na prepracovaní smerníc v rokoch 2012 a 2013, kedy sa rozšírili preteky o veľký kŕdeľ i jednotlivcov. Napriek tomu, že je propagátorom výkonných kotrmeliakov,  od začiatku holuby aj vystavoval. Zo začiatku neboli posúdené, lebo u nás chýbal oficiálny štandard Bk. Tento štandard zabezpečil, preložil  a publikoval. Jeho holuby sú nielen výkonné, ale aj pekné a   získali na výstavách veľa významných ocenení. Mal uznaný prvý plemenný chov na čierne bielohlavé Bk (1998). Zúčastnil sa všetkých pretekov kotrmeliakov na území SR, pokiaľ sa tu zdržiaval (od roku 2006 do roku 2014 pracoval ako úradný veterinárny lekár vo Veľkej Británii). Doniesol si odtiaľ holuby od úspešných anglických chovateľov /Bagley, Bowden, Mason/. Od apríla 2014 je na dôchodku a rozširuje paletu svojich víťazstiev (doteraz vyhral 12 ročníkov v KCHVK a 2 ročníky v KCHL a zlepšil aj rekordy v klube. Posledný rekord z  roku 2020 bude len veľmi ťažko prekonateľný. Je veľkou škodou, že kvôli dravcom nemôže v poslednom čase holuby trénovať, dokonca ani len ich vypustiť. Je autorom viacerých kvalitných odborných článkov, ako aj publikácie v elektronickej forme  “Birminghamský kotrmeliak -  monografia”, voľne dostupnej na stránke KCHVK. Jozef Koreň je cieľavedomý muž,  ktorý všetko robí  s patričným nasadením. A to prináša aj primerané výsledky. Je univerzálnym a úspešným chovateľom holubov, hydiny aj králikov. Zastáva zásadu, že holub patrí do vzduchu a na dvor skôr pekná sliepka. V minulosti choval kvalitné plymutky biele, oravky biele, vyandotky strieborné, vlašky striebrokrké, zdrobnelé vyandotky oranžovokrké a posledné roky vlašky jarabičie. So všetkými  mal veľmi slušné výsledky na výstavách. Na dôchodku sa začal viac venovať aj chovu králikov - rexov. Jeho kastorexy a zdrobnené slovenské sivomodré rexy patria medzi špičku na Slovensku. Aj pri nich cielene využíva líniovú plemenitbu. V tomto roku dovŕšil 70 rokov.  

Bývalí chovatelia orientálnych kotrmeliakov.        

Prof. RNDr. Oskár Ferianc, DrSc.

        Tento text vychádza z publikácie prof. Ferianca „Spomienky holubiara 1989“, nakoľko ja som sa s ním nikdy nestrol.  Narodil sa začiatkom 20. storočia (1905) a miloval let vtákov. V siedmych rokoch mu v Cerove stará mama kúpila prvý párik holubov. Starý otec mu urobil podstrešný holubník. Keď ich rozmnožil časť z nich mu zlikvidoval susedov kocúr. Potom odišiel z domu za štúdiami. V Banskej Štiavnici sa stretol s ďalšími plemenami holubov. Po maturite v roku 1924 pokračoval v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Tam uvidel u suseda pražské letúny a aj prvú výstavu drobných zvierat. Chodil po známych holubároch a priučil sa holubiarstvu. Prvé zamestnanie učiteľa získal v Rimavskej Sobote v roku 1931, kde obdivoval orientálne kotrmeliaky suseda Šafrána. Neskôr zistil, že ich chovali aj ďalší chovatelia v okolí R. Soboty. Od p. Osváltha z Tomašoviec si doniesol niekoľko párov orientálnych kotrmeliakov. Po vypustení chvíľu lietali „normálne“ a keď niektorý urobil kotrmelec, nasledovali „orgie“ v prehadzovaní celého kŕdľa. Ponášalo sa to na činnosť zručného eskamotéra vo vyhazovaní farbistých gúľ, ktoré sa zmenili na spŕšku ohňostroja. Tieto kotrmeliaky, neskôr nazývané kotuliaky, boli holuby strednej veľkosti s jemne modelovanou hlavou, jasným zobákom a perlovou dúhovkou. Väčšinou boli nízke, so zarastenými nohami až po pazúriky krátkym, ale hustým perím. Niektoré mali stredné nohy, bez nadchvostovej žľazy. Širší chvost mali zložený zo 14 – 16 pier a bol mierne nadvihnutý. Krídla nosili pod chvostom. Mal červenú holubičku, výbornú vyškárku aj kotrmeliačku s úzkym chvostom so 14 perami. Niektoré samce mali hrubšie a kratšie telo, ale prehnutosť postavy bola zachovaná. Orientálne kotrmeliaky lietali sólovo, iné po dvoch či troch, ďalšie  sa úzkostlivo držali kŕdľa. Často sa stávalo, že pustil holuby ráno pri odchode do školy a pri príchode domov ešte lietali vo veľkej výške ako bodky. Naháňal ich najčastejšie popoludní, keď bol doma a mohol ich sledovať. Z vlastnej iniciatívy nelietali. Niekedy ich bolo ťažko vyhnať zo strechy. Čo sa týka akrobacie, tak niektoré sa prehadzovali len 3 – 5 krát  a leteli vyššie a vyššie. Iné samice sa spočiatku neprehadzovali len leteli vysoko. Až po dosiahnutí určitých výšok, sa krútili okolo osi napätých krídel aj niekoľko desiatok metrov. Ani jeden nepadol na zem. Mal jednu tabakovú holubicu, ktorá sa nekrútila, ale prevaľovala sa z boka na bok. Vyletela až do bodovej výšky a potom padala po chvoste aj niekoľko sto metrov. Potom znova vyletela do bodovej výšky a opakovala to. Aj na jeho holuby útočili dravce, najmä jastraby a sokoly. Sokoly po neúspešnom útoku tento aj niekoľko krát po sebe opakovali. Po troch rokoch zmenil školu a odsťahoval sa do Zvolena aj s dvadsiatkou orientálnych kotrmeliakov a niekoľkými pármi segedínskych a pražských krátkozobých letúnov. Aj tu ich naháňal a priniesol k nim aj viacero kotrmeliakov od p. Halušku z Užhorodu. Tieto sa jeho kotrmeliakom v dĺžke letu nevyrovnali, ale v akrobacii ich ďaleko prevyšovali. Jedna bielo čierna holubica sa krútila tak prudko, až z nej odletovalo perie. Dva samce sa pri akrobacii zabili pádom na zem. Zvolen bol klimaticky na chov holubov menej vhodný. Časté hmly, vetry, vyššie zrážky a vpády studeného vzduchu holuby ťažšie znášali. Útoky dravcov boli tiež veľmi časté. Na začiatku šk. roka 1938/39 prijal riaditeľstvo na učiteľskom ústave v Štubnianských (Turčianskych) Tepliciach. Aj tu si doniesol orientálne kotrmeliaky, segedínske a  pražské stredozobé letúny. Veľa z nich padlo za obeť jastrabom, ale len málo z ich bolo orientálnych kotrmeliakov. Všimol si, že za silného vetra zaútočila na jedného bieleho kotrmeliaka vrana a zobrala ho do pazúrov. On sa jej však vytrhol a letel za ostatnými. Po dvoch rokoch sa dostal do Bratislavy a bol pridelený na Prírodovedeckú fakultu Komenského univerzity. Holuby choval na povale, ale o púšťaní či naháňaní nemohla byť ani reč.  Často chodil za bratislavskými holubármi. Získal aj nové orientálne kotrmeliaky, ale nevyrovnali sa orientalákom z východu, či Podkarpatskej Ukrajiny. Rancpek, Haluška, Iván, Straka, či Osválth mali výborné kotrmeliaky. V Bratislave okrem niekoľkých chlapcov nikto nenaháňal holuby. V roku 1958 sa nasťahoval s rodinou do novopostavého domu, kde choval aj svoje holuby. Z letúnov pri tréningu sa mu často stratil celý kŕdeľ. Tak prišiel aj o orientálne kotrmeliaky. V šesťdesiatych rokoch už bolo pomerne ťažké získať dobré orientálne kotrmeliaky. Nakoniec si doniesol niekoľko kusov od Ivána v Trebišova. Po vojne ich bolo pomerne veľa v tomto meste, ale akosi náhle vymizli a zostali len u niekoľkých chovateľov. Na týchto holuboch si v lete mohol človek popásť oči. Najmä čierna holubička vynikajúco lietala v kŕdli aj s budapeštianskymi letúnmi, vyrovnala sa im rýchlosťou letu a pritom ešte aj kotrmelcovala a po akrobacii ich doháňala. Obraty mala bleskovo rýchle. Neskôr dostal niekoľko kotrmeliakov od Kateržábka z Košíc, ale už nelietali dobre. Neskôr sa v Košiciach objavili debrecínske kotrmeliaky, čo boli v podstate výstavné orientálne kotrmeliaky. Let sa u nich dostával na druhé miesto. Postupne stratil orientálne kotrmeliaky  a nahradil ich budapeštianskými letúnmi. V roku 1981 sa dostala do holubníka kuna a zlikvidovala 40 holubov. Zohnal znova budapeštianskej letúny z Bratislavy, ale lietali len v strednej výške. Chovateľ musí plemeno držať v rukách a nekompromisne odstraňovať všetko čo nezodpovedá norme. Jeden či dva holuby môžu pokaziť let celého kŕdľa. Najlepšie kotrmeliaky sa najslabšie rozmnožujú. Preto je potrebné vajíčka najlepších párov podkladať pod slabšie páry, aby sa narodilo čo najviac mláďat po najlepších rodičoch. Po strate orientálnych kotrmeliakov sa sústredil len na chov letúnov a zohnal aj jeden pár nikolajevských letúnov. Boli veľké, ťažké a neveril, že dokážu lietať. Raz v jeseni vyleteli a lietali s roztiahnutým chvostom na jednom mieste ako myšiak, či pustovka. Odchovy vychytali sokoly, ktoré neboli v tej dobe zriedkavé v okolí Bratislavy. Potom ešte choval ploješťské letúny. Dňa 15.7. 1987 naháňal prof. RNDr. Oskar Ferianc, DrSc. svoj kŕdeľ letúnov a lietali výborne. Tešil sa z ich letu tak ako sedemročný v Cerove, v Banskej Štiavnici, či v Prahe. Holuby naháňal pre vlastné potešenie celých 75 rokov. Nasledujúci deň vypustil holuby naposledy. V skorých odpoludňajších hodinách náhle zomrel.                

Vojtech Farkaš z Košíc, choval orientálne papučkaté kotrmeliaky v 20. storočí. Okrem nich choval spolu s bratom aj košické kotrmeliaky a ďalšie plemená. Tieto hlavne choval ako výkonné akrobatické holuby. Nevieme či ich aj vystavoval, ale veľa holubov rozdal, či popredal. Tak sa k nim dostal aj Imrich Konkoľ v roku 1947. Choval ich v rozličných farbách hlavne žlté a červené, čierne a modré pásavé. Všetko to však boli výkonné kotrmeliaky, ktoré vystrájali vo vzduchu vzdušné akrobacie na ktorých sa dali „oči nechať“. Aj neskôr v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia si doplňoval I. Konkoľ svoj chov od V. Farkaša.    

Pavol Dzureň z Bukovca, okr. Košice okolie, bol zakladajúcim členom klubu orientálnych kotrmeliakov a podieľal sa na šľachtení a uznaní východoslovenského kotrmeliaka. Predstavil zo svojho chovu holuby aj pri prvom uznávaní v roku 1994 v Demjate a aj pri uznaní plemena v roku 2001. Za socializmu choval orientálne kotrmeliaky papučkaté, ale nevystavoval ich a tak sa o ňom nevedelo. Ani sám J. Karabáš nevedel uviesť, ako sa dozvedeli s I. Konkoľom o jeho chove. Na Bukovec z Košíc nebolo ďaleko a tak sa obaja vybrali na návštevu za P. Dzureňom. Po príchode na Bukovec ich P. Dzureň prijal a predstavil im svoje holuby. Mal ich v prízemnom holubníku o rozmere asi 3 x 4 m, bez voliéry a bez voľného preletu. V tomto holubníku mohlo byť asi 40 kotrmeliakov hlavne fŕkaných vo farbe čiernej modrej a červenej. Sem tam boli aj plnofarebné týchto farieb. Zdali sa o niečo mohutnejšie, ale vyhovovali štandardu. P. Dzureň nemohol pre dravce púšťať holuby a tak ich mal zatvorené. Nikdy s nimi netrénoval a ani nepretekal. Od tejto návštevy však postupne začal vystavovať a vystavil kotrmeliaky aj pri oboch uznávaniach. Dňa 8.3.2008 zomrel. 

Ladislav Béreš  z Košíc – Barce, bol zakladajúcim členom Klubu chovateľov orientálneho kotrmeliaka a jeho prvým revízorom. Bol zaľúbený do chovu holubov a mal pre nich „cit“. Na jeho dvore bolo veľmi veľa holubov viacerých plemien. Za domom mal hospodársku prístavbu a celá povala patrila len holubom. A bola to veľká budova. Povala bola porozdeľovaná na oddelenia pre jednotlivé plemená s centrálnou chodbou. Choval pštrosy, české staváky, poštové holuby, košické, rakovnícke a birminghamské kotrmeliaky, budapeštianske letúne a ďalšie. Aj na dvore mal niekoľko holubníkov, kde držal svoje „pergovy“.  Mal ich okolo 200 vo veľmi zaujímavých a pekných farbách. Veľa z nich malo prímes krvi debrecínskych kotrmeliakov. Venoval sa viac exteriéru, trénoval ich nepravidelne - príležitostne ich spoločne zaplašil. Letovo sa viac venoval letúnom, ktoré trénoval spoločne s "birminghamami". Mal ich od MVDr. Koreňa, ktorý mu v jeseni daroval prebytočné kusy. Neskôr si nejaké Bk doniesol aj z Maďarska a MVDr. Koreňovi dovolil si z nich vybrať holubicu.  Bolo zaujímavé sledovať spoločný let letúnov a Bk. Celý kŕdeľ prudko vyštartoval, za chvíľu už bol v strednej výške, kde kotrmeliaky začali nádherne kotrmelcovať. Pritom vypadávali z kŕdľa, ale ihneď sa doňho vracali a znova kotrmelcovali. Let trval skoro hodinu, pričom kotrmeliaky dokázali udržať vysoké tempo s letúnmi a pritom kotrmelcovať. Tak si na to spomína MVDr.Koreň po jednej zo svojich návštev u „Laci Báčiho“. Po revolúcii sa otvorili hranice a z Košíc do Maďarska nebolo ďaleko. A Maďari boli a sú známi chovatelia holubov. Košičania začali dovážať debrecínske kotrmeliaky. Tieto boli krajšie, lepšie prešľachtené ako papučkatí orientaláci, ktoré sa v tej dobe prestali posudzovať a tak postupne prešiel s nimi na debrecínske kotrmeliaky, ktoré choval až do svojej smrti v roku 2012. Ako Košičan odmietal návrh, aby nové plemeno nieslo názov Prešovský kotrmeliak, preto bol vybratý kompromisný názov Východoslovenský kotrmeliak. Ako lokálpatriot sa vedel niekedy aj uraziť, ale inak bol veselý a zhovorčivý, taký „srandista“.   

František Koscelník  z Levočskej ulice v Prešove. Bol zakladajúcim členom Klubu chovateľov orientálneho kotrmeliaka a jeho prvým pokladníkom. Býval na pravej strane Levočskej ulice v rodinnom dome s malým dvorom. Preto tu mal len volierku pre holuby, kŕdlik milfleriek a králikáreň. Holuby choval na záhrade, na ľavej strane Levočskej ulice v príkrom svahu. Nebol špecialistom na Vk, ale choval viacero kotrmeliakov a letúnov. Mal galatské, košické a birminghamské kotrmeliaky, segedínske  a budapeštianske letúne a ďalšie plemená. Rád trénoval holuby a tešil sa z ich letových výkonov. Nikdy sa pretekov nezúčastnil. Holuby choval hlavne pre vlastné potešenie. Keďže drevený holubník mal mimo domu s prístupom z lúk a polí, často mu ho navštevovala škodná zver. Navyše ho aj vykradli. Pôsobil dojmom kludného, tichšieho človeka. Zomrel začiatkom tohto storočia. 

Ján Kiss z Košíc bol chovateľom akrobatických plemien holubov dušou i srdcom. Pri každom stretnutí s ním sme vždy hovorili o holuboch, o ktorých mal veľa praktických  skúsenosti. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia býval vo vilke na Podhradovej ulici v Košiciach, neďaleko terajšej Univerzity veterinárneho lekárstva, kde choval orientálne kotrmeliaky papučkaté a holonohé. V osemdesiatych rokoch ako prvý doniesol na Slovensko birminghamské kotrmeliaky z Maďarska. Posledné roky choval aj iné akrobatické plemená holubov, ktoré vždy vystavoval v Košiciach. V osemdesiatych rokoch minulého storočia holuby mal v murovanom holubníku a na streche bola voliéra, do ktorej mohli chodiť. Zriedkavo ich púšťal na prelet. Viackrát som stál pred jeho domom a pozeral ako chaoticky lietali po celej oblohe. Pančuškaté OK od neho zobral MVDr. J. Porezaný a založil na nich svoj chov. V roku 1990 od neho zobral celý chov Bk /23 ks/ MVDr. J. Koreň a založil na nich svoj chov. Boli rôznych farieb a niektoré mali náznaky bielohlavej, bielochvostej a bielohrotej kresby. Túto kresbu podchytil a upevnil, dnes je to na území SR a ČR najtypickejšia kresba Bk. Neskôr pančuškaté Ok p. Kiss už nechoval a ponechal si len holonohé Ok. Venoval sa viac exteriéru ako výkonu. Na výstavách ukázal veľmi pekné a vyrovnané Ok. Rád diskutoval o kotrmeliakoch. Vystavoval ich až do svojej smrti v roku 2018.   

Peter Lompart zo Sabinova choval holuby na ul. Jolanky Cirbusovej, kde bolo viacero významných chovateľov. Popri poštových holuboch choval orientálne papučkaté Vk v rozličných farbách, hlavne však čierne, červené a žlté. V osemdesiatych rokoch často predával svoje holuby po celom Československu. Bol známym chovateľom tohto plemena v ČSSR. Nemal ich exteriérovo jednotné. V chove sa nachádzali väčšie robustnejšie, ale aj jemnejšie. Z jeho chovu mal holuby J. Karabáš aj J. Hrabal. V 90-tych rokov pre zhoršený zdravotný stav postupne prestal s chovom holubov a zomrel na rozhraní storočí.    

Niečo na záver.

        Som si vedomý toho, že som mohol nechtiac vynechať niektorých ďalších chovateľov, ktorí by si tiež zaslúžili byť uvedení v tejto knihe. Viaceré mená som spomenul v niektorých častiach knihy, ale nezistil som o nich žiadne bližšie informácie. Škoda, že máme len veľmi málo informácii o najstaršej generácii chovateľov papučkatých kotrmeliakov u nás, ale delí nás od nich už rozdiel niekoľkých generácií.

      Dúfam, že táto kniha bude prínosom hlavne pre chovateľov a milovníkov nášho mladého národného plemena holubov. Verím, že aj všetci  ostatní čitatelia, ktorým sa dostane do rúk, v nej nájdu niečo pre nich zaujímavé a poučné.

                                                                                                                                         MVDr. Jozef Tirpák

    Prešov, máj 2023

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk